Ako si sa dostala k modelingu? Bol to tvoj sen?
Začalo sa to kastingom pre jednu banskobystrickú agentúru. Povedali mi o ňom moje spolužiačky a asi štyri z mojej triedy sme tam išli. Či to bol môj sen, to neviem s určitosťou povedať. Tým, že som bola vždy vysoká a moja postava spĺňala kritériá, mi príbuzní zvykli hovoriť, aby som to vyskúšala. Tak som si povedala, prečo nie?
Pamätáš si na svoju úplne prvú zákazku? Ako si ju prežívala?
Bolo to viacero prehliadok počas troch dní v Miláne. Presne si pamätám, ako som sa vtedy cítila. Mala som strach, pretože som nikdy predtým nemala žiadnu prehliadku a ešte k tomu som bola prvá, ktorá mala vyjsť na mólo. Ale aj keď som sa bála, povedala som si, že už nie je cesty späť a musím tam ísť. Nakoniec som si to poriadne užila.
Ako by si porovnala fotenie a predvádzanie na móle? Čo je pre teba príťažlivejšie?
Oboje má svoje čaro. Fotenie je úžasné hlavne, ak máte pri sebe správne naladený tím. Veľakrát sa človek pri tom nasmeje a super zabaví. Fotenie pre magazíny je však oveľa ľahšie, pretože zväčša fotím maximálne osem oblečení. Fotenie pre katalóg vie byť poriadne unavujúce, tam sa fotí aj päťdesiat oblečení. Najhoršie je fotenie kožuchov v 40-stupňových teplotách. Prehliadky sú o niečom inom. Je to neskutočný pocit prechádzať sa po móle, dýchať tú atmosféru okolo seba, svetlá, hudba... Na druhej strane, ten pocit trvá iba krátko a v práci už musíte byť skoro ráno, aj keď prehliadka začína až o deviatej večer.
Aké krajiny si vďaka modelingu mala možnosť navštíviť?
Moja brána do modelingu bolo Miláno, potom som už každé svoje prázdniny trávila v Ázii. Začala som v Singapure, potom Kórea, Bangkok, Hong Kong, Kuala Lumpur. Niekoľko dňové roboty som mala v Macau, v Číne a vo Vietname. Najviac mi však prirástol k srdcu Hong Kong, krásne prostredie a bola tam super partia, a to veľa spraví.
Pre ktorých módnych návrhárov si predvádzala?
Mám strašne zlú pamäť na mená. Hlavne je ťažké zapamätať si mená ázijských návrhárov, ale mala som dosť prehliadok aj pre svetové značky ako je Chanel, Prada, Moschino, CK, M.a.c, Valentino…
Na Slovensku som veľmi nerobila, ale pár prehliadok som mala. Najviac spolupracujem s Beátou Lazarovou, ktorá je nielen úžasná návrhárka, ale aj kamarátka. Taktiež som mala možnosť spolupracovať s Róbertom Bartolenom, ktorý je taktiež výborný návrhár aj človek. Zaujímavú prehliadku som mala pre Osmanyho Laffitu, ktorý ju usporadúval v zime na Štrbskom Plese.
Mala si možnosť predvádzať aj svadobné kolekcie. Aký je to pocit, keďže ešte nie si vydatá?
Mala som niekoľko fotení a aj prehliadok so svadobnými šatami. Úprimne povedané prehliadky aj fotenia svadobných šiat patria medzi moje najobľúbenejšie práce. Je to úžasný pocit mať na sebe svadobné šaty. Zakaždým sa cítim ako princezná. Človek ide na mólo so skvelým pocitom, akoby mu patril celý svet.
Máš nejaké vysnívané svadobné šaty, kyticu, vysnívanú svadbu?
Mala som na sebe niekoľko desiatok nádherných šiat. Nikdy som nevedela, aké svadobné šaty by som chcela, ale pred asi dvoma rokmi som si povedala, že by som chcela veľmi jednoduché, ale pritom zaujímavé šaty. Nad kyticou som nikdy nejako nerozmýšľala. Ale keď som robila jednu prehliadku na svadobne šaty, mali sme veľmi pekne kytice. Až neskutočne kreatívne. V dnešnej dobe sa dajú vytvoriť krásne kytice. Možno to nakoniec nebudú klasické ruže. :)
Čo považuješ za výhody a nevýhody povolania model/modelka?
Za obrovskú výhodu považujem jednoznačne cestovanie a spoznávanie nových kultúr, národností. Je na to skutočne čas, lebo za 3 – 4 mesiace strávené v danej krajine sa doslova zžijete s kultúrou a naučíte sa rešpektovať jej obyvateľov. Cestovala som od svojich šestnástich a dalo mi to naozaj veľa. Musela som sa vedieť o seba postarať, pracovať s mapou a spoliehať sa sama na seba. Jedinú nevýhodu vidím v tom, že v modelingu existuje obrovská pretvárka a ľudia sú k vám milí, iba keď máte veľa roboty a zarábate pre agentúru. Každý chce na vás len zarobiť, ale to existuje asi všade, nielen v modelingovom svete.
Už počas štúdia na vysokej škole ťa začalo lákať povolanie letušky. Čím ťa tak zaujalo?
Nikdy som nevedela, čo chcem po škole robiť, ale vylučovacou metódou som na to prišla. Zbožňujem cestovanie, prácu s ľuďmi, chcela som využívať angličtinu, ktorú som aj vyštudovala. Mam rada všetko nové a v tomto povolaní nie je ani jeden deň rovnaký, vždy sú na palube iní ľudia, iné situácie. Vyhovuje mi flexibilita, nevadí mi, keď sa mi zmenia plány z jedného dňa na druhý, pretože nikdy nič neplánujem. Povolanie letušky však nikdy nesmiete brať len ako prácu. Je to poslanie a ak to nerobíte zo srdca, nedokážete robiť túto prácu veľmi dlho.
Myslíš si, že sa v budúcnosti budeš venovať odboru, ktorý si vyštudovala?
Okrajovo možno áno, lebo raz keď budem mať rodinu, nebudem chcieť lietať, budem sa jej venovať naplno. Uvažovala som nad učiteľstvom, ale nie na strednej a vysokej škole, ale skôr v škôlke. Zbožňujem deti a viem si predstaviť samu seba učiť v súkromnej škôlke angličtinu, keď raz budem veľká. :)
Keďže momentálne pracuješ mimo Slovenska, modeling si na čas zavesila na klinec?
Musela som, keďže v Kuvajte nie je možné mať dve povolania naraz. Sem-tam sa však fotia nejaké billboardy pre našu spoločnosť, tak kto vie, možno raz na nejakom budem. Popravde, modeling mi trochu chýba.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Máš ešte iné vysnívané povolanie?
Ako som už povedala, ja neplánujem. Človek sa potom nesklame. Zatiaľ chcem ostať lietať nejaké 3 roky a potom by sa patrilo začať pracovať na rodine, ale to sa však, bohužiaľ, naplánovať nedá. Neviem, čo bude zajtra a keďže to môže ovplyvniť zvyšok môjho života, nemôžem povedať, čo chcem robiť neskôr. A čo sa týka ďalšieho vysnívaného povolania, bude ťažké nájsť nové, ktoré ma bude baviť tak, ako toto.
Foto: súkromný archív Zuzany Ješkovej