Práve zásnubami vyjadria zaľúbenci rodine a celému svetu úmysel spečatiť svoju lásku manželstvom. Konajú sa väčšinou v príbytku rodičov budúcej nevesty, kam príde nastávajúci oficiálne požiadať svoju polovičku o ruku. Od tohto momentu sa môžu začať svadobné prípravy.
Rozlúčka so slobodou samozrejme nesmie chýbať. Budúci ženích si vyrazí so svojimi priateľmi a užíva si posledné okamihy slobody. Rozlúči sa so svojím mladíckym životom a dostane manželské rady od ženatých kamarátov. Podobný program absolvuje aj budúca nevesta. Nastávajúci oslavujú oddelene, v spoločnosti priateľov a známych zapíjajú posledné chvíle slobody. Mali by to však urobiť v dostatočnom predstihu, minimálne dva týždne pred sobášom.
Snáď najväčšie prípravy pred svadbou podstupuje mladá nevesta. Od výberu šiat, účesu, vhodného makeupu až po objednanie svadobnej kytice či pozvánok. Tradícia hovorí, že nevesta musí mať na sebe niečo nové, požičané, staré a modré. Nevesty ukrývajú vo svoj svadobný deň pod šatami väčšinou modrý podväzok. Táto farba je symbolom kresťanstva, čistoty Panny Márie, takisto vernosti, lásky a dlhého života. Biele svadobné šaty podobne ako závoj sú znakom nevinnosti. Hovorí sa, že by si nevesty nemali šiť šaty samé, prináša to vraj krátke manželstvo. Takisto sa neodporúča, aby si ženy pre svoj svadobný deň zvolili šaty vo farbách fialovej alebo modrej. Modriny sú predzvesťou manželských bitiek a sĺz, ktorých znamením je nosenie pravých perál. Ak chce mať nevesta bohaté manželstvo, mala by si vo svoj svadobný deň dať do topánok mincu. Chodiť celý deň s peniažtekom v lodičkách je nepohodlné a aj bolestivé, zaobstaranie štvorlístka je teda určite praktickejšie.
Ženích prichádza v deň sobáša so svadobnou kyticou do príbytku nevestiných rodičov. Musí si vybrať svoju vyvolenú spomedzi ďalších falošných neviest. V minulosti mal mladoženáč prístup k neveste ešte viac sťažený. Pred domom snúbenice ho čakala sekera a fľaša vína. Ak si vybral to prvé, bol z neho dobrý hospodár, ale ak sa rozhodol pre fľašu, stal sa opilcom. Po ďakovnej reči rodičom, nastúpia budúci manželia do svadobného auta. Väčšinou býva ozdobené bábikou v svadobných šatách alebo kvetmi.
Český národ je prevažne ateistický, preto sa svadby konajú na úrade. Snúbenci, ktorí sa berú v kostole, dodržiavajú tradície podobne ako i zaľúbení, ktorí spečatili svoj zväzok civilným sobášom. Po výmene slovíčok ÁNO zasypú mladomanželov kvety a zrnká ryže, sú symbolmi plodnosti. Ženíchovi kamaráti natiahnu pred východom z kostola lano ozdobené stuhami, prázdnymi fľašami a kvetmi. Ak chcú mladomanželia prejsť, musí sa ženích vyplatiť. Týmto spôsobom sa vykupuje zo starých hriechov. Priatelia môžu vytvoriť okolo čerstvých manželov špalier (koridor), čím im zabránia vyjsť z obradnej miestnosti. Prerazenie zábran znamená, že pár bude prekonávať ťažkosti v manželstve ľavou zadnou. Pred kostolom sa zvyknú ponúkať príbuzným, priateľom, susedom a iným známym tzv. „pozývacie“ koláčiky. Okrem toho, že sú veľmi chutné, slúžia aj ako pozvánka k svadobnému stolu. Pečú sa niekoľko dní pred svadbou a sú plnené minimálne tromi náplňami.
Pred príchodom na svadobnú hostinu musia mladomanželia v Česku, podobne ako u nás, pozametať črepiny z rozbitého taniera. Mladému páru veštia šťastie. Tradícia spoločného jedenia polievky symbolizuje manželskú spoluprácu. Ten, kto berie, má aj dávať. Práve v týchto slovách tkvie tajomstvo šťastného a harmonického vzťahu. Tento fakt má potvrdiť aj únos nevesty počas oslavy. Zvyk rozšírený z Moravy sa uchoval až do dnešných dní. Ženích musí svoju vyvolenú nájsť a získať ju späť malým úplatkom. Počas hostiny absolvuje nevesta ešte kruhový tanec. Čerstvo vydatá pani tancuje so zaviazanými očami v strede parketu, obkolesená mužmi vytvoreným kruhom. Slobodné dievčatá sa pokúšajú dostať k nevestinmu závoju prerazením jej ochranného „štítu“. Ak sa im to podarí, nevesta sa symbolicky rozlúčila so svojou nevinnosťou (panenstvom). Ako sa blíži koniec svadobnej oslavy, nastáva čas na krájanie torty a hádzanie svadobnej kytice slobodným dievčatám. Mladomanželia sa potom vyberú do svojho príbytku. Nevestu musí jej vyvolený preniesť cez prah. Podľa starých povier tak oklamú zlých duchov, aby mohli začať nový spoločný život.
Existujú aj svadobné povery, ktorými si vraj mladé dievča priláka ženícha. Na svätú Barboru, 4. decembra, musí dať slobodné dievča do vázy s vodou odrezanú čerešňovú vetvičku. Ak do Vianoc rozkvitne, zo slečny sa do roka stane vydatá pani. Ďalšia povera sa takisto viaže so Štedrým dňom. V noci dievčatá triasli imelom a poslušne načúvali. Z ktorej strany sa ozval brechot psov, odtiaľ má pochádzať jej vyvolený.
Pranostiky hovoria, že ak vo svadobný deň prší alebo sneží, prinesie to mladomanželom šťastie. Lúče slnka zase predpovedajú slnečnú pohodu. Obloha bez mrakov v deň sobáša má zabezpečiť manželskému páru radosť zo spoločného života.