Samotná svadba však môže vyvolávať aj reakcie tretieho, úplne iného druhu. Ľudia sa bez problémov stotožnia s tým, že sa dvaja rozhodli kráčať životom v oficiálnom zväzku, ale patričnú oslavu, ktorá by tento významný krok spečatila, považujú už za prežitok. Načo organizovať svadbu? Stačí krátky obrad v kostole alebo na úrade, a hotovo!
Samozrejme, niekedy sú za takýmto rozhodnutím racionálne dôvody. Bez svadobnej oslavy sa žiť dá, bez kuchynskej linky alebo auta, do ktorého sa naprace celá rodina, sa už žije o niečo horšie. Čoraz častejšie muž namiesto miesta oslavy vyberá dovolenkovú destináciu, a žena namiesto pozvánok k svadobnému stolu posiela hromadný e-mail o zmene priezviska. Ale pomerne často ide o rozhodnutie, ktoré nie je motivované ekonomicky. Jednoducho sa ľuďom nechce okolo toho robiť veľké haló. Oveľa jednoduchšie je vybaviť to za päť minút a mať svätý pokoj. Bez nervov, príprav a zbytočných stresov.
Možno sa totiž do toho začala montovať blízka či vzdialená rodina so svojimi predstavami a budúci pár si povedal, že rodinné hádky ako z talianskej telenovely naozaj nepotrebuje. Možno sa budúcej manželke zdá a možno jej niekto vtĺka do hlavy, že už žije so svojím mužom „na hromádke“ príliš dlhú dobu na to, aby sa teraz hrala na romantickú nevinnú nevestu. Možno je budúci manžel organizačný antitalent, a nevesta sa bojí, že by tie povinnosti okolo svadby sama všetky nezvládla. A možno len má strach z množstva ľudí, ktorí z nej v deň svadby zaručene nespustia oči, ženích sa už vopred hanbí za svoje tanečné (ne)schopnosti, svokre už rastú žalúdočné vredy, pretože si vysnívala, že svadba jej jediného syna musí byť udalosťou roka, otcovi nevesty šedivejú vlasy z myšlienky, že sa kvôli jednému „áno“ obráti dom hore nohami... a vôbec, svadba sú len starosti, a tých máme v živote aj bez nej dosť!
No a tak sa stane, že je po tom významnom dni, a k nej sa dostane najnovšie číslo svadobného magazínu alebo svadobné fotky spolužiačky zo strednej školy. Zahľadí sa na tie obrázky, zachytávajúce veľký deň D a hlavou jej prebleskne: ja už také niečo asi nikdy nezažijem...
Nech si hovorí, kto chce čo chce, svadobné prípravy, plné nedočkavosti a vzrušenia, sú jedným z najkrajších období života a svadba, plná momentov lásky, je jednou z najkrajších životných udalostí.
A racionálny argument? Svadba nie je ako Vianoce, neopakuje sa každý rok. Tak prečo neurobiť všetko preto, aby stála za to?
Nemusí byť dokonalá. Ani perfektná. Stačí, aby bola vaša. Nemusíte mať obrovskú hostinu s trojciferným počtom hostí, nemusíte jedlom súťažiť ako na kulinárskych šampionátoch , nemusíte mať šaty z najnovšej kolekcie, ani vás nemusí pred obradnú sálu priviezť kočiar so štvorzáprahom. Stačí si jednoducho len urobiť deň podľa svojich predstáv, presne tak, ako to chcete. Podstatné je len to, aby bol tento deň iný – výnimočnejší ako tie, ktoré boli pred ním a ktoré budú nasledovať po ňom. Aby sa vám uložil v pamäti ako Deň svadobný.
Riaďte sa svojimi pocitmi. Ak máte radi prechádzky v parku, zorganizujte si svadbu priamo tam. Nemusíte objednávať ružový salónik v zámočku, len preto, že je to „také na úrovni“, ak by ste sa omnoho radšej videli na tráve pod storočným dubom. Pozvite si len toho, koho chcete. Nemusíte pozvať bratranca z piateho kolena len preto, že ste mu boli vy na svadbe, keď vás ešte mama tlačila v kočíku. Obklopte sa ľuďmi, ktorým na vás naozaj záleží. Nemusíte byť v bielom, ak je vaša farba staroružová. Nemusíte tancovať ľudovky, ak je vášmu srdcu bližší bigbít. Neexistuje žiadne „malo by sa“ a „patrí sa“. V prípade svadby existuje len jediné pravidlo – mala by sa vám obom páčiť. Aj tak to najdôležitejšie je, aby bol po vašom boku človek, ktorý vás robí šťastnými.
Láska si zaslúži oslavu. A ja vám držím palce, aby sa vám tu vašu lásku podarilo osláviť po svojom!
Ilustračné foto:
nevesta.sk