Dobré ráno, Allepo
„Tá Ľuba je fakt šialená,“ pomyslela si moja kamarátka, keď videla sériu fotiek z divočiny zvanej Sýria. Pravdou však je, že najväčšiu odvahu si vyžadovalo nasadnutie do taxíka (a vôbec dôvera k pofidérnemu taxikárovi), ktorý nás z Antakyi v Turecku doviezol za 15 dolárov na osobu do malebného Allepa v Sýrii. Samotný fakt, že ideme do mesta, v srdci ktorého sa žije ako v stredoveku, ma naopak príjemne vzrušoval.
S mužom, jedine s mužom
Na tento spontánny výlet sme sa rozhodli ísť piati, sila je predsa v kolektíve, nie? Nikdy by som sa však nepodujala na takúto exotickú cestu, nebyť prítomnosti môjho scestovaného priateľa. Nič vás tak nespojí s vaším partnerom, manželom, ako spoločná dobrodružná cesta, na ktorej vám neprídu chyžné každé ráno vymeniť obliečky. Všetko je na vás, všetko je iba o vás. Veta v dobrom aj v zlom tu platí každú minútu vášho pobytu, zdieľate spolu všetky radosti, neočakávané udalosti, ktoré vám toto absolútne odlišné miesto a temperament jeho obyvateľov ponúkajú.
Kde budeme spať?
Dobrodružstvo je o to väčšie, keď nemáte rezervovaný žiadny hotel, apartmán či akýkoľvek servis, ktorý by vám poskytoval platené ubytovanie. Úplne prirodzene sme využili možnosť couchsurfingu, čo je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá spojuje cestovateľov vo viac ako 230 krajinách po celom svete. Účel tejto organizácie nespočíva iba v bezplatnom prespávaní u domácich v danej krajine, ale podstata je hlavne v bohatých multikultúrnych zážitkoch.
Kemal, párty, Dior
Na internete sme tak kontaktovali mladého muža Kemala žijúceho v Allepe, ktorý našu žiadosť o prijatie v jeho dome privítal bez problémov. Do Allepa sme dorazili okolo pol jednej ráno predpokladajúc, že nás čaká plnohodnotný spánok a pokoj „stredovekého“ večera. Namiesto toho nás vyzdvihol excentrický Kemal a jeho arménsky kamarát na obrovskom terénnom aute.
Ulice boli prázdne, všade mrazivé ticho, strach aj otvoriť okienko na aute. Kemal nás spolu s jeho nočným „compaňerom“ doviedol do podniku, kde sa oslavovali narodeniny nejakého prominenta.
No nemyslite si, že tam pili víno z lesných rohov, to nie! To, čo som tam videla, mi vyrazilo dych a navždy zmenilo predstavu o Sýrii ako mieste, kde globalizácia a hlavne amerikanizácia ešte nedorazila. Prekrásne štíhle dámy s vyžehlenými vlasmi, prepracovanými outfitmi od Diora s noblesou držali očividne najdrahšiu whisky v podniku. Muži nezaostávali za zmyselnosťou týchto žien a v dokonale padnúcich oblekoch držali v jednej ruke hriešne drahú cigaru a v druhej hriešne drahú dámsku spoločnosť.
Dídžej (áno dídžej) hral najmodernejšie hudobné počiny, na ktoré ľudia tancovali ako o život, takže ste mali pocit, že ste v akomkoľvek londýnskom podniku v sobotu večer. Litre kvalitného alkoholu, netradičné delikatesy boli súčasťou vybavenia najdlhšieho barového pultu, aký som kedy videla. Akoby ste sa zrazu ocitli v Dubajskej bubline, ktorú by ste praskli otvorením podnikových dverí, za ktorými vás čaká pokojná, spiaca Sýria. Do jej ulíc sme vyrazili okolo tretej ráno a cieľ našej cesty stále nebol plnohodnotný spánok, ale luxusný hotel (Kemal mal nejaké zvláštne styky), kde sme ďalej VIP popíjali a užívali si vzácnosť danej chvíle. Na dobrú noc alebo presnejšie povedané dobré ráno, sme sa dostali do prezidentskej reštaurácie, kde sme spievali karaoke s miestnou smotánkou. Znie to neuveriteľne, ale práve takýto druh zážitku môžete získať, ak sa spojíte s domácimi. Na druhej strane môžete prísť o súkromie, pretože nie vždy dostanete vlastnú izbu u hostiteľov, ale všetko toto dokážu vyvážiť zážitky, ktoré vám práve oni sprostredkujú.
Hrady a ženy
Druhý deň sme sa rozhodli stráviť kultúrnejšie a keďže bol piatok, pre miestnych ľudí voľný deň, v uliciach sme videli naozaj širokú zmes obyvateľov. Dostali sme sa na Citadellu of Allepo, z ktorej bol prekrásny panoramatický výhľad. Pre miestnych sme boli skutočnou atrakciou, ale v pozitívnom zmysle slova. Zahalené ženy nás nemali chuť opľuť, ani nás nepreklínali pohľadom, práve naopak, boli prirodzene zvedavé a odvážne! Také sú sýrske ženy, presne ako my, veď všetky ženy sú predsa sestry.
Smaragdy, trh, rubíny
Nie každá žena túži po pamiatkach, v takom prípade má pre vás Sýria ešte jedno prekvapenie – klasický trh. Je to trochu iné nakupovanie ako u nás v Bille, či v obchodných centrách, no fakt, že tu môžete zjednať úplne všetko a kúpiť azda úplne všetko, je fantastický. Pravé zvitky škorice, sýrske sypané čaje či kašmírové šále ale bledli pri darčeku, ktorý mi dal môj vyvolený a dúfam, že aj budúci manžel.
Nádych: strieborné smaragdové náušnice
Cesta k nim však
bola ťažká pri toľkom výbere medzi rubínmi, ametystmi a zafírmi. Predávajúci obchodník mi však v pohodlí orientálneho kresla uvaril čaj a staral sa o mňa ako o kráľovnú. Pri odchode mi povedal, že som ešte skromná, keď chcem iba smaragdy, pretože tunajšie ženy doslova požadujú (najmä pred vydajom) tony zlata a šperkov od svojich budúcich manželov.
Teraz bol môj zážitok kompletný, obťažkaná skromnými smaragdami, v náručí môjho vyvoleného na vyvolenom kúsku zeme, som úspešne spravila skúšku, test spolužitia dvoch ľudí na neznámom mieste. Čo tak skúsiť nahovoriť na podobný výlet aj vášho budúceho manžela?
Foto: archív autora