Pôvod svadobnej torty siaha do čias starovekej Rímskej ríše. Na obrady sa piekli pšeničné alebo jačmenné chleby, ktoré symbolizovali plodnosť a prosperitu. Počas svadobnej slávnosti ženích prelomil chlieb nad hlavou nevesty. Tento akt vyjadroval dominanciu muža vo vzťahu a mal priniesť novomanželom veľa šťastia a detí. Omrvinky z prelomeného chleba sa snažili pozbierať svadobčania. Verili, že sa im tak podarí zdieľať aspoň kúsok šťastia novomanželov.
Stredoveké Anglicko sa tešilo popularite niekoľkých svadobných koláčov. Tie však namiesto zákusku slúžili na hostine skôr na zábavu počas svadobného programu. Prvým bol pletený koláč, ktorý tvarom pripomínal našu vianočku. Na dobový program ich pekári museli upiecť hneď niekoľko, pretože sa z nich stavala veľká hromada. Cez vianočkovú „bariéru“ sa potom novomanželia pokúsili pobozkať. Ak sa im to podarilo, úspešný bozk im vyslúžil do budúcna veľa detí.
Ďalším žartovným dezertom bol nevestin koláč. Zvyčajne slivkový a jeho nevyhnutnou "ingredienciou" bol sklený prstienok. Hostky si koláč pokrájali a slečna, ktorá prsteň našla, sa podľa povery prvá vydala. Na dvoroch kráľovského Anglicka sa objavili aj prvé jednoduché svadobné torty.
No „echtovné“ poschodové torty, aké poznáme dnes, uzreli svetlo sveta až v 17. storočí. S nápadom prišli francúzski pekári, ktorí vymysleli držiak jednotlivých korpusov. Dovtedy poschodové torty predstavovali len spodný korpus z cesta, na ktorý sa navrstvovali ľahučké falošné časti z cukrovej vaty. Francúzom teda vďačíme za nápad, ktorý s menšími úpravami využívajú cukrári dodnes. Viacstupňovým svadobným tortám pekári venovali mnoho času, preto sa piekli niekoľko dní dopredu. Keďže cukrári nemali k dispozícii chladiace podmienky, aké máme dnes, museli sa vynájsť po svojom. Ako sme zistili, dobré termoregulačné schopnosti má tuk. Takže jednoducho tortu potreli bravčovou masťou a v deň svadby ju zoškrabali. Tortu potom natreli polevou a podávali. Po čase priamo do polevy pridali viac tuku, aby si torta udržala svoju čerstvosť bez ďalších úprav až do svadby.
Bielu polevu použili cukrári na svadobných tortách po prvýkrát vo viktoriánskych časoch. Mohli si ju dovoliť len bohaté šľachtické rody, keďže sa vtedy vyrábala z drahého rafinovaného cukru. Biela farba symbolizovala čistotu, čím odkazovala na nevestu a, samozrejme, ladila s jej svadobnými šatami. Ako ste si mohli všimnúť, stále sa pozornosť upriamovala na nevestu, ako ústredný bod svadobného dňa.
Symbolika a rituály
Okrem typickej bielej farby sa svadobná torta spája s tradičnými rituálmi. Spoločné rezanie torty novomanželov predstavuje ich prvý krok do spoločného života. V minulosti však tortu rezala výlučne nevesta. Ženích jej začal asistovať až vtedy, keď sa torty stali pompéznymi ťažkými koláčmi, ktoré išlo len ťažko odkrojiť. Následné podávanie kúskov torty hosťom sa opäť viaže s históriou. Evokuje spojenie so starým Rímom, kde si svadobčania pre šťastie zbierali omrvinky zo svadobného chleba. Ako vtedy, tak aj dnes obslúženie hostí symbolizuje plodnosť a hojnosť. Druhou úlohou nevesty a ženícha je spoločné kŕmenie sa tortou, ktoré je krásnym symbolom ich vzájomného záväzku.
Foto: internet
Publikované 19. 4. 2011