Kedy nastal zlom?
Budem vychádzať z vlastných skúseností, ako aj zo skúseností rovnako starých (alebo mladých?) priateliek, s ktorými sa stretávam. Keď sme mali 20 rokov (a nebolo to tak dávno), začali sme si iba zvykať, že máme nejakého partnera, s ktorým to pravdepodobne potiahneme dlhšie ako pár mesiacov. To žena jednoducho cíti, muž to vie. Partnerská skladačka by mala byť kompletná. Teda, skoro. Okolo nás sa totiž začnú nebezpečne zhlukovať vydajachtivé ženy a my nadobudneme pocit, že nám niečo v živote chýba. Žeby svadba?
Prečo práve teraz?
Nie je náhoda, že to začneme intenzívne pociťovať práve v tomto období. Veľa z nás dá zbohom študentským časom, intrákovým chodbám, privátovým kuchyniam, študentským posedeniam pod holým nebom, a náš status študenta spolu s Isicom zrazu stratí svoj zmysel. Pre niektoré z nás je práve tento moment zlomový, pretože štátnicami sa začína život, na ktorý mnohé z nás podvedome čakali. Začíname si hľadať prácu, opúšťame „mama hotel“ a snažíme sa vytvoriť nové zázemie s naším partnerom, ktoré bude patriť iba nám (a nie ďalším piatim spolubývajúcim, ktorí si urobia popolník aj z nádoby od tresky).
Keď už všetko máme
Samozrejme, nemôžeme diskriminovať ženy, ktoré nezažili vysokoškolské roky. Takéto ženy už pravdepodobne vstúpili do sveta práce, takže počas toho, ako sme sa my učili kvantá teoretických poznatkov, ony si budovali kariéru a domácnosť. Za pár rokov sa im podarilo úspešne vyprofilovať v pracovnej oblasti, zažili každodenné zdieľanie príbytku s partnerom, a tak práve v tomto období, keď oslavujú štvrťstoročie a začínajú riešiť prvé krémy na očné partie, sa rozhodli vydať. Pre takéto ženy môže byť svadba spečatením a dokonalou bodkou za tzv. psím listom, spolužitím nadivoko.
Prečo nie teraz?
Druhý tábor žien je presvedčený, že práve v tomto období je ideálny čas síce na budovanie, nie však na vydávanie sa. Načo svadba, keď nemáme ešte ani poriadnu dlažbu v kúpeľni? Načo svadba, keď nemáme ujasnené, kde chceme natrvalo bývať či pracovať? Načo svadba, keď ešte nie sú v našom živote deti?
Ked pohľad "zabíja"
Na druhej strane pohľady žien, najmä tých starších, môžu bolieť viac, ako by ste čakali. Už vás nebudú babičky štípať do líčok a pýtať sa Či máte frajíra, ale otázka bude jasne sformulovaná Prečo nie ste, panebože, vydaté? Ťažko sa to bude vysvetľovať a každým rokom budú tieto pohľady frekventovanejšie. Možno by pomohlo zavesiť na dvere nápis Tarzan a Jane žijú v hriechu a basta! (na dedine je to však čistá provokácia, no možno by to pomohlo a ľudia by váš stav prestali riešiť).
Manželstvo je silná inštitúcia
Raz je to tak. Korene tradícií človek nevytrhá za pár rokov. Je potrebné, aby sa vymenila ešte nejaká tá generácia, aby ľudia zobrali na vedomie, aký vládne v súčasnej spoločnosti trend. Žena a muž sa nemusí vidieť prvýkrát na svadbe, a už nie je potrebné zachraňovať rodinné meno (ako kde, pochopiteľne). Ľudia spolu žijú, spoznávajú sa, zdieľajú všetko to, čo by zdieľali aj v manželstve. Ak sa teda jedného dňa po tomto všetkom rozhodnú zobrať, môžeme hovoriť o naozaj zrelom páre, ktorý neurobil svoje rozhodnutie po diskotékovom ošiali. Len tak mimochodom, všetci poznáme prípady rýchlych svadieb celebrít v Las Vegas, resp. ich rýchly koniec.
Vek ako indikátor zrelosti?
Niekoho by mohlo iritovať, prečo tu riešime vekové kategórie, keď je na každej z nás, kedy sa rozhodne vydať (a či vôbec). Určite mi však dáte za pravdu, že každé životné obdobie prináša iné pohľady na život, a iné situácie, pod ktorými sa formujú rozhodnutia človeka. Ja som pred piatimi rokmi zastávala názor, že Láska môže vydržať až za hrob, no väčšinou nevydrží po manželstve. Mala som priam feministický pohľad na svadobný akt (a manželstvo ako také) a teraz nechápem, s akou tragickosťou som to celé brala. V súčasnosti vnímam svadbu síce skôr pragmaticky, ale to neznamená, že v konečnom dôsledku nebude romantická. Nič totiž nie je statické, lebo všetko plynie...
Ako to vidím ja
Mám 24. Nič mi nebráni v tom, aby som vhupla do stavu manželského. Príde mi to ako absolútne prirodzené, dokonca mám po svojom boku partnera, ktorý to vidí rovnako (teda dúfam). Napriek tomu cítim, že moja energia bude presmerovaná na iné veci a peniaze nebudem zarábať s vedomím svadby do roka a do dňa.
Stojím pri vás, baby
Zároveň rozumiem všetkým ženám, blízkym kamarátkam, ktoré to začínajú v tomto veku reálne riešiť a ich zoznam sa netýka potravín, ktoré treba kúpiť, ale svadobných hostí, ktorých treba pozvať. Som dojatá, že som prešla cestu, na ktorej ich vidím hovoriť ÁNO. Cítim, že k nim patrím, aj keď nie ešte úplne. Nesnažím sa im dohovoriť, že sú príliš mladé či staré, ani nehodnotím ich partnerov, pretože viem, že majú 25 a tá svadba nie je výplodom mladosti-pochabosti (aj keď istotu človek nemá v žiadnom veku).
Božské načasovanie
Týmto článkom som chcela poukázať na to, že človeku sa s istým vekom otvárajú cesty, ktoré predtým nevidel... Násilím by vtedy otváral dvere, ktoré mu boli zatvorené. A tak je to so všetkým v našom živote, pričom svadba je iba časťou z tejto kompletnej skladačky. A pre mnohé z nás tou najkrajšou (a nielen kvôli šatám, ako si mnohí „experti“ myslia:).
Článok bol uverejnený aj na portáli diva.sk
Foto: internet