Kráľovská svadba je pre novinára, ktorý píše pre svadobný portál, nádherná téma. Stále rozmýšľam nad tým, čo všetko by vás mohlo zaujať, čo všetko by ste chceli vedieť, čo všetko by vás mohlo inšpirovať pri prípravách vlastnej svadby... Môj celkový dojem zo svadby by som vyjadrila v dvoch slovách - dokonalá prirodzenosť. Tento stav je mojím životným krédom a vždy, keď ho niekde, na niekom alebo na niečom postrehnem, som úplne fascinovaná. Dosiahnuť dokonalú prirodzenosť je neskutočne náročné! Sú to roky bojov, sklamaní a vstupovania si do svedomia, uvedomovania si vlastných chýb... Často, až keď je "po tom" (po nejakej významnej udalosti, stretnutí, porade...) prídem na to, že som celkom podcenila prípravu, zle si veci načasovala, nevhodne sa obliekla a podobne - z čoho vyplynulo, že som sa vôbec necítila prirodzene, nekonala tak a o dokonalosti už nemôže byť ani reči.
Vždy mi duša pookreje, keď sa to niekomu podarí a pôsobí a koná dokonalo prirodzene. Ak niekto namieta, že sa ľahko hrá na dokonalú prirodzenosť, keď máte za sebou celú kráľovskú garnitúru organizátorov, "nekonečné" zdroje a možnosti... Môžete so mnou polemizovať, ale ja si myslím, že dokonalá prirodzenosť sa jednoducho zahrať nedá, pričom súhlasím, že ak do určitej miery nie sú naplnené spomenuté atribúty - je len tenká čiara medzi zúfalstvom, totálnou prepracovanosťou a frustráciou v jednom - oproti mojej vysnívanej dokonalej prirodzenosti.
Niekedy sa mi stáva, že akosi pozabudnem na to, že verejne prepierané osobnosti, ako v tomto prípade William a Kate, sú v prvom rade ľudia z mäsa a kostí, aj keď s modrou krvou (ktovie, či sa Kate po sobáši z noci do rána krv neprefarbila. Keby to bolo také jednoduché ako napríklad s vlasmi :).
Keď sa potom pozeráte prostredníctvom obrazovky detailne na výraz tváre novej vojvodkyne, na ktorej sa poihráva príjemný dokonale prirodzený úsmev so štipkou vzrušeného napätia, celkom vás to zasiahne. Cítite, ako je v katedrále Westministerského opátstva dokonale prítomná, žiadne delírium a do očí bijúce očarenie typu - uááááá, bože za koho sa to ja vydávam, úúúúaaaa! (áno viem, mala na to desať rokov, aby sa s tým zžila, že si ju vybral princ). Ale predsa... Sympatické tiež bolo, že napriek úžasnej róbe od Alexandra McQueena, ktorú predviedla s neuveriteľnou noblesou, a diamantovej tiare od Cartiera, z nej sálala pokora, skromnosť a jednoduchosť. Tú jej podľa mňa dodali účes, vizáž, kytica a nechty. Ak je to naozaj pravda, že sa nalíčila a učesala sama, tak klobúk dole! Ja som v môj svadobný deň bola taká nervózna, že by som si určite špirálou vypichla oko a žehličkou spálila vlasy... (Neverím všetkému, čo píšu média, ale vy nášmu portálu aj mne môžete veriť :) samozrejme, sem-tam sa nám nejaký ten preklep podarí. Bohužiaľ, aj tu platí, že len ten, kto nič nerobí, nič nepokazí).
Tento víkend som prežila v duchu prirodzenej dokonalosti. Takmer nič mi moje kruhy nenarušilo, až včera, keď som išla do sauny a chýbalo mi desať centov. Teta pri pokladni celkom znudená zo života mi vyčítavo šplechla: "Desať centov vám chýba!" Tak som sa na päte otočila a v duchu nadávala: "Došľaka, aj s tetkou, čo tam po desiatich centoch, včera sa vydávala Kate a ja musím ísť do sauny, aby som si oddýchla a nabrala energiu na ďalšie písanie!" Na druhej strane tej tete ďakujem, aspoň ma vytrhla z môjho dokonalého iluzórneho sveta... Včerajšia noc bola pre mňa magická, lebo taká, aká som bola včera, už nie som dnes. Včera som mala dvadsaťsedem rokov, dnes mám dvadsaťosem... Skoro ako Kate!
P.S. pre tajného ctiteľa: Konvalinky a zvončeky...
Foto: internet