Odvaha, mami, odvaha!
Podľa môjho názoru nás rodičia ovplyvňujú viac ako by sme chceli, či si mysleli. Moja mama sa vydávala na prahu tridsiatky a myslím, že nebyť jej zväčšujúceho sa bruška pod čipkovanými svadobnými šatami, toto rozhodnutie by možno dodnes ležalo „v šuflíku“.
Keď si ešte predstavíme dobu, v ktorej žila a fakt, že pochádzala z dediny, bola to skutočne odvaha a náznak rebelského prístupu k manželstvu ako takému. Aspoň z pohľadu jej okolia určite. Ona sama však tento postoj neoľutovala ani minútu svojho života. Maximálnym spôsobom si užila všetko, čo jej vtedajšia doba ponúkala (a možno aj viac ako tá dnešná), a keď už začala cítiť absolútnu zrelosť svojej osobnosti, prišiel do toho muž, dieťa, svadba. Dokonalá hierarchia.
Moskva, šport a žúrky
Predtým si však prešla cestu, na ktorej si nazbierala také skúsenosti a zážitky, ktoré by nezažila, keby sa so svadbou poponáhľala ako jej rovesníčky. Album plný vysokoškolských akcií (nie iba bezduchej pijatiky), silných priateľstiev, slobody a hľadania sa, je asi to najsilnejšie, čo som dokázala na jej fotkách prečítať. V mladom veku videla vďaka športu napr. kus veľkého červeného sveta Moskvy a aj to jej dalo silu prežívať manželstvo ešte intenzívnejšie.
Aká matka, taká Katka?
Ja osobne tiež inklinujem k svadbe okolo tridsiatky. Ak sa to dá tak povedať a naplánovať. Boh by sa mi zasmial! Každému tvrdím, že toto rozhodnutie pochádza čisto z mojej hlavy a srdca, no možno taký pán Freud či Jung by sa spýtali na vývin vzťahu mojich rodičov a potom by sa iba potmehúdsky usmiali. V tej chvíli by som vedela, že Jablko nepadá ďaleko od stromu. Vďaka ti, Newton!
Čo hovoria štatistiky
Ženy sa v súčasnosti spravidla vydávajú po dosiahnutí dvadsiatich ôsmich rokov, muži po prekročení tridsať jednotky. Manželstvo tak uzatvára asi polovica mladých. Demograf Boris Vaňo poskytol na tento jav vysvetlenie: „Po roku 1990 vznikli nové možnosti osobnej realizácie – štúdium, kariéra, cestovanie či voľnočasové aktivity, ktoré vytvorili konkurenciu pre zakladanie rodín a rodene detí.“ Zmena v prístupe ku svadbe je naozaj zreteľná, najmä keď to vnímame z retrospektívneho hľadiska. V 60-tych rokoch sa Slovenky hrnuli do svadby pred dosiahnutím dvadsiateho tretieho roku, ich polovičky sa ženili okolo dvadsať šestky. Koncom 80-tych rokov sa vek vydávajúcich prehupol cez hranicu dvadsať tri rokov a v prípade silnejšieho pohlavia (nie však krajšieho:), to bolo medzi dvadsiatym piatym a dvadsiatym šiestym rokom života. No, uvidíme časom, či bude mať priemerný vek vstupu do manželstva naďalej stúpajúcu tendenciu.
Aký otec, taký syn?
Uvedená štatistika mi pekným spôsobom nahrala do kariet, pretože fakt, že sa muži v súčasnosti ženia okolo tridsať jednotky iba potvrdzuje moju teóriu zrkadlenia sa. Teda, že v istých situáciách mnohí z nás kopírujú správanie svojich rodičov. Môj bratranec sa ženil pred troma rokmi, keď mu bolo tridsať dva, jeho otec sa ženil v tridsať jednotke. Žeby náhoda? Možno. Alebo je to stigma našej rodiny, šarlátové písmeno vytetované na čele Pred tridsiatkou ma nedostanete!
Pred oltár (už) nikdy
V úvode som spomínala, že existujú aj muži, ktorí svadbu priam kategoricky odmietajú. Na ženenie asi nemajú bunky alebo čo. Tu môžeme zaradiť takého Georga Cloonyho:). Realita však býva bolestivejšia ako šarmantný úsmev a iskra v oku nášho Georga.
Medzi nami totiž kráčajú ženy, silné a krásne ženy, ktoré bývajú so svojím partnerom a celý ich vzťah aj domov funguje na neformálnom princípe akoby manželstva. Ony by sa rady vydali, ale nemá im kto navliecť obrúčku, ktorou by sa s radosťou nechali zviazať. Taký prípad zažila jedna moja známa: „O chvíľu mi bude tridsať, bývam s frajerom už tri roky. Všetko som doma zanechala, presťahovala sa iba kvôli nemu do cudzieho mesta, ale viem, že to, čo chcem, teda svadbu, mať nebudem. On je totiž rozvedený, a tak je svadba to posledné, na čo myslí.“
A všetko sa na dobré obráti
Všetkým ženám, ktoré zažívajú podobnú situáciu, alebo situáciu, kedy ešte muž nie je pripravený na ženenie, by som rada pripomenula slová pesničky od Zdenky Prednej „Keď to nejde, tak nejde, ticho počkám, kým to prejde...“
Tlačiť na pílu sa málokedy totiž vyplatí. Ľudové múdrosti majú naozaj niečo do seba a každá múdra žena vie, aké prostriedky fungujú na jej chlapa. Univerzálnou radou však ostáva užívať si vzťah taký, aký je. Zamerať sa na jeho fungujúce stránky, na to, čo vás v ňom teší a nie na to, že ešte stále nemôžete ísť do svadobného salónu ako zákazníčka. Aj to raz príde!
Foto: internet