V smotánke zlízla smotanu
Rok 1930, anglické vidiecko sídlo, Wallis a Eduard. Takto to začalo, celkom nevinne. Keď sa Wallis Simpson po prvýkrát dostala do zorného pola waleského princa Eduarda, bola vydatá za svojho druhého manžela Ernesta Simpsona (manželstvo však nie je choroba, že Wallis?). Vďaka svojmu štíhlemu a elegantnému zjavu, duchaplnej konverzácii (áno aj to ženy dokázali) a nečakaným výbuchom smiechu sa stala obľúbeným hosťom – toľko ženami obháňaného – princa Eduarda. Večierky „high society“ vždy prinášali povznesenú náladu a v prípade Wallis to platilo aj bez tých večierkov. Postupne akosi pozabudla na status manželky, a keď prijala súkromné pozvanie od princa, začal sa škandál, ktorý možno doteraz niektorí britskí poddaní nerozdýchali:)
Čo si tá ženská dovoľuje?
Pozvanie do princovej vidieckej rezidencie Fort Belvedere na posledný januárový víkend v roku 1932 znamenalo začiatok pre nich najromantickejšieho, ale pre Britov najškandalóznejšieho vzťahu 20. storočia. Wallis si princa získala predovšetkým tým, že mu neprejavovala konvenčnú úslužnosť. Vieme si predstaviť, aké naškrobené a zviazané muselo byť existovanie v kráľovskom paláci a taktiež si uvedomujeme, že aj princ bol iba človek (aj keď jeho krv mala inú farbu ako tá naša). Keď teda vstúpila do jeho života ŽENA, ktorá sa k nemu správala ako k bežnému človeku (dokonca ho volala David), do dverí vchádzala zásadne pred ním a dovolila mu, nech jej zapáli cigaretu, princovi sa začali zapaľovať nielen lýtka, ale predovšetkým srdce. A keď si srdce princa niečo zaumieni...
Rozvod Wallis, tretia svadba?
Presne v tomto poradí. Začiatkom roku 1934, keď mala Wallis Simpson 37 rokov, si do svojho denníka poznamenala, že s Eduardom „prekročili nedefinovateľnú hranicu medzi priateľstvom a láskou". Potom už veci nabrali rýchly spád. Akoby im sám osud prial. Aspoň na začiatku tomu všetko nasvedčovalo.
O dva roky, 21. januára zomrel Juraj V. a novým panovníkom vo veku 42 rokov, sa stal princ Eduard VIII. V priebehu nasledujúcich týždňov si Wallis podala žiadosť o rozvod (už v tom nejakú prax mala), a keď sa konala večera na počesť ministerského predsedu Stanleyho Baldwina, kráľ po prvýkrát spomenul slovo sobáš s neurodzenou Američankou s nelichotivou minulosťou. Wallis nepredpokladala účasť na tejto večeri, čo však predpokladala bol chlad, s akým ju prijali. Kráľ Eduard však poznamenal: „Treba to urobiť. Skôr alebo neskôr sa môj ministerský predseda musí zoznámiť s mojou budúcou manželkou."
Abdikácia kráľa, útek Wallis
Korunováciu stanovili na 12. mája 1937. Po tomto slávnostnom akte mal prísť druhý: svadba Wallis a Eduarda. Lenže kráľ nesmel spochybniť „korunu“ ani dopustiť, aby sa stala predmetom politických sporov. Práve to sa však, bohužiaľ, stalo. V spoločnosti silnel nesúhlas s jeho manželstvom, a tak 11. decembra 1936 v oficiálnom rozhlasovom prejave svojim dovtedajším poddaným oznámil: „Musíte mi však uveriť, keď vám vravím, že by som nemohol niesť ťažké bremeno zodpovednosti a vykonávať svoje kráľovské povinnosti tak, ako by som si želal, bez pomoci a opory ženy, ktorú milujem.“ Wallis si slová svojho nastavajúceho vypočula z Cannes, kam musela ujsť pred anglickou verejnosťou a vyhrážkami, že ju zavraždia. Takmer o päť mesiacov dvojica počúvala rozhlasový prenos z korunovácie Juraja VI., brata Eduarda. V tejto súvislosti čerstvý vojvoda z Windsoru Wallis nežne povedal: „Len nič neľutuj – ani ja nič neľutujem. O jednom som pevne presvedčený: všetko moje šťastie sa naveky spája s tebou.“
Svadba za cenu veľkých obetí?
Dátum ich svadby bol stanovený na 3. júna 1937 na pozemku Château de Candé, z ktorého bol výhľad na jazero v údolí rieky Loire. Konečne trochu romantiky po tom nešťastnom „maratóne“ udalostí, ktoré navždy ovplyvnili nielen britské dejiny. Svadba sa konala v malom hudobnom salóniku, kde namiesto klavíra umiestnili stoličky iba pre 16 hostí! Občiansky obrad vykonával miestny starosta a skromnosť tejto svadby podčiarkovali aj svadobné šaty Wallis.
V jednoduchosti je krása
„Podobne ako ktorákoľvek iná žena, čo už bola predtým vydatá, som sa rozhodla pre úplne jednoduché šaty a k nim som zvolila rovnako prostý klobúk.“ Šaty zo saténu nezvyčajnej bledomodrej farby ladili s farbou salónu, kde sa konal sobáš. Na nich mala Wallis priliehavý kabátik s dlhými rukávmi a s drobnými gombíkmi, ktoré zvýraznili jej neuveriteľnú štíhlosť. Šaty vytvorila americká návrhárka Mainbocherová, ktorá na nich v Candé pracovala po 6 sobôt. Ženy na celom svete jej šaty imitovali, zvyčajne však s katastrofálnymi výsledkami, pretože len veľmi málo z nich malo takú útlu hruď a krajčírky nevedeli dokonale napodobniť dômyselné záhyby šiat. Eduard o jej šatách poznamenal: „Á, tak toto sú tie úžasné šaty? Nuž, sú chutné, veľmi pekné.“ Neviem, či mňa osobne by uspokojilo takéto opatrné konštatovanie, no fakt je, že Wallis Simpson, vojvodkyňa z Windsoru, sa stala 10-krát za sebou najlepšie oblečenou ženou na svete.
Po obrade, pred spoločným životom
Po svadobnom akte nasledoval prípitok so šampanským a skromné pohostenie na švédskych stoloch – kurča á la king, francúzske zákusky a lesné jahody so šľahačkou. Mňam! Po jedle Eduard všetkým nalial koktail nazvaný Wallis (Cointreau, citrónová šťava, mäta, sóda), ktorý vymyslel na počesť svojej manželky! Tým jej venoval v svadobný deň skutočne originálny darček. Neskôr popoludní sa vojvoda a vojvodkyňa vydali na juh talianskych Benátok, kde strávili celé leto svoje „honeymoon“.
Bok po boku potom prežili manželstvo, ktoré trvalo neuveriteľných 35 rokov. A to už je dôkaz, že Eduard sa vo svojom kráľovskom rozhodnutí určite nepomýlil.
Foto:internet