Zo svadby však (zatiaľ) nemám žiaden stres, lebo to najdôležitejšie sme stihli zabezpečiť ešte v zime. Sála, šaty, kameraman, fotograf, obrúčky... A tak mi už mysľou prebleskujú len také malé detaily. Bohužiaľ vždy v tej najmenej vhodnej chvíli – keď sa konečne premôžem a niektorú z téz si začnem aspoň čítať.
A pritom to vždy začína tak sľubne a najmä pohodovo. Slnečné ráno, káva, práca. Po obede krátky pokec s kamarátkami a druhá káva. Potom zbalím papiere a študijne naladená idem do parku. Nájdem si dobre situovanú lavičku, vyberiem na začiatok nejakú jednoduchšiu otázku a čítam. Neruší ma detský smiech pri hojdačkách ani vtáčí spev nad hlavou a spokojná sama so sebou otáčam jeden papier za druhým.
Takáto idylka však netrvá dlho. Ani neviem prečo, myšlienky sa začnú rozlietavať aj do sfér, ktoré s tými „učebnicovými“ vôbec nesúvisia. Alebo áno?
Základné princípy reklamnej etiky. Rada pre reklamu. Osobitné požiadavky a špecifické pravidlá reklamnej praxe. Osobitné požiadavky som mala len k farbe šiat mojich družičiek. Cyklaménová výzdoba, kytica aj moje topánky na fotenie – tak nech ladia dievčence :). Problém to paradoxne robí len Katke, ktorej ako brunetke táto farba aj najviac pristane. Ešte sa s ňou porozprávam, keď sa doučím. Doučím! Tak prečo nad tým rozmýšľam teraz?!
Už som našťastie opäť v obraze. Ideologická rola médií. Manipulácia a propaganda. Právo na opravu a odpoveď v médiách. No, z toho bratislavského salónu mi ešte neodpovedali na mail, či majú lodičky, ktoré som si vybrala aj v mojej veľkosti alebo nie. Dúfam, že ich neprestali vyrábať, ako sa ma snažili presvedčiť na jednom fóre, alebo že sa aspoň jeden pár niekde na Slovensku predsa len nájde. Ponuka svadobných topánok u nás je zatiaľ veľmi slabá. Napríklad tie „popoluškovské“ z internetu tu určite nikde nenájdem. Jedine, že by som si po štátniciach urobila výlet do Viedne. Po štátniciach, Zuzana! Teraz sa uč!
Špecifické črty rozhlasu. Funkcie rozhlasu. Príprava na vysielanie pred vstupom do vysielacieho štúdia. Okrem tých lodičiek už pripravená v podstate som. Kaderník objednaný, vizážistka tiež, záloha za šaty je zaplatená. Môjmu drahému chýba ešte košeľa, hlavne, že manžetové gombíky už máme :). A jéj, MMS! Waw, Košeľa kúpená, vyzerá v nej úžasne...vzala by som si ho aj dnes. „Košeľa sedí, teším sa. Nech sa Ti dobre učí. Chýbaš mi. R.“ Veru, dobre sa mi učí, keď mám plnú hlavu svadby. Ale čím skôr to budem mať za sebou, tým skôr budem môcť premýšľať o ďalších svadobných detailoch.
Takže ideme na to. Rozhovor ako metóda rozhlasovej tvorby. Zahlásenia, spojovacie texty a odhlásenia. Malá Ema (4 roky) nedávno zahlásila, že chce na moju svadbu naozajstné „klopkačky“ (rozumej lodičky s opätkom). Keď skúšala chodiť v mojich, zdalo sa mi, že sa v nich už narodila, takže s chodením problém nebude, ale kde ich nájdem...
Lenže počkať, potom ju asi neprehovorím na dlhé šaty, ako som pôvodne chcela, lebo by jej tie vysnívané topánočky nebolo vidieť.
Tak ale toto by som si fakt mala nechať na inokedy. Čas beží ako splašený a ja som stihla len pár téz. No ale aj zajtra je deň. A to sa „určite“ budem viac sústrediť :).
Foto: internet a archív autorky