Chuť Zobora. Pre mňa Zobor nie je iba kopec. Je to miesto, ktoré si pamätám od čias, kedy som ešte nosila taký rozkošný fialovo-zelený bodkovaný set. Ako ma babička brávala v lete na výlet autobusom, ako som dedovi vyhadzovala králiky z klietok, ako sa každú jar narodili malé zajačiky a ako smrdeli hovienka od sliepok. A teraz fenomenálne gulášové párty a dni obžerstva s rodinou a totálny reset s kamoškami bez telefónu, internetu a telky.
Chuť jahodového mojita a iných kokteilov. Sladké žbrndy, v najlepšom slova zmysle, z jahôd a melónu, ktoré som sŕkala ostošesť na minuloročnej Pohode. Už len pri pohľade na môj nedávno kúpený lístok cítim chuť ľadovej drviny a jemných jahodových zrniečok. Alebo jahodový sorbet na pláži pri Dunaji, keď sme šli len „na jedno pivo“, v mojom prípade „na jeden sorbet“ a prišli sme domov za spevu vtákov a slnko už pomaly vychádzalo.
Chuť Bratislavy. Minuloročné leto a sťahovanie sa, letné prechádzky a búrky z tepla a asi milión komárov. Alebo ako s Filipom závodíme v jedení jahôd od starej mamy pretlačených vidličkou, posypaných práškovým cukrom a zaliatych smotanou. Samozrejme, z jednej misky a dvoma lyžičkami.
Chuť kúpaliska. Vodové nanuky červenej farby neuveriteľne rýchlo sa roztápajúce pod náporom páliaceho slnka. A najlepšie na tráve hainburského kúpaliska s knihou na kolenách a s klobúkom na hlave.
Chuť Grécka. Najdobrodružnejší roadtrip do raja olivovníkov a rozprávkového mora. Vyjedanie ovocia na pláži, nočné kúpanie sa v mori a surfovanie. Nesmiem vynechať jahodové milkšejky a úžasné grécke taverny.
Tak takto mi chutia jahody. Mňam, idem si rýchlo nejaké dať, nech sa už môžem tešiť na toto leto!