A toto poznáte?
Lloret de mar, nazývané aj perla Costa Bravy, nám bolo k dispozícii každý deň, keď sme začali riešiť, čo dobrého si dáme v hoteli na raňajky (asi tretí deň sme zistili, že to bude stále to isté :). Preto sme sa rozhodli zamerať na okolité miesta-mestá, ktoré by svojou polohou až tak nezaťažili náš rozpočet a zároveň uspokojili naše cestovateľské chúťky. Okrem toho sa v našom hoteli toľko toho nedialo (kde boli animátori?), ale na druhej strane sme počuli každý večer inú hudbu z hotela Don Juan (príznačné meno pre Španielsko). V tomto preslávenom hoteli prebiehali počas celej sezóny tematické večery, takže nám zadarmo predviedli Flamenco show, clivé španielske balady či známejšie svetové piesne, ktoré sme mohli pozorovať z pohodlia terasy nášho hotela.
Zasnúbená zem
Bez pochybností a zaváhania môžem vyhlásiť, že som nevidela miesto, ktoré by sa ma dotklo natoľko ako Tossa de mar. Nejde ani tak o bohatosť zážitkov, ako skôr o dojmy, ktoré sa na mňa prilepili, hneď ako som vykročila s flip-flopami z autobusu. Pôda Tossy bola síce rozpálená a vzduch horúci, no dych vám vzali až bohaté lesy (cítila som sa ako doma) a neskutočné vily, ktoré už mali svojich šťastných majiteľov. Veľmi zaujímavo a v tomto prípade až netradične pôsobili rímske vykopávky umiestnené blízko autobusovej stanice, veľkolepý stredoveký hrad, úzke uličky, či nemocnica zo 17. storočia, pri ktorej nás miestami až mrazilo.
Nielen Zakynthos ju má!
Možno to bolo tým, že bola siesta, alebo Španielom práve skončila fiesta, no v celom meste sme videli turistov či domácich naozaj sporadicky (takéto miesta milujem). Čo však miluje môj partner, sú kopce, takže sme sa opäť štverali pri 30 °C vysoko-prevysoko k vyhliadke, kde sme spozorovali fantastickú zátoku. „Aha, tak už viem, kde sú všetci ľudia,“ pomyslela som si nahlas. Napriek tomu sme tam zamierili (snáď nikdy sme nemali jasnejší cieľ) a vryli sa do piesku na viac ako tri hodiny. Niet sa čomu čudovať, keďže pláže v okolí mesta boli ocenené Modrou vlajkou za čistotu prostredia aj samotného mora (medúzy si tam ale šťastne nažívali). Nebyť týchto malých hnedých príšerok „critters“, v mori by sme sa kúpali ešte do dnešných dní a pravdepodobne ilegálne prebývali v historickom starom meste Tossy de mar. Dôkazom toho, že duch Tossy silno zapôsobil nielen na nás, je príklad našich priateľov, ktorí do Španielska síce prišli pracovne (obaja sú doktori), no keď sa vybrali počas nevinného výletu do najmalebnejšieho katalánskeho mestečka Tossy, rovno sa tam zasnúbili. Po rokoch spoločného života im až toto španielske miesto prinieslo do vzťahu oficiálnejšiu pečať! Viva la Espaňa, amigos!
Niečo špeciálne: mesto Girona
A nielen kvôli káve, ktorú si obvykle v kaviarňach nedávam (Taliansko ma zvláštne postavenie, samozrejme:). Tentokrát som spravila výnimku, pretože som bola plná hluku a chaosu rannej Girony a poviem vám, spravila som najlepšie rozhodnutie dňa. Predovšetkým preto, že sme rýchlo zapadli do cafeteríe v Old towne, kde bolo počuť aj padnutie lyžičky na zem a zároveň sme sa veľmi elegantne naštartovali na zážitky katalánskej Girony. Naše telá museli opäť znášať nápor horúčav vo vnútrozemí (37 °C!), ale ani to nás neodradilo od prehliadky chladných hradieb v židovskej štvrti či katedrály takej vysokej a masívnej, že by som si na jej základe vedela predstaviť Babylonskú vežu.
Skoro ako doma
Najpríjemnejšia časť nás však ešte len čakala: najrozľahlejší park v Catalunyi. Nebol to klasický park s množstvom zelene, ako si ho asi predstavujete, no oddych, ktorý nám poskytol mu nikdy nezabudneme. Piknikovali sme na tráve (károvanú deku sme nemali, inak to mohlo byť dokonalé), okolo nás šľachtili svoje telá zanietení bežci a mladí „muchachos“ sa dopovali „energy“ drinkami. Každému, čo jeho je!
Žeby španielsky vidiek?
Keď sme cestovali do Besalú, na chvíľu som zabudla, že sme vlastne na dovolenke v úplne inom meste, že je naším dočasným prístavom LLoret de mar. Cesta do starého katalánskeho Besalú totiž veľmi silno pripomínala návštevu vidieckeho sídla vašej babičky. Zrazu sme už nevideli preplnené promenády, rozbúrené more, spálených turistov, blčiacu komerciu, ale iba čistokrvný vidiek s jazerom, kde sa španielski rybári modlili za svoju večeru. Zrazu sa pred nami objavil (alebo sme ho objavili my?) liliputánsky obchodík, kde sa predávala ručne vyrábaná keramika (niečo pre naše mamy) a náušnice (niečo pre mňa) za ľudové ceny. Možno by ste si povedali: ospalá diera, ale aká krásna ospalá diera! Slnko však začalo neúprosne zapadať (vždy rýchlo ubehne, čo sa človeku páči) a autobusy do nášho Lloretu mali tiež svoje posledné ospalé jazdy... Adiós y Gracias, Besalú!
Prečo práve Španielsko?
Ja viem, Chorvátsko je blízko, morom aj rečou, Grécko zase osvedčené a obľúbené, Turecko začína siahať na dovolenkový Olymp. Španielsko akosi zaostáva, aspoň, čo som zistila z dovolenkového prieskumu môjho okolia. Nechcete mu zvýšiť reputáciu a sebe rozšíriť obzor zo spoznania nádhernej krajiny, exotického jazyka a pravých španielskych pochúťok, ktoré si u nás dávame s vedomím, že takto chutí svet? U nás je to iba imitácia sveta, aj keď vám tie „tapas“ pripraví pravý Španiel, pretože nie ste obklopení tým najdôležitejším: samotným Španielskom.
Ani leto neváha so svojím príchodom, tak ani vy neváhajte so svojím odchodom na svadobnú cestu práve do tejto temperamentnej krajiny. Buen viaje, cariňosos!
Foto: archív autora