Víkendové fotoshootingové šialenstvo s Betuš sa dnes končí a aby ste vedeli, na koho ste sa v mojich háboch pozerali, rozhodla som sa, že vám o nej niečo prezradím aj slovom.
Ten retro účes ma nejako vrátil o pár rokov späť. Prebudila sa vo mne nostalgia zašlých čias. Nechajte sa so mnou unášať na jej vlnách...
Spoločnosť nám bude robiť jedna zlatá rybka.
Betuš sa narodila v znamení rýb, keď sa začali roztápať ľady v prírode, ale vďaka jej existencii aj u nás doma. Veď si viete predstaviť, keď sa taký malý človiečik zrazu stane dennodennou súčasťou života o osem a šesť rokov starších súrodencov, všetko je zrazu tak ako predtým. Mama je stále doma a ešte aj s malou bábikou, ktorú si môžete hocikedy "pohontrlálať". Kľúčik zavesený na krku namiesto gorálok som síce nikdy nemusela nosiť, ale ani jesť tie nechutné obedy zo školskej jedálne. No Betuš nebola len taká hocijaká bábika, tá vám vedela spustiť taký rev, že nechať ju samú v postieľke s dovetkom - však ona sa upokojí a zaspí - sa teda vôbec neosvedčilo. Ani makové odvary nepomáhali... No čo už, priznávam, že sme ju s bratom celkom rozmaznali a do zbláznenia nosili na rukách. Myslím, že si to pamätá, lebo aj teraz, keď sa objaví nejaký "problémik", obráti sa na mňa, či by som jej nepomohla nejako sa cez to preniesť.
A tiež stále platí, že tam, kde sa zjaví, sa začnú topiť ľady. Stačí pár sekúnd, aby sa aklimatizovala v cudzích vodách, na tvári sa jej rozhostí úsmev, nevtieravo podhodí nejaké kontrolné otázky a už je ako ryba vo vode. No keď ju prúd zanesie na nové miesto, kde sa jej to - navonok z nepochopiteľných príčin - znepáči, radšej sa dá zjesť veľrybe, len aby bola stadiaľ čo najrýchlejšie preč, potom tej veľrybe vytrhne stoličku a vypláva do šíroširého mora.
Vzhľadom na to, že je Betuš ryba, jej plutvičky - ručičky a nožičky - sú výnimočne šikovné. Pod dohľadom svojej intelektuálnej sestry, ktorá ju od útleho detstva s cieľom vychovať z nej malého Mozarta trýznila, kde zahrá na klavíri c, d, e, f, g...., sa čudujem, že tomu klavíru nakoniec zostala verná trinásť rokov. To boli stovky rodinných koncertov, keď sme s Betuš vyhrávali štvorručky pre naše babky a dedkov... No a pred alebo po, museli byť "tanečky". Mozart krížený s Barišnikovom - nič dokonalejšie som si vtedy nevedela predstaviť :)
Tomu tancu zostala tiež tak dlho verná. K Mozarto-Barišnikovi to bolo už len na dva kroky, keď nakoniec zvíťazilo jej logické uvažovanie a študuje odbor, kde je veeeľa matiky, štatistiky... a neviem čoho všetkého ešte, z čoho sa mi ježia chlpy na rukách, lebo sa tomu vôbec nerozumiem...
Treba ju držať na krátko, stačí len na sekundu povoliť a už ste ju stratili z dohľadu. Otázne je, či ju ešte vôbec niekedy nájdete. Lebo, keď sa pre niečo nadchne, už vidí a počuje, len to, čo chce vidieť a počuť. Áno, reč je o Judy. Betkinom milovanom psovi :) Téma pes - je u najstaršieho a najmladšieho člena našej rodiny (teda u ocina a Betuš) posvätná.
Preto sa nemôžete čudovať, že keď okolo nás prechádzal tento nádherný staffordshirský terrier, Betuš sa v momente prihovorila jeho paničke a už ho mala v rukách. Hoci je Žofka ten typ poblázneného psa, ktorý stále vyskakuje a teší sa zo všetkého naokolo, fotenie sa jej náramne pozdávalo. Doslova skamenela a pózovala ako profesionálna psia modelka.
Betuš, takto pevne drž v rukách aj svoj život, unášať sa nechaj len z času na čas...
Je rýchla. Niekedy nestačím ani zaostriť a zrazu je fuč... Ale fluidum, ktoré po nej zostáva, tak z toho sa dá potom ešte dlho žiť :) Stačí sem-tam hodiť nejakú tú návnadu (recept je naše rodinné tajomstvo) a mám ju späť.
Hľadať ju v tých zradných vodách, to sa asi nikdy neodvážim...
Dúfam, že vy ste stačili zaostriť na seriál s Betuš - Oh, my sister: Streetstyle :)
Ak nie, klikajte tu.
A nech vám za ňou nie je smutno, však ona sem zas pripláva.
V týchto vodách sa jej tuším celkom zapáčilo :)
PS: Dnes má zrovna naša maminka narodeniny! Všetko najlepšie! Mami, ďakujem. Veď vieš, za všetko - ale hlavne za Betuš :)