Láska je príbeh
A pokiaľ váš príbeh korešponduje s príbehom vášho partnera (resp. s jeho predstavou o vzťahu), môžete o sebe navzájom vyhlásiť, že ste vytvorili ideálnu vzťahovú skladačku. Ak prežívate rady napr. vojnové príbehy vo vzťahoch (hádky, škriepky, výbuchy či búrlivé emócie), asi by ste neboli šťastné s partnerom, s ktorým by ste si nemohli nahrávať na slovný smeč. Tak napríklad Lujza s Tomášom sú typickým príkladom talianskeho spolužitia. Ich okolie absolútne nerozumie tomu, ako môžu tento rok oslavovať pätnáste výročie, no im takýto typ adrenalínového vzťahu vyhovuje. Nepochopiteľné? Vôbec! Len sa spojil pár, ktorý mal rovnakú predstavu o vzťahu - láska ako vojna. Manželský terapeut by si už o nich normálne založil zložku, problém je, že ho títo dvaja vôbec nepotrebujú: sú totiž pre seba tými pravými!
Akú rolu hráte?
Hráme ju všetci, takmer v každej situácii, ktorej sa stávame v živote súčasťou a partnerský vzťah nie je výnimkou, ak nie rovno tým najlepším a najjasnejším príkladom. Stretneme sa, zaľúbime (skôr do predstavy o partnerovi, ako doňho samotného), a začneme spolu žiť príbeh. Rozvíjame ho, dopĺňame, no podstata, prečo sme sa rozhodli jeden pre druhého, by mala ostať rovnaká. To bol dôvod, ktorý dvoch ľudí spojil, a často sa stáva, že je to aj dôvod, ktorý ich rozdelí. Ak ste spoznali viac partnerov, samy dobre viete, prečo a na akých miestach to bolo neudržateľné. Teraz však pri vás stoji ten jeden: Víťaz, ktorý sa udržal. Víťaz, ktorý berie všetko: vašu pozornosť, vašu lásku. Vy mu všetko dáte a všetko si aj vezmete. Obojstranná výmena, absolútna duševná symbióza. Už ste ju niekedy s niekým zažili? Áno, je to možné, ale iba do istej miery, pretože Víťaz sa predsa musí odlišovať od predošlých kandidátov. Pravdou je, že istotu, že to skončí teraz inak ako pri predošlých vzťahoch nemáte, no vy v tomto prípade akosi nepotrebujete dôkazy ani neisté istoty...
Pravý a „ľavý“
Veľa žien má romantickú filmovú predstavu o tom, že keď ten pravý príde, pocítia to ešte skôr, ako sa dozvedia jeho meno (alebo tesne po tom mene na prvej spoločnej večeri). Takéto prípady sú však skôr vzácneho druhu a keď sa to nakoniec stane, celý vzťah nadobudne akýsi nadpozemský rozmer, kde obaja účastníci zhodne tvrdia, že ich sprevádzala „silná túžba spoznať sa s tým druhým“. Presne toto zažila Dominika s priateľom Richardom: „Začali sme sa rozprávať ako keby sme sa poznali už 4 životy predtým. Znie to až komicky, ale ja som bola presvedčená od toho dňa, že on je muž môjho života a on tvrdil, odkedy ho poznám, že budeme spolu navždy a že sme si súdení...“ Samozrejme, že na to, aby si Dominika s Richardom vytvorili kvalitný vzťah, nestačila iba intuícia, ktorá by ich vzťah plnohodnotne živila. Obaja každý deň o seba „bojujú“, aby sa Richardove slová nestali iba vetou, ktorá ich náhle spojila, ale vetou, ktorá ich bude spájať neustále.
Buď ženou činu!
Mienime nad tým pojmom „pravý partner“ dlhšie uvažovať? Má to vôbec zmysel? Je to dobrý znak toho, že to myslíme s ním natoľko vážne, že je prirodzené zamýšľať sa nad tým, s kým budeme platiť účty...? Alebo riešime túto tému, resp. dilemu v prípade, že sme si nie úplne isté tým mužom po našom ctenom boku? Môžeme to otáčať zo všetkých strán, no najlepším riešením bude, keď začneme ten vzťah jednoducho žiť. Vtedy sa ukáže jasná pravda o všetkých a o všetkom: „Musím priznať, že spočiatku nebol Martin typ muža, po ktorom moja ženská fantázia prahla, ale niečo vo vnútri ma presvedčovalo o opaku,“ začína svoje rozprávanie Klaudia, ktorá je s Martinom už desať rokov. „Nášmu vzťahu som dala voľný priebeh a spočiatku som mu pripisovala viac kamarátsky význam. Čím sme boli spolu dlhšie, tým sme sa menili aj my sami, a samozrejme aj náš vzťah. Kamarátstvo prerástlo v lásku, prestali sme hovoriť len ja a ty, ale my. A kedy som zistila, že je ten pravý? Moje srdce to zistilo v priebehu celého nášho spoločného putovania životom.“
A takto som to zistila JA!
Nebolo to šialené, divoké, ani romantické, ale silné a zlomové. Povedala by som až desivé, že si s nikým iným neviem predstaviť spoločné budovanie života, prežívanie zážitkov a zdieľanie sveta radosti aj bolesti. Podľa môjho názoru nás pravý partner učí (a rovnako aj my jeho), dennodenne nám nastavuje naše duševné zrkadlo, je naším tieňom (toto mám na sebe zmeniť), ale aj svetlom (och, takáto úžasná viem byť:). Dovolí nám vnímať svet bez obmedzení a seba ako individuálnu bytosť, ktorá je kompletná aj bez toho, keď ostane načas sama, kým sa on chopí svojej zahraničnej príležitosti. Keď jeden druhému nebráni navzájom vo svojej vnútornej slobode a osude (keby som to mala poňať kozmologicky). V tomto zmysle ja vidím význam spojenia pravý partner... Celý život je o učení (neskončilo to štátnicami), naša osobnosť sa formuje predovšetkým cez medziľudské vzťahy, pričom môj partner je v tomto smere pre mňa tým kľúčovým vzťahom. Vykryštalizovalo sa to postupne. Ako u mnohých. A kryštalizuje sa to denne, keď mi nosí jahody v zime. Prežívame spoločný príbeh, tzv. záhradnícky či cestovateľský (podľa psychológa R. J. Sternberga), neustále putujeme, staráme sa a zveľaďujeme naše dielo zvané: vzťah. Toto je pre mňa to pravé, čo by pre iných nemuselo byť. Učinila som (pre mňa) najdôležitejšie zistenie a ani to nebolelo.
Neverending story
Je teda pravý ten, ktorý si vás vezme? Alebo ten, ktorý vám navarí „cesnačku“, keď vás zloží jesenná chrípka? (Najlepšie kombinácia oboch, že?) No my nemyslíme pravého ako ideálneho (zobuďme sa:), ale pravého pre Vás, s ktorým túžite každý deň rozvíjať váš spoločný príbeh...
Foto: 123rf, archív autora
Publikované 4. 9. 2011
Článok bol publikovaný aj na portáli diva.sk