Potoky vína a sĺz...
Všetci poznáme prípady z histórie, kedy sa v záujme udržania majetkov, rodu a iných príjemných vecí, museli sobášiť ľudia, ktorí ani nemali možnosť zahorieť túžbou k sebe. Nikdy sa totiž nevideli. Alebo sa videli, spoznali a potom nenávideli. V najhoršom prípade boli spojení v rodinnom zväzku (sobášiaci sa bratranec a sesternica, uf). Aj keď v niektorých kútoch našej Zeme môže stále pretrvávať takáto silná idea „nevyhnutného“ spojenia, vo všeobecnosti ju považujeme za memento minulosti. Svadba z rozumu však nevymizla z našich životov úplne. Stihla sa modifikovať a nabrať rôzne podoby, ktorých svedkami (dúfam, že nie priamymi účastníkmi), ste možno aj vy.
Ukrajinky naše, kde ste?
Tak takúto otázku sa pýtajú súci mládenci z Ukrajiny už nejeden týždeň. Ženy, s ktorými by mohli vytvoriť potenciálnu rodinu, sa totiž rozhodli odsťahovať za lepším životom. Bez nich, pochopiteľne. Nevesty z východnej Európy sa stali multimiliardovým biznisom rôznych spoločností (napr. Anastacia), ktoré ťažia z ich európskej krásy a katastrofálnej finančnej situácie. Ročne sa na vydaj do USA, Kanady, či kdekoľvek na Západ ponúka viac ako 150 000 zúfalých žien.
Kúpim ti realitu
Muž zaplatí členský poplatok (niečo vyššia suma ako v knižnici:) a medzinárodná sobášna agentúra mu tak automaticky sprístupní katalóg žien. V tejto „obrázkovej knižke“ nájde informácie o veku a telesných proporciách jednotlivých žien. Viac už nepotrebuje a ani nechce vedieť. Na základe týchto vyčerpávajúcich parametrov mu peňaženka zahorí pre jednu z nich. Nasadne na prvé možné lietadlo, osobne si potvrdí správnosť výberu svojej budúcej ženy, odletí naspäť a pokračuje v „chatovaní“ so svojou vyvolenou, kým jej spolu s agentúrou nevybaví vstupné víza do USA. Celý takýto servis, vrátane darčekov, vyjde záujemcu o manželku z Ukrajiny na 10 000 dolárov. Ona prichádza na americkú pôdu už ako jeho snúbenica....
Byť s nemilovaným
Lepšie povedané skôr prežívať. Toto ma napadlo v súvislosti so ženami, ktoré sa rozhodnú ponúknuť seba ako predajný artikel. Teraz neriešme morálnosť ich rozhodnutia, pretože z tepla domova sa nám ťažko posudzuje situácia, v ktorej, našťastie, nie sme. Skúsme sa skôr zamyslieť nad tým, čo takéto ženy musia prežívať s mužom, ktorého videli raz v živote, s mužom, ktorý si ich vlastne kúpil (nie, to nie je Pretty Woman), s mužom, ktorého nemilujú. Samozrejme, že veľa z nich môžu byť naozaj vypočítavé beštie, ktoré ani nebudú mať chuť zamyslieť sa nad tým, že im „vo vzťahu“ chýba nejaká podstatná vec (láska, úcta). No väčšina z nich sú normálne ženy, ktoré zanechali svoje rodiny doma v duchu hesla Ťažko odísť, no ešte ťažšie ostať a teraz sa musia samy učiť žiť v diametrálne odlišnej krajine - s cudzincom. Málokedy sa končia takéto manželstvá šťastne, a ak áno, tak mávajú väčšinou podobu akejsi dohody, kde sa partneri aspoň vzájomne tolerujú. Pozrite sa teraz na svoj život, na muža, ktorému poviete čoskoro ÁNO, cítite ten moment absolútneho šťastia? Zažijú ho niekedy tieto ženy? Možno sa vymania z chudoby, pred ktorou utekajú, no, aj tak sa nevymania z výčitiek a možného „čo ak“ „keby“...
Green card má zelenú
Pamätáte sa na film Zelená karta s „najfrancúzskejším“ Francúzom Gérardom Depardieum a Andie MacDowell? Tento starý film je dobrým príkladom toho, ako sa ľudia aj v súčasnosti pokúšajú získať Zelenú kartu (teda povolenie k práci a pobytu na území USA). A pokúšajú sa o to skutočné majstrovsky. Imigračné úrady sa však za roky-rokúce naučili plávať v týchto zradných vodách, a tak ak ste jednou z tých, ktorá sa chce vydať za muža - Američana, len aby získala tuto špeciálnu kartu: Veľa šťastia! Existuje však ešte jedna cesta. Menej bolestná. Každý rok sa v USA uskutočňuje tzv. Green card Lottery, kedy sa vylosuje 50 000 ľudí, ktorým bude pridelená Zelená karta. Nechcete to vyskúšať? A možno si tam toho pravého manžela nájdete nakoniec sama, osudovo či náhodne... Každý z nás sa na to pozerá cez svoju filozofiu, no spoločný menovateľ by mal byť v podstate jeden: LÁSKA! Nezabúdajte na to, na ňu...
Hovorím Áno, lebo...
Ukrajinské nevesty či svadba pre občianstvo sú jedným z najhorších prípadov „svadby z rozumu“, no bolo by krátkozraké vidieť toto slovné spojenie iba z negatívneho hľadiska. Veľa ľudí sa totiž rozhodne pre svadbu z praktických dôvodov. Napr. môj kamarát mal sľúbený pozemok od dedka jedine v prípade, keď sa ožení. Podotýkam, že už je dva roky ženatý:). Pred časom mi písala vystresovaná kamarátka, že sa pravdepodobne bude musieť ísť vydávať, pretože jej partnera prevelili ako vojaka na tri roky do USA. Imigračná politika USA je neúprosná a ak chce ísť za ním (čo je prirodzené), snúbenecké víza sú prvou byrokratickou nevyhnutnosťou. Takže svadba z rozumu, no na láskyplnom základe:). Iné páry sa môžu rozhodnúť pre svadbu kvôli dieťaťu, ktoré sa pýta na svet skôr, ako sa stihla nejaká svadba vôbec vystrojiť. Z právneho hľadiska sú zákony viac naklonené manželom ako ľuďom „bez papiera“, takže to môže byť tiež jeden z dôvodov, prečo sa rozhodne pár „do toho vhupnúť“.
Nie je na tom nič zlé, pretože pokiaľ tá hlavná zložka láska-nebeská, tvorí podstatu svadobného rozhodnutia, tie praktické ho môžu iba podporiť a urýchliť...
Foto: 123rf