Tradične svadobná hudobná réžia trvá v európskych, ale i amerických kostoloch už od XVI. storočia. Počas bohoslužby znejú chrámové piesne alebo hymny, ktoré dnes niekedy nevyberá len organista, ale aj samotná nevesta.
História svadobného pochodu je dôležitá. Vytvára medzník vzniku svadobnej hudby, ktorá sa v dnešnej dobe stala neoddeliteľnou a nenahraditeľnou časťou svadobného obradu.
V polovici XIX. storočia sa do popredia dostávajú melódie hrané organom, ktorý bol dovolený pred a po manželskom sľube, a neskôr sa stal ozdobou svadobných melódií. Zo začiatku si organisti vyberali diela klasikov. Dovtedy bola hudba na svadobnom obrade zakázaná.
Viac ako 100 rokov si prvenstvo drží najpopulárnejšia melódia svadobného pochodu z vrcholnej romantickej opery Lohengrin (1850) od Richarda Wagnera. Ďalšou voľbou je Toccata zo Symfónie V, 3. časť od Charles-Marie Widora.
Druhým favoritom je svadobný pochod Felixa Mendelssohna. "Z nevyčerpateľného prameňa mladistvej inšpirácie čerpal Mendelssohn v mužnom veku pri koncipovaní scénickej hudby Sen noci svätojánskej op. 61 (1843) k celej Shakespearovej hre, pozostávajúcej z orchestrálnych, zborových i sólistických čísiel. Hudba k Shakespearovej hre vznikla na požiadanie pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV. a producentom predstavenia v Postupimi, kde bola hra 2. októbra 1843 premiérovaná, bol Ludwig Tieck, významný nemecký shakespearovský prekladateľ. Snáď najpopulárnejším sa stal jasajúci a slávnostný Svadobný pochod (Allegro vivace, 5. dejstvo), ktorý ako máloktorý kus klasickej hudby bez ujmy prežil nespočetné množstvo úprav. Každý takt Mendelssohnovej hudby k Snu noci svätojánskej, v ktorej sa naplno prejavil tvorivý duch klasicizujúceho romantika, predstavuje život a pohyb." (Alena Čierna, www.classiclive.com)
Tieto melódie znejú, počas svadobných okamihov a tradičného vstupu snúbencov a odchodu novomanželov z chrámu, na mnohých svadbách dodnes. Slávnostnú udalosť zase oznamujú do okolitého sveta kostolné zvony.
Internetová stránka www.oldandsold.com opisuje posledné dvadsiate roky XIX. storočia ako obdobie vyzdobených kostolov, avšak nielen kvetmi na oltári, ale aj piesňami, ktoré sprevádzala vycibrená organová hra. Pri menších svadbách spieval sólista – obvykle priateľ rodiny, na väčších svadbách majestátnosť umocňoval chrámový zbor. V týchto rokoch sa dbá o väčšiu formálnosť.
Rok 1900 prináša prehľadný a organizovaný svadobný obrad. Do módy sa vracia zvyk nevesty kráčať po boku svojho otca v sprievode družičiek. Dievčatko kráčajúce pred nevestou rozhadzujúc drobné lupienky. Aj toto je americký obraz svadobnej ceremónie zo začiatku XX. storočia.
O päťdesiat rokov neskôr prichádza nová éra. Nevesty hľadia späť, róby i výzdobu sa snažia pripodobniť veľkému dňu svojich starých mám. „Návrat dôstojnosti, takto označujeme svadbu tohto desaťročia,“ informuje www.oldandsold.com. Pokiaľ ide o svadobnú hudbu, tá sa pridržiava tradičných svadobných línií až dodnes.
Často hranými skladbami sú dnes, napríklad, March from Aida (Verdi), The Prophet (Meyerbeer), Ave Maria (Gounod), Liebestram (Liszt), Liebeslod from Tristan and Isolde (Wagner), The Lord Is My Shepherd (Horatio Parker), Serenade (Schubert), Valse Bluette (Drego), Chanson Bohemienne (Bode), and Spririg Song (Mendelssohn)...
Foto: Internet, Chadd Foy - kevinweinstein.com