Je plná tradícií, rituálov a v neposlednom rade tanca a zábavy. Podľa Talmundu (zbierky židovských výrokov) je už štyridsať dní pred narodením chlapca v nebi ohlásené, koho dcéru si vezme za ženu. Manželstvo je u Židov vnímané ako posvätný zväzok. Začína už zasnúbením – kiddušin – ktorému pripisujú skoro rovnakú dôležitosť ako svadobnému obradu a dokoná sa aktom nisuin – vyhlásením manželstva. A ako vlastne prebieha židovská svadba?
Súčasťou každého spojenia do zväzku manželského je svadobná zmluva – ketuba – ktorá popisuje povinnosti a práva ženícha i nevesty, upravuje dedičské nároky v prípade smrti, zabezpečenie detí i vysporiadanie majetku v prípade rozvodu.
Deň svadby
Najšťastnejší a najsvätejší deň, ktorý znamená odpustenie všetkých chýb a vín z minulosti. Aj tak chápu Židia spojenie nevesty (kala) a ženícha (chatan) do stavu manželského. Od úsvitu po záver svadobného obradu sa postia, pretože svadba je pre nich niečo ako ich osobný Jom Kipur – Deň zmierenia. Oblečenie ženícha počas obradu sa volá kitel – je to biely odev typický práve pre Jom Kipur.
Týždeň pred svadbou sa ženích a nevesta takmer nevidia. Zvyšuje to radosť z nastávajúcej udalosti, a preto aj v deň svadby vítajú svadobčanov separovane – nevesta, ako kráľovná usadená na tróne, vo svojom dome a ženích, obklopený rodinou, ktorá mu pripíja na zdravie, zas vo svojom. U aškenázskych Židov matky nevesty a ženícha rozbíjajú spolu tanier a zdôrazňujú tým dôležitosť dobrých vzťahov – tak, ako sa nedá opraviť rozbitý tanier, tak sa i rozbité vzťahy nedajú vrátiť do pôvodnej roviny.
Svadobný obrad
Aktom badeken si Židia pripomínajú Rebeku, ako si zakrýva tvár pri svadbe s Izákom. Ženích zahaľuje nevestu závojom, čo symbolizuje zdržanlivosť a prednosť krásy duše pred fyzickým vzhľadom. Teraz je svadobný pár pripravený na zosobášenie a prichádza pod chupu – veľký svadobný baldachýn. Aj tu je prítomná symbolika – keďže chupa je otvorená na všetky strany, znázorňuje otvorený stan na svadbe Abraháma a Sáry.
Ženícha i nevestu, ktorí musia byť bez akýchkoľvek šperkov, sprevádzajú pod chupu rodičia. Absencia šperkov poukazuje na duchovné spojenie snúbencov bez narážok na stav majetku.
Ako bol svet stvorený za sedem dní, tak aj nevesta obchádza pod chupou sedemkrát ženícha. Sedmička, ako magické číslo znamená celistvosť – vyjadruje manželskú jednotu postavenú na láske. Po tomto akte sa nevesta usádza po pravici ženícha a ten povie požehnanie Šehechejanu nad novým modlitebným šálom (talitom), ktorý držia štyria mládenci nad ich hlavami.
Obrad požehnania zväzku
Rabín, s pohárom v ruke, odrieka modlitbu a požehnáva zásnuby a dáva pohár neveste a ženíchovi, aby sa z neho napili. Víno totiž symbolizuje u Židov radosť a spája sa s posväcujúcou modlitbou.
Prsteň
Manželstvo sa považuje za právoplatné, keď ženích daruje neveste niečo cenné – obvykle to býva prsteň, avšak ten musí byť vyrobený z čistého zlata, bez akýchkoľvek ozdôb (diamantov a podobne). Nasadenie prsteňa ženíchom na nevestin ukazovák pravej ruky je hlavným momentom celej svadby. Ženích vyriekne tradičný sľub pred dvomi svedkami a manželstvo je od tohto momentu právoplatné. Ak chce dať niečo hodnotné i nevesta ženíchovi, urobí tak v súkromí, pred chupou totiž obdarúva svoju polovičku iba muž.
Ochrana práv židovskej manželky má veľkú dôležitosť. Preto po darovaní prsteňa číta znenie manželskej zmluvy v pôvodnom aramejskom jazyku.
Zmluva je podpísaná dvomi svedkami a stáva sa majetkom nevesty, ktorá k nej musí mať počas celého manželstva prístup. Táto zmluva je mnohokrát malým umeleckým dielom, ktoré si manželia s obľubou zarámujú a vystavia v dome. Okrem estetickej funkcie aspoň nezabudnú svoje práva a povinnosti voči partnerovi.
Teraz sa dáva priestor ďalšiemu poháru vína, nad ktorým sa odrieka sedem požehnaní (ševa brachot), ktoré spájajú ženícha a nevestu so svojou vierou. Potom si z pohára odpijú a ženích ho rozbije nohou, čo symbolizujú zrútenie chrámu v Jeruzaleme. Niektorí vtipne dodávajú, že je to poslednýkrát, kedy si môže ženích „dupnúť“.
Odchod a svadobná hostina
Po obrade manželský pár odíde do miestnosti zvanej jichud, kde majú okrem chvíľky pre seba pripravené aj nejaké jedlo – po celodennom pôste im to určite dobre padne. Po návrate do sály, kde je hostina, sa oslavuje tento radostný deň tancom a spevom. Mnohé svadby sú doplnené o zaujímavé žonglérske i akrobatické vystúpenia.
Po svadbe
Ešte týždeň po manželskom obrade usporadúvajú rodiny nevesty i ženícha oslavy, aby si uctili novomanželov. Volajú ho týždeň siedmich prikázaní, pomenovaný podľa požehnaní odriekajúcich na konci slávnostného jedla.
Foto: SITA/AP