Vodítkom pri ich správnom výbere by nám mali byť aj spoločenské pravidlá, ktoré nám napovedajú, čo je vhodné a čo nie. A práve na to sme sa opýtali odborníka na spoločenskú etiketu Ladislava Špačka.
Od koho majú vlastne budúci manželia očakávať svadobný dar?
Svadobné dary sa očakávajú od hostí, ktorí sú pozvaní na svadobnú hostinu. Ak dostaneme svadobné oznámenie, ku ktorému je priložená kartička s nápisom „pozývame vás k svadobnému stolu“, začínajú nám starosti, pretože tento nápis znamená vlastne „prines dar“. V tomto prípade sú hostia povinní dar zadovážiť a priniesť, pretože to je akási „reciprocita“ za hostinu a za česť byť súčasťou okruhu tých najbližších novomanželom. Ostatní príbuzní alebo priatelia dary dávať nemusia a vlastne ani nemajú, ich dar by mohol byť považovaný za ironickú výčitku, že oni neboli pozvaní.
Najväčším problémom priateľov a príbuzných snúbencov je otázka, čo a v akej hodnote darovať. Ako určiť „správnu“ hodnotu svadobného daru?
Hodnota daru je pri svadobných daroch síce neobmedzená, ale ako pri každom dare musíme brať do úvahy možnosti ostatných hostí, teda aká asi bude očakávaná úroveň hodnoty ostatných darov. Je jasné, že u novomanželov z bohatej rodiny s množstvom priateľov z biznisu, šoubiznisu, politiky, budú dary na inej úrovni než u bežného páru úradníkov alebo študentov. Nemali by sme uvádzať ostatných darcov do trápnej situácie, kedy by sme medzi varné konvice a uteráky prihodili kľúčiky od Lamborghini. Pamätajme takisto na to, že svadobné dary do istej miery zaväzujú. Ak dostanem od kamaráta alebo príbuzného drahý dar, cítim morálnu povinnosť mu pri podobnej príležitosti darovať niečo v podobnej hodnote; nemôžem dostať briliantový prsteň a na oplátku darovať papuče alebo sadu vreckoviek. Pri svadobnom dare teda uvažujeme aj o tom, či snúbencov nerozladíme nákladným darom, pretože namiesto radosti od prvej sekundy premýšľajú s hrôzou nad tým, čo budú musieť darovať nám.
Sú nejaké dary, ktorých darovaním porušujeme spoločenskú etiketu a naopak – dary, ktoré sú vždy prípustné a vhodné?
Svadobné dary by mali byť hodnotné, mali by vychádzať z pôvodného poslania týchto darov – teda pomôcť vybaviť mladému manželstvu ich domácnosť. Preto sa hodí všetko do bytu, pre spoločné súžitie, praktické príbory, ktoré by si novomanželia aj tak museli kúpť, až po nepraktický obraz, ktorý by si asi v dohľadnej dobe nekúpili. Nevhodné sú veselé darčeky, ktoré si dávame v partii, s ktorou chodíme na bicykle, „srandičky“ alebo potreby zo sexshopu. Tie síce na výlete vyvolajú kopec srandy, ale na svadbe by pôsobili veľmi rozpačito.
Prečítajte si 2. časť rozhovoru tu.
Ladislav Špaček pracoval v Českej televízii ako vedúci domáceho spravodajstva, spravodajca a ako moderátor relácie Udalosti, komentáre.
V rokoch 1992 až 2003 bol hovorcom prezidenta Českej republiky Václava Havla a riaditeľom Tlačového odboru Kancelárie prezidenta republiky. Počas svojho pôsobenia na Pražskom hrade absolvoval stovky spoločenských podujatí na najrôznejších úrovniach.
Je spoluautorom a protagonistom televízneho seriálu Etiketa, autorom mnohých kníh o etikete, napríklad Etiketa, Velká kniha etikety, Slon v porcelánu aneb jak se neztratit v labyrintu etikety. Na Slovensku vyšla jeho Nová veľká kniha etikety. Publikuje v rôznych médiách a usporadúva prednášky o komunikácii s médiami, krízovej komunikácii a etikete pre popredných predstaviteľov top manažmentu firiem, štátnej správy a politiky.
Foto titulka:
nevesta.sk
Foto Ladislav Špaček:
Karel Cudlín