Zvyky a tradície Šarišskej svadby: Svadba 1. časť

Ak snúbenci nemajú niektorého alebo oboch rodičov, spoločne prichádzajú na cintorín zapáliť sviečku. 

Svadba sa začína príchodom najbližšej rodiny. Ženích so svojou svadobnou družinou prichádza k nevestinmu domu autom alebo na koči. Na čele sprievodu sú ženích so starejším, starší družba a ľudová hudobná skupina. Chvíľu spievajú pred domom a potom zvonia. Dvere im otvára výdavca a pýta sa ich, na čo prišli. Zahrajú si malé divadlo podľa starých tradícií a ženíchovi sú ponúknuté dve alebo tri družičky, najstaršie ženy, prípadne chlapi prezlečení za ženy. On ich odmietne a nalieha, že hľadá ešte inú. Výdavca mu zvyčajne oponuje a ženích musí zaplatiť za nevestu istú sumu, aby mu ju ukázal. 

Vtedy prichádza nevesta a svadobný sprievod vchádza do domu k neveste. 

„Mladý s mladou“ sa privítajú bozkom a ženích jej daruje svadobnú kyticu, ona jemu "pirečko" alebo inak "pokrejtku" - malý kvet, ktorý mu pripne na sako. Podobné ozdoby majú aj hlavní družbovia. Ostatným slobodným družbom sa pripínajú malé stužky a družičky dostávajú kvet alebo inú ozdobu. 

Keď sa hostia usadia, starejší prednesie príhovor. Potom nasleduje spoločné „odpytávanie“ od svojich rodičov, krstných, starých rodičov a súrodencov. Skupina je v tej istej miestnosti a hrá smutnú pesničku. Zvyčajne sa v piesni spieva o odpustení, aby mohli snúbenci pristúpiť k oltáru. Staršia družička predkladá pred rodičov biely uterák, na ktorý si najprv nevesta a potom ženích kľakajú. Je to dojímavá chvíľa pred odchodom do kostola. Niekedy sa tento obrad zvykne robiť aj v reštaurácii za prítomnosti všetkých hostí. 

Po odpytávaní sa odchádza v spoločnom sprievode do kostola alebo na úrad, kde sa koná sobáš. Opäť hudobná skupina odprevádza sprievod až pred kostol. 

V niektorých obciach sa sprievodu zvyknú robiť prekážky, aby nemohol prejsť, kým ženích nezaplatí alebo nedá fľašu pálenky. Zvyčajne cez cestu nesú hasiči rebrík či niekto nechá na ceste poleno, ktoré musia snúbenci rozrezať. Stane sa, že robí prekážky aj kostolník, ktorý si pýta zálohu za kľúč od kostola.

Po slávnostnej ceremónii všetci blahoželajú mladomanželom pred sobášnou miestnosťou alebo kostolom. V sprievode sa celé sobášne zhromaždenie presúva na svadobnú hostinu. Pred dvermi ich už čaká personál, ktorý si pripije s novomanželmi na ich spoločný život. Posype ich cukrom, aby mali sladký život a rozbije tanier o podlahu, ktorý má priniesť šťastie. Ženích musí pozametať črepiny a nevesta drží zmeták. Pár odvážlivcov sa snaží črepiny rozkopať, aby sťažili ženíchovi prácu, ale ak má nevesta veľké okrúhle šaty, dáva si črepiny pod ne, kým všetko pozametajú. 

Ženích potom dvíha nevestu na ruky a prenesie ju cez prah až k svadobnému stolu. Hudba začne hrať a hostia sa usádzajú podľa zasadacieho poriadku. Zvyčajne sedí napravo od hlavného stola nevestina strana rodiny a naľavo ženíchova. Družbovia a družičky zvyčajne sedia spolu pri jednom stole. 

Po usadení prednesie starejší príhovor a prípitok a hudobná skupina pozve mladomanželov na svoj prvý tanec. 

Hneď po ňom prichádzajú na parket rodičia a spoločne tancujú prvé kolo. 

Po tanci prichádza na rad hlavné svadobné menu. Pred podávaním polievky začnú svadobčania búchať lyžicami o taniere, čo symbolizuje, že sa majú novomanželia pobozkať. Súrodenci sú poverení starať sa o svadobných hostí tak, aby im nič nechýbalo. Počas polievky zbierajú starší družbovia do jedného prázdneho taniera peniaze na kostol a do druhého pre mladých. Zvyčajne je v tanieri pre mladých viac peňazí. 

V ďalšom článku pokračujeme tradičnými východoslovenskými tancami.