Manželia sa organizácii svadby venovali zhruba osem mesiacov, pričom Lucka si niektoré svadobné dekorácie a doplnky vyrábala sama. “Väčšinou sme vyberali dodávateľov na základe recenzií a ich práce. Mali sme veľké šťastie v tom, že každý vybraný dodávateľ, ktorý bol oslovený, mal voľný termín, a preto sme nemuseli hladať nové alternatívy. Nakoľko som tvorivý typ, niektoré veci som vyrábala na svadbu ja, napríklad svadobné oznámenia so sušenými kvetmi, menovky, menu karty, výslužkové fľaše či darčeky pre hostí,” vysvetľuje šikovná nevesta.
Svadobný deň Lucky & Emila
Svadobný fotograf: Daniel Nedeliak
Dátum svadby: 16. 5. 2015
Miesto svadobného fotenia: Lednicko-valtický areál, Česká republika
Miesto svadobného obradu: Reštaurácia Impress, Lehota pod Vtáčnikom
Miesto svadobnej oslavy: Reštaurácia Impress, Lehota pod Vtáčnikom
Svadobné šaty a závoj nevesty: Krajčírsky salón Margita Hromadová, Prievidza
Topánky nevesty: Topánkovo
Svadobný oblek ženícha: Salón Valery, Banská Bystrica
Účes nevesty: Salón Visio, Katka Kováčová
Mejkap nevesty: Monika Pastorková, Mary Kay
Manikúra nevesty: Štúdio Natally, Michaela Kandová
Svadobné obrúčky: Kamea
Svadobná torta: Perla Milotová - ženíchova mamina
Kameraman: Creative Double Media
Hudobná skupina, ozvučenie, osvetlenie: Romana Lišková a Štefan Varga
Kvetinová výzdoba a kytička nevesty: Andrea Lančaričová
Lucka a Emil mali aj predsvadobné fotenie situované na zaujímavých miestach v Bratislave. “Predsvadobné fotenie sme mali v rámci balíka od fotografa. Na fotení sme sa s Danielom ešte bližšie spoznali a celá komunikácia a fotenie bolo uvoľnené a veselé. Fotili sme sa na viacerých miestach: vo Vinohradoch v Rači, v Sade Janka Kráľa, ale aj v Starom meste,” spomínajú manželia.
A čím sa Lucia inšpirovala pri výbere svadobných šiat? “Najprv som navštívila svadobný salón, kde som si vyskúšala viaceré modely šiat, ale nebolo to ono. Postupom času som sa priklonila k tomu, že si dám ušiť svadobné šaty podľa vlastných predstáv. Šaty ako aj látku som si vybrala a navrhla sama, šitie šiat trvalo pol roka a zhotovila mi ich veľmi šikovná krajčírka. Šaty mi vďaka tomu sedeli ako uliate a boli pre mňa výnimočné, nakoľko na každú jednu skúšku som išla plná očakávaní a radosti,” tvrdí spokojná nevesta.
Svadobný deň Lucky a Emila bol od rána uvoľnený. “Ráno som sa zobudila pokojná a čas príprav som si naozaj užívala. Dokonca aj kaderníčka ma chválila, že takú pokojnú nevestu už dávno nečesala. Nakoľko z domu som išla len s mojimi rodičmi, mala som celý čas len pre seba, a tak som nemala problém pred obradom zjesť ešte dva rezne so šalátom, a potom sa bez stresu obliecť do svadobných šiat a vyraziť. Manžel ešte dolaďoval posledné detaily na mieste svadby. Pre nás oboch to však bol veľmi výnimočný deň," hovorí nevesta.
Miesto svadby manželia vybrali až na druhý pokus. Pôvodne mali byť svadba aj obrad na úplne inom mieste. “Objavila som novootvorenú reštauráciu Impress, a tá mi tak učarovala, že manžel súhlasil s osobnou návštevou. Priestor bol presne podľa našich predstáv, elegantný a výnimočný, manažérka bola veľmi príjemná a s veľa vecami nám pomohla. Presun svadby bol preto veľmi rýchly a jednoduchý. Na jej odporúčanie som si vybrala aj aranžérku, s ktorou spolupracovali.”
“Mala som presnú predstavu o výzdobe, chcela som niečo jednoduché a elegantné. Veľmi sme sa sústredili aj na výzdobu záhrady, nakoľko práve tam sa konal obrad, a samozrejme, museli sme mať aj záložný plán v prípade zlého počasia. Pre nás mal obrad v prírode svoje čaro a výnimočnosť. S dodávateľmi sme boli veľmi spokojní, stačilo im povedať našu predstavu a oni ju splnili nad naše očakávania,” spokojne dodáva Lucka.
A najkrajší okamih svadobného dňa? “Určite to bol moment, keď sme sa s manželom prvýkrát uvideli. Nakoľko sme nemali pytačky, všetci hostia ma videli až na obrade kráčať uličkou s mojím ocinom. Celý príchod bol pre nás všetkých najdojímavejší,” vracia sa Lucka v spomienkach k najvzácnejším momentom dňa.
Emilov oblek bol naozaj netradičný so zaujímavým vzorom. “Hľadali sme ho dlhšie, keďže nechcel úplne klasický oblek. Podarilo sa nám ho nájsť na webovej stránke salónu Valery, a potom sme už išli len na osobnú skúšku,” spomína Lucka.
"Na svadbe sme mali aj veľa detí, k dispozícii teda bola detská šmykľavku, pieskovisko, hojdačka či trampolína, na ktorej sa deti naozaj vybláznili a ja som si s nimi tiež zaskákala. Pre deti sme tiež najali opatrovateľku, ktorá ich strážila, a rodičia sa tak mohli zabávať až do rána. Na veselici sme mali aj zábavné hry, ohňostroj či polnočné púšťanie lampiónov,” spomínajú manželia.
Svadobná veselica bola uvoľnená bez nejakého podrobného programu, parket bol neustále plný zabávajúcich sa svadobčanov. “Nakoľko sme chceli svadbu bez zvykov, nemali sme ani rozbíjanie taniera či redový tanec. Išlo nám hlavne o to, aby si každý užil svadbu bez toho, aby bolo niečo umelo naprogramované. Trochu som sa bála reakcií rodiny z manželovej strany, pretože pochádza z Hriňovej, kde sú pravé slovenské svadby. Moje obavy však boli zbytočné, všetci hostia sa výborne zabávali a dostali sme len samé pozitívne ohlasy,” vysvetľuje nevesta.
“Veľmi sme sa zabavili pri hre “kráľovský koč”, kde sa kočiš poriadne ubehal, rovnako aj na programe môjho uja Mareka, ktorý si potajomky pripravil parochne a masky, a zatancoval nám aj na pesničku “Každý deň je zo mňa iná žena”. Veľmi nás prekvapila aj moja sesternica Klárka, ktorá nám zahrala na husliach. Celá svadba bola plná smiechu a zábavy hlavne vďaka našim hosťom,” s úmevom tvrdia manželia.
Lucku a Emila fotil šikovný svadobný fotograf Daniel Nedeliak. “Fotografa sme si vybrali na základe jeho práce. Danielov štýl fotenia nás okamžite oslovil, bol presne taký, aký sme chceli. Na prvom stretnutí sme sa dlho rozprávali o nás, o svadbe, a nakoľko má veľa skúseností a aj on sám v tom období chystal vlastnú svadbu, dal nám veľa cenných rád. Miesto fotenia sme vybrali s manželom náhodne, keď sme sa vracali po svadbe z pobytu, zastavili sme sa pri Lednickom zámku a toto miesto nás úplne očarilo,” tvrdí Lucia.
Autora svadobných fotografií nájdete v katalógu firiem:
“S Danielom sme sa dohodli, že svadobné portréty urobíme neskôr, aby sme si mohli užiť svadobný deň naplno, bez naháňania. Portrétne fotenie teda prebiehalo až štyri mesiace po svadbe, keďže sme sa snažili vyhnúť aj veľkým letným horúčavám, čo sa nám podarilo. Prešli sme veľkú časť areálu a fotograf sa tak mohol naozaj realizovať, vďaka čomu sú fotografie krásne,” pochvaľujú si manželia.
A aké boli bezprostredné pocity po prezretí svadobných fotografií? “V prvom rade nás prekvapil počet fotografií, nakoľko ich máme niekoľko stoviek. Svadobné fotografie nám pripomenuli celú svadbu a veľa momentov, ktoré sme si nestihli všimnúť alebo zapamätať, pretože v ten deň sa toho dialo naozaj veľa. Z mnohých fotografií sme vytvorili svadobné albumy, ktorými sme obdarovali najbližšiu rodinu. Veľmi radi si ich všetci pozeráme a spomíname na náš deň,” uzatvárajú rozprávanie manželia Lucka a Emil.
Lucka a Emil, nech je vaša spoločná cesta životom plná radosti, šťastia, lásky a porozumenia!