Roland, v tomto článku, ako už názov naznačuje, ide o Tvoj subjektívny výber momentov… podľa čoho si fotografie vyberal?
Výber 7-mich fotografií bol pre mňa naozaj ťažkým orieškom. Nie preto, že by som nedokázal vybrať sedem fotografií, práve naopak - mal som problém vyselektovať len sedem z toľkého množstva… Pre mňa majú najväčšiu hodnotu fotografie, ktorým predchádza príprava. Príprava v zmysle výberu miesta, svetla, pózy, emócie a následného stlačenia spúšte. Práve portrétne fotografie nefotím na spôsob náhody, kde by bolo veľmi ťažké a hlavne časovo náročné nechať voľný priebeh komunikácii, mojkaniu sa, bozkávaniu sa, túleniu sa medzi nevestou a ženíchom, kde by som fotografoval “iba tak". Pre mnoho párov je veľmi ťažké dostať zo seba stres, to napätie a bolo by naozaj z mojej strany nezodpovedné to nechať na nich, prípadne im povedať čarovné "tvárte sa prirodzene" :-), alebo “niečo robte"…
"Úvod portrétneho fotografovania vždy začínam chôdzou. Robím to preto, aby sa mi dotyční uvoľnili a dostali sa trošku do pohody. Táto fotografia vznikla práve vtedy a je pre mňa veľmi zaujímavá svojou jednoduchosťou a prirodzenosťou, čo som vlastne od mladomanželov chcel :) Veľmi sympatický pár a veľmi pekná svadba..."
Štýl Rolanda Frajku - aký je?
V mojich fotografiách sa snažím podať tú vášeň, lásku, energiu, ktorá je okolo mladého zamilovaného páru, fotografie vyjadrujúce emóciu. Tvorím jednoduché fotografie v zmysle podania informácie. Nesnažím sa a ani nerobím fotografie pre laika ťažko pochopiteľné, s nejakým umeleckým, abstraktným podtónom :)
"Budapešť, popoludňajšia špička a mne napadlo urobiť jednu fotografiu s tým ruchom veľkomesta. Na chodníku som im presne vysvetlil, ako sa majú postaviť a odkiaľ budem fotiť. Prešiel som do stredu štvorprúdovky a čakali sme na zelenú pre chodcov. Potom vošli na prechod pre chodcov, dali sa do dohodnutej pózy, ja som cvakol a po asi troch štyroch sekundách odišli späť na chodník, lebo už bola červená pre chodcov. A vzniklo toto :-)"
Máš nejaký cieľ, ku ktorému vo svadobnej fotografii smeruješ?
Tu by som skôr hovoril o mojom sne, ako o cieli. Ešte pred pár rokmi bola úroveň svadobnej fotografie v porovnaní s tou súčasnou na veľmi nízkej úrovni, a preto hodnotím celkovú situáciu ako dobrú. No neznamená to, že sa nedá zlepšovať. Mojím snom a zároveň želaním je, aby sa úroveň svadobnej fotografie stále zvyšovala a tým vznikala väčšia a väčšia priepasť medzi fotografiou profesionála a fotografiou amatéra. Taktiež by som si veľmi želal, aby sme sa vo všeobecnosti my fotografi nepovažovali za konkurenciu, ale za kolegov, aby nevznikali rôzne nejednotné skupiny, združenia, kde jedni nemajú radi druhých a tí druhí nemajú radi iných. Slovensko je taká malá krajina s tak málo výbornými fotografmi, tak prečo to trieštiť a tým aj oslabovať? Pokiaľ by sme naozaj ťahali všetci za jeden koniec, tak by sa fotografom určite ľahšie dýchalo… Keď sa smiem vrátiť späť k otázke: Mojím cieľom je stále napredovanie, zdokonaľovanie sa, učenie a tým by som chcel zvyšovať úroveň mojich fotografií.
"Večerný Dolný Kubín, pešia zóna a kopec času na hranie sa so svetlom. Táto fotografia vznikla pri výklade. Keď som nevestu so ženíchom oprel o sklo, nechápavo krútili hlavami, čo od nich chcem... A potom som to nasvietil Icelightom... Po jej vzhliadnutí nevesta zvýskla! ""
Ak by si mal svadbu práve dnes, koho by si si vybral za svojho svadobného fotografa? (vzdialenosť ani financie nie sú problém :-)
Výborných svadobných fotografov, ktorých by som chcel na svojej svadbe (a ktorú mám už desiaty šťastný zamilovaný rok za sebou :), je určite viac. Ak by som povedal meno svadobného fotografa alebo fotografky zo Slovenska, tak by to boli určite viacerí a preto nebudem menovať :-) Pre mňa spomedzi tých najlepších je jednoznačne Keda Z. z Malajzie. V mojich očiach je tento chalan Pán fotograf - umelec, ktorý je pre mňa veľkou inšpiráciou. Pre niekoho je jeho práca gýč, pre niekoho umelecké dielo. Je iný, je svojský, má svoj štýl a ten mi neskutočne pasuje k svadobnej fotografii. Jeho prácu doslova hltám a toto je smer, ktorý by som raz chcel dosiahnuť :). Ako o tom hovorím, sám sa pri tom usmievam, ale sny sú veľmi dôležité. Bez nich to nejde…
"Mamina nevesty svoju dcéru počas príprav nevidela, tak mi napadlo, že jej príchod a prvotný pohľad na nevestu si pripravíme. Postavil som si družičky do dvoch radov, na konci ktorého stála nevesta. Cez medzeru medzi nevestou a družičkou som fotil prichádzajúcu maminu, ktorá sa pri pohľade na svoju dcéru okamžite rozplakala. Bolo to neskutočne emotívne, krásne, jedinečné! A ja som im to zachytil."
Povedz 7 Tvojich osobných vlastností, ktoré Ti pri práci svadobného fotografa pomáhajú…
Fu, tak toto je naozaj ťažké :-) Nenapíšem ich sedem, ale poviem, čo je pre mňa to najdôležitejšie: Som komunikatívny a to by mala byť podľa mňa vlastnosť každého fotografa. Bez správnej komunikácie by sme sa nedopracovali k prvotnému stretnutiu, nedopracovali by sme sa k presne naplánovanému harmonogramu svadobného dňa, k vyhradenému času na portrétne fotografovanie, nedopracovali by sme sa ani ku konkrétnym pózam, emóciám… a presne toto je pre mňa kľúčové. Bez správnej komunikácie, nielen pri fotografovaní, nemôže nič správne fungovať.
„Cigarové“ fotografie milujem! Táto je nasvietená jedným Icelightom. Hodina už bola pokročilá, páni boli trošku unavení a robili všetko, len to, čo som chcel, nie :-)"
…a aspoň dve vlastnosti, ktoré Ti prácu komplikujú :-)
Tak tu sa zhlboka nadýchnem a odpoviem, že tréma! Naozaj zažívam pred každou svadbou pocit, ako by som išiel fotiť prvýkrát. Tá tréma nespočíva ani tak v tom, že neviem, ale v tom, aby som nezlyhal, aby som zachytil všetko, aby ma nič nezaskočilo, aby som im následne odovzdal fotografie, s ktorými počítajú,
pre ktoré si ma vybrali. Možno to znie z mojich úst ako nejaké klišé alebo fráza, ale je to fakt. Tá tréma zo mňa padá po prvom, druhom stlačení spúšte u kaderníčky počas ranných príprav, vtedy sa dostávam ako keby do svojho sveta, kde sa môj mozog prepne do "fotografického módu" a v tom idem až do konca svadby :-) V mojej hlave sa odohráva veľmi veľa procesov, ktoré musím spracovávať a aplikovať ich do práve prebiehajúcej časti dňa. Sú to veci od nastavenia fotoaparátu, použitia umelého svetla, blesku, použitie vhodného objektívu, sledovanie dopadajúceho prirodzeného svetla, až po moje možnosti v konkrétnej situácii… (Na okraj spomeniem zážitok z fotografovania budúcej mamičky so svojím partnerom, kde mi pomáhala moja manželka. Keď sme sa vrátili po fotení domov, povedala mi, že ma nepoznala, že som to nebol ja… Takže to bol ten spomenutý “mód” :-)
"Park v Topoľčiankach, portrétne fotografovanie skrátené z plánovaných dvoch hodín na cca necelú hodinku. Rýchle, ale efektívne :-) Vysvetlil som im na začiatku niekoľko pravidiel pózovania a počas fotografovania som ich už len „doťukával“. Boli veľmi zlatí a oceňujem ich pochopenie pri tom časovom strese. Táto fotografia vznikla pri jazierku, kde musia byť samozrejme reflexie, ktoré milujem! :-)"
K častým otázkam neviest patrí "koľko": okrem ceny sa pýtajú na to, koľko bude trvať, než dostanú po svadbe svoje fotografie a koľko záberov to bude… A my sa pýtame, koľko dní či hodín z Tvojho života Ti zaberie jedna svadba od začiatku až po odovzdanie fotografií?
…tak to je veľmi častá otázka. Na jednej strane sú páry, ktoré mi povedia, že im na tom absolútne nezáleží, kedy budú fotografie a že nebudú otravovať, aby ma zbytočne nezaťažovali a na strane druhej sú páry, ktoré by chceli fotografie hneď v pondelok po svadbe :-) Ja som v tomto naozaj detailista a vyberám každú jednu fotografiu z toho množstva nafoteného materiálu s veľkou precíznosťou. Odovzdávam iba spracované fotografie. Reči typu, aby som zákazníkom dal všetky fotografie, že ich nemusím “retušovať” vždy vykomunikujem a vysvetlím, prečo nie všetky a prečo je každá jedna fotografia spracovaná. Aby som sa vrátil späť k otázke: Je veľmi ťažké definovať, koľko hodín mi zaberie jedna svadba od začiatku až po odovzdanie fotografií... či má tento čas zahŕňať aj čas prípravy mňa, ako fotografa, či tento čas má byť vrátane workshopov, učenia sa, či tam má byť zahrnutý čas venovaný nákupu techniky, potrebnej k tvorbe... Ale ak budem počítať za začiatok prvotné oslovenie a moju mailovú odpoveď, ako stlačenie stopiek a štart, tak jedna svadba zaberie z môjho života asi rok, niekedy aj viac. Samozrejme, nedá sa to takto definovať, pretože by to bola dosť zavádzajúca odpoveď. Ak je začiatok prvé stlačenie spúšte, tak po odovzdanie fotografií je to u mňa po odovzdanie hotových fotografií niečo okolo dvoch mesiacov. Tiež to doplním, že je to opäť skreslená odpoveď :-)
A ako tretiu odpoveď poviem čistý čas, ktorý venujem jednej svadbe bez mojich príprav a školení. Tento čas zahŕňa prácu na svadbe, čo je okolo 16 a viac hodín a čas potrebný na spracovanie fotografií. Tento čas je od 25 do 40 hodín za počítačom. Takže moja odpoveď na tvoju otázku je: jedna svadba mi zaberie zo života asi 50 hodín, čo po prepočítaní na osem a pol hodinový pracovný čas je približne šesť pracovnýh dní. A opäť dodávam, že je to veľmi skreslená odpoveď... :-)
"Júnová svadba, vlčie maky v plnom kvete a my sme sa ponáhľali z portrétneho fotografovania na odobierku a obrad. Fotografiu s vejúcou sukňou som jednoducho dať musel... Bolo to asi na siedmykrát, nevesta už bola trošku nervózna, ale podarilo sa. Vyzerá to veľmi jednoducho, ale je za tým fakt množstvo premyslených detailov, na ktoré som musel myslieť pri inštruktáži, počnúc slnkom, podľa ktorého som napózoval tvár nevesty, emóciou, spôsobom otočenia sukne, bez pohnutia tváre samozrejme (kvôli nasvieteniu)..."
Zo siedmich fotografií Rolanda Frajku sa Veronika Wachal rozhodla pre prvú v poradí. Veronika hodnotí:
"Tentokrát mi prislúcha neľahká úloha výberu najlepšej fotografie zo 7-mich Rolandových. Je to možno ešte zodpovednejšia úloha ako vybrať 7 svojich naj fotografií :) Vo všeobecnosti nerada hodnotím prácu svojich kolegov, pretože každý má iné oko, iné cítenie, videnie, zmysel pre kompozíciu a iný postproces. Spoľahnem sa teda na svoj inštinkt a vyberiem fotku, ktorá je pre mňa svojím spôsobom najprirodzenejšia. Roland v odpovediach na otázky spomína, že práve portrétne fotenie neposkytuje priestor na voľnosť, čo sa týka "mojkania sa, bozkávania a túlenia". Ja práve naopak tento priestor poskytujem a často žiadam páry, aby sa venovali jeden druhému a udržovali medzi sebou očný kontakt… Vtedy sú ich výrazy v tvárach oveľa uvoľnenejšie a prirodzenejšie. Takouto fotografiou je pre mňa hneď prvá foto, kde Roland nechal pár sa prejsť, aby sa, ako Roland vraví "dotyční uvoľnili a dostali do pohody". Myslím, že tu to vyšlo naozaj skvele. Pár je prirodzený, v pohybe, vidieť v tvári emóciu, príbeh. Preto ma táto foto "dostala" najviac. Samozrejme, čierno-biele prevedenie iba prispelo k celkovému dojmu, rovnako ako príjemná kompozícia a jednoduchý priestor. Gratulujem Roland, skutočne pekná práca ;)"