Zuzkin príbeh
Zuzka už od 13 rokov túžila pracovať vo svete žurnalistiky, čo sa jej splnilo, a pracovala ako redaktorka a moderátorka v regionálnych médiách. Jej život napĺňali dve deti – dcérka, s ktorou žila na rôznych miestach, pretože Zuzka sa snažila neustále vzdelávať, a syn, ktorý sa narodil s prognózou, že nikdy nebude chodiť... Život sa s mladou mamičkou rozhodne nemaznal. Cvičením a rehabilitáciami sa však podarilo jej synčeka postaviť na nohy. A to Zuzkin život výrazne zmenilo... „Zrazu žurnalistika stratila pre mňa čaro, mala som pocit márnosti. Popritom, akú úžasnú prácu robila fyzioterapeutka môjho syna, sa mi novinárčina zdala byť málo, chcela som od života viac. A možno som aj chcela byť užitočná a vrátiť ľuďom okolo mňa to, čo mi Boh daroval. Tak som roky študovala a pracovala mimo domova,“ poznamenáva Zuzka.
Práca mimo domova ju však stála prvé manželstvo – s manželom síce ostali dobrými priateľmi, ale to na manželstvo nestačí. Neskôr kúpila Zuzka domček v Trenčíne na skvelom mieste blízko školy, pretože chcela svojej dcére vytvoriť stabilný domov. „Po toľkom cestovaní po svete bolo to 6 ročné dievčatko unavené stále novými kamarátmi, už chcela zostať na jednom mieste a ja som jej vyhovela. Vytvorili sme si farebný, útulný domov,“ uvádza Zuzana, ktorej však aj napriek tomu niečo chýbalo... Bol to človek, s ktorým by bok po boku v dobrom i zlom strávila celý život.
Patríme k sebe
Samota človeka ubíja. Zuzka síce venovala svoju lásku deťom a práci, no chýbal jej partner, s ktorým by mohla zdieľať všetko krásne, ale aj menej krásne, čo prináša každodenný život... Jednoducho nechcela ostať sama. „Tak som sa jeden večer, tesne pred mojimi meninami v auguste odhodlala zoznámiť sa s niekým cez zoznamku. Vybrala som si takú, v ktorej sa platí poplatok, dávalo mi to pocit serióznosti. Mirek bol prvým mužom, ktorý mi napísal blahoželanie k meninám. Ja som mu poďakovala. Vymenili sme si pár správ. Mirek žil sám so svojimi deťmi v domčeku pri Trnave. Poslala som mu niekoľko svojich básničiek. Hneď v tom týždni sme sa rozhodli, že sa stretneme,“ spomína Zuzka. Mirek bol cez víkend na festivale v Hrušove, kde pracoval ako kováč v dielni. A takto si Zuzka spomína na moment, keď sa prvýkrát uvideli: „Nedá sa to popísať slovami, je to pocit istoty. Ako keď veľmi dlho niekoho hľadáte a zrazu ho zbadáte a presne viete, že to je on, ten človek, ktorý k vám patrí. Dodnes nás oboch ten prvotný pocit neopustil a ani na okamih sme nezapochybovali, že patríme k sebe.“
Svadobný deň Zuzky & Mirka
Svadobný fotograf: Kyra Brenčičová
Dátum svadby: 23. 6. 2018
Miesto svadobného fotenia: U barana Jana a ľudový dom, Hrušov
Miesto svadobného obradu: amfiteáter v centre Hrušova
Miesto svadobnej oslavy: U barana Jana, Hrušov
Svadobné šaty: Ivan POHAN Štossel
Mejkap nevesty: v réžii nevesty
Svadobné obrúčky: vlastnoručne ich vyrobil Mirek podľa našich predstáv
Kytica nevesty: MAGAELA, Micheala Ďurišová
Svadobná torta: pani Fašangová upiekla tradičný hrušovský svadobný koláč
Hudobná skupina: ĽH Čardáš, Hrušov
Kvetinová výzdoba: Sami sme si natrhali klásky na neďalekom poli a uvili svadobné vence a ozdoby spolu s lúčnymi kvetmi červenými makmi, nezábudkami a margarétkami.
Svadobné tlačoviny: Svadobné oznámenie sme si navrhli sami, použili sme na to motív vyšívanej stužky z našich svadobných šiat, báseň na oznámenie som vytvorila sama, rovnako ako som napísala aj báseň na svadobný obrad a aj som ju na obrade predniesla.
Svadobná cesta: Namiesto svadobnej cesty sme ušetrené peniaze investovali do kúpy VW bus T2, čo je staručký karavan, ktorý Mirek opravuje, a keď ho dokončí, vyrazíme na cesty. Najskôr do Talianska do Florencie a neskôr do Indie. A potom kdekoľvek.
Budúca kováčova žena
Rande v Hrušove malo krásny priebeh. „Mirek ma pozval na kofolu. Od dielne dolu vedú také staré schody. Podal mi ruku, aby mi na schodoch pomohol, a už sme sa nepustili. Ruka v ruke sme sa prechádzali po jarmoku, kým sme prišli k stánku s ľanovým oblečením Ivana Štossela, ktorý bol Mirkovým kamarátom. Ivan mi pevne stisol ruku so slovami: ,Som rád, že konečne spoznávam kováčovu ženu.' Na našu odpoveď, že ešte nie som jeho žena, Ivan zareagoval, že to nevadí, on nám na svadbu ušije šaty. A v tej chvíli sme s Mirkom obaja naraz povedali: ,Dobre.' Ubehlo len 15 minút od okamihu, kedy sme sa uvideli prvýkrát a už sme obaja súhlasili so svadbou. Jednoducho sme to vedeli,“ spomínajú na silné momenty prvého stretnutia manželia Zuzka a Mirek.
Zásnuby prebehli o mesiac neskôr 16. 9. 2017. Mirek Zuzke vlastnoručne vyrobil zásnubný prsteň a požiadal ju o ruku vysoko na rozhľadni v Českom Švýčarsku, kam chodieval zamladi na vandre. „Je tam naozaj krásne. Kúsok odtiaľ z Veleníc pri Českej Lípe pochádzala moja babka,“ poznamenáva krásna nevesta Zuzka.
Hijó, koníky vrané!
Prípravy na svadbu si obaja užívali. Postupne zisťovali, že sa im páčia rovnaké veci. Nechceli honosnú, okázalú, modernú svadbu. Mala byť jednoduchá a hlavne o nich. Konala sa na ranči U barana Jana, nechýbalo skvelé víno a slivovica z neďalekého „sklípka“ a parádne svadobné jedlo – domáca pečená kačka s červenou kapustou a lokšami, kozí syr mnohých chutí, bryndzové halušky, voňavý domáci chlebík, Hrušovský lepník a tradičný svadobný koláč. „Keď sme tam boli pred svadbou na koštovku, navrhli nám, že nám požičajú svoje kroje a v nich môžeme potom slávnostne krájať tradičný svadobný koláč. To bol skvelý nápad a hneď sme súhlasili. Na ranč prišiel aj Miško, ktorý tam vodieval svoje kone, na ktorých občas vozil deti, ktoré boli ubytované na ranči. Najskôr navrhol, že zoženie bričku, ale nám sa viac páčil jeho starý voz z dosiek. Tak sme vyzdobili koňa aj voz kvetmi a stužkami a viezli sa aj s deťmi a kocúrom cez celú dedinu na svadbu. Všetci nám popri ceste kývali, zastavovali sa, želali nám šťastie. Deti utekali za naším vozom. Bol to krásny zážitok,“ pripomínajú si nezabudnuteľné okamihy manželia.
Nevesta v ľanových svadobných šatách
„Úplne na začiatku sme si navrhli šaty. Nakreslili sme našu predstavu a Ivan so svojimi šikovnými žienkami nám ich ušili podľa našich predstáv. Dokonca v podobnom štýle ušili ľanové oblečenie aj našim deťom,“ uvádza nevesta. Čo sa týka výzdoby vlasov a ostatných doplnkov, Zuzka už dlhé roky nosí kvety vo vlasoch. Má na to svoj dôvod: „Keď príde ku mne dieťa cvičiť na rehabilitáciu, väčšinou sa hneď rozplače, ako keď je u lekára. Odkedy nosím vo vlasoch kvety, hneď ich to zaujme a nezačnú plakať.“ Kvetové čelenky, svadobný veniec, kyticu, svadobné pierka a ozdoby do vlasov pre dievčatá vytvorila Magaela. Mirek mal zasa kamaráta Gustava Virága, ktorý vyrába krásne veci z hliny. Manželia ho teda poprosili, či by im nevyrobil karafy na víno a svadobné čaše s ich menami. Rovnaké karafy s menami a dátumom svadby dali vyrobiť ako dar svojim rodičom.
Zuzku ako nevestu zdobili aj jednoduché šperky – nezábudkové náušnice, náhrdelník a prsteň. Vyrobila jej ich na objednávku Irena Marie Hartingerová, ktorá vie krásne kombinovať striebro s recyklovaným plastom.
Fotografka Kyra Brenčičová: Okamžite sa napojila na našu „frekvenciu“ a naše videnie sveta
Hľadali fotografa, ktorý by dokázal zachytiť pocit, a takého, ktorý nemá umelo usmiate fotky v strnulých, nainštalovaných pozíciách. Nechceli video, iba pár fotiek, ale takých skutočných. Prvá fotografka, ktorú našli, ich v danom termíne nemohla fotiť, keď sa zrazu dozvedeli o Kyre: „Jedna mamička dieťaťa, s ktorým som cvičila, mala v tom období svadbu a videla som jej fotografie. Fotila ich Kyra. S Mirkom sme po prezretí jej fotiek hneď obaja jednoznačne odsúhlasili Kyru. Napísali sme jej s malou dušičkou, lebo to bolo mesiac pred termínom svadby. Kyra nám odpísala, že v tú sobotu má jediný voľný termín. Bol to jednoducho osud, tak sa malo stať, lebo Kyra bola presne ten človek, ktorý sa okamžite napojil na našu frekvenciu, na naše videnie sveta, a tak sme pri fotení nemuseli vymýšľať, kde, ako a čo budeme robiť. Iba sme voľne improvizovali a Kyra fotila," pochvaľujú si spoluprácu s fotografkou manželia.
Atmosféra pohody a nenútenosti
Manželia mali pred samotným svadobným obradom dostatok času, lebo neplánovali žiadne odobierky ani predsvadobné obrady. „Fotenie s Kyrou sme si úžasne užívali a myslím, že je to aj cítiť z fotografií. Niekoľko najkrajších sme si dali vytlačiť na veľký formát a zarámovali do starých rámov. Vyzerá to parádne,“ teší sa nevesta Zuzka.
Vzdelanie je pre nás dôležité
„Sme už obaja zrelí ľudia, ustálení vo svojich postojoch, názoroch. Mirek je vzdelaný muž. Vyštudoval tri vysoké školy, okrem iného aj jadrovú fyziku. Pracoval ako pilot a dnes má svoju IT firmu. Ja som tiež vyštudovaná magisterka fyzioterapie a mám svoje vlastné centrum pre detičky ADORA. Obaja sa realizujeme vo svojich odboroch a obaja popri tom sa venujeme svojim koníčkom,“ tvrdí Zuzka.
Duchovné dvojčatá
Obaja majú radi staré veci. Mirek ich dokáže opraviť a potom im dávajú nový domov. „Náš domček je zariadený v kombinácii starého s farebným. Pôvodne sme chceli vyraziť na svadobnú cestu na plavbu do Škótska. No nakoniec sme odložené peniaze na cestu investovali do našej spoločnej lásky, do starých automobilov. Kúpili sme WV karavan, a keď ho Mirek opraví, vyrazíme na prvú cestu do Florencie, potom do Indie a potom na mnohé ďalšie. Tvoríme náš život spoločne, patríme k sebe, akoby sme boli akési duchovné dvojčatá, ktoré aj keď nie sú blízko seba, vedia, čo ten druhý cíti, čo si myslí,“ píšu Zuzka a Mirek.
Náš život po svadbe je rovnako šťastný ako pred svadbou...
„Zmenili sme meno, doklady, no pocitovo je to rovnaké. My dvaja k sebe patríme akoby odjakživa. Cítime to nielen my, ale aj ľudia okolo nás. Dokážeme si rozumieť aj bez slov. Navzájom sa dopĺňame. Tam, kde jeden nevie, vie ten druhý, no nesnažíme sa dokazovať, že jeden je lepší ako ten druhý. My sme spolu skvelí ako celok, s láskou dotvárame toho druhého,“ uzatvárajú svoje rozprávanie manželia.
(ZUZKINA) SVADOBNÁ
Dotkol si sa ma srdcom.
Čisto a nežne. Navždy.
Ten príbeh vraj pozná každý,
no my dvaja už vieme viac.
Od prvého okamihu
smieme si stvoriť vlastné nebo.
V tom čase, keď si ešte nebol,
obloha pálila ma samotou.
Vzlietnuť som smela
na krídlach rozpálených vzdychov,
kým bod nášho zlomu zhodou blikol,
ohýbali sme noci do svitania.
Som ako dlhý nádych teba,
ty ako krídlo, ktoré mne chýba.
Som tvojim slnkom, čo ťa dvíha.
Sme krokmi na ceste do večnosti.
Pokojne padáš do mňa,
ako keď v noci ticho sneží.
To Boh v nás potichúčky ožil
a lásku zázrakom nám požehnal.