Boris Bordács: Rozdielnosť nás robí jedinečnými

Pre veľa ľudí je povolanie vizážistu naozaj atraktívnym zamestnaním, mnohí si myslia, že to nie je nič zložité, veď „len“ niekoho nalíčim. Je natoľko atraktívne ako iné zamestnania, ktoré niekto robí s láskou. Ako každé jedno má aj svoje mínusy. Asi som jeden z tých šťastných, ktorí robia to, čo ich baví, s nadšením a srdcom. O to viac svoje povolanie milujem, že som si prešiel dlhou cestou, kým som sa niekam posunul. 

Venoval som sa iba vizáži a neskôr, v podstate len pred pár rokmi, som začal aj s účesmi. Trvalo minimálne štyri roky, kým som si dovolil odísť zo zamestnania, aby som sa mohol venovať čisto tejto práci. Dovtedy to bola len víkendová záležitosť a viac hobby. Prácu som si musel držať, aby ma živila a mohol som si popri tom kupovať šminky, získavať prax na prvých zákazníčkach, ktoré sa mi zverili do rúk. Vizáž ma veľmi dlho neživila, keďže to, čo som zarobil, som minul na taxíky. Zväčša som bol na nule a v mínuse.  Až keď som opustil stále zamestnanie, začal som skúšať aj účesy.

Nikdy som nepatril v kreslení medzi talenty. Vždy ma však bavilo. Dokonca ma nevzali ani na výtvarnú v Ľudovej škole umenia :( Chvíľu ma to mrzelo, ale na druhej strane, keďže bola ceruzka pre mňa tým pravým, až tak mi to nevadilo. Olej, vodovky a iné techniky ma veľmi nenadchli. Pri práci v hotelierstve som hľadal niečo kreatívne, čo by som mohol robiť. Hľadal som kurz kreslenia, opäť som chcel kresliť portréty. No nič také som nenašiel, ale natrafil som na kurz vizážistiky a povedal som si, že to skúsim. Takže v mojom prípade určite zavážilo výtvarné cítenie k výberu povolania.

Múzou mi bola asi moja mamina. Nikdy sa nelíčila nejako moc, ale bola mi skvelou modelkou. Veľakrát som sa „popálil“ a najviac chýb som urobil práve na jej líčení, ale bola to najlepšia škola! Práve preto dnes nemám problém nalíčiť aj staršiu dámu. Mamine som robieval účesy už od detstva, keď boli príležitosti. Tak ale viete, mamina vás pochváli, aj keď to nie je ono :) Skvelými modelkami mi boli i kamarátky, kolegyne a neter. Nie vždy boli nadšené, ale človek sa učí celý život. Musel som si prejsť aj nepodarenými prácami. Prvé reálne účesy pre klientky som skúšal po odchode z práce na cvičnej hlave.

Je to skvelý pocit. Najviac ma baví práve to, že každá žena je iná a to je tá výzva, nikdy to nie je to isté.

Myslím, že každá žena je krásna, nielen že môže byť. Len podaktoré sú strašne ovplyvnené „ideálmi“, ktoré sú všade okolo v médiách, časopisoch a preto svoju krásu nevidia. Vidia iba to, že sa nepodobajú na upravený obrázok. Milujem tie akože nedostatky, z ktorých majú ženy naopak veľkú hlavu. Treba sa naučiť pozdvihnúť ich ako tú zaujímavú črtu. Pehy, či ostrejší nos to nie sú žiadne chyby. Sme ľudia a všetci rozdielni, a tak to má byť. Rozdielnosť nás robí jedinečnými.

Nerobím v tom rozdiely. Rád líčim hocijaký typ. Ťažšie je iba, ak klientka nepochopí, že chcem líčením niečo na nej skrášliť či potlačiť. Napríklad slečna či pani s ovisnutými viečkami sa čuduje, prečo jej práve to padajúce viečko líčim, prečo idem tak vysoko tmavším či matným tieňom. Len preto, že ho chcem schovať do úzadia. Nemá zmysel nalíčiť len tú časť oka, ktorá je schovaná pod ním a nebolo by nič vidieť.

Pomaly to bude už ôsmy rok, čo pracujem ako vizážista, ale je pravda, že len posledné roky ma vníma viac ľudí aj fotografi, z čoho je aj viac spoluprác. Tieto roky hodnotím ako skvelú školu a prax. Posunul som sa ďalej osobnostne i pracovne. Vďačný som za každú jednu spoluprácu. Predstavy sa ani tak nezmenili, nešiel som do tejto práce ako do niečoho, čo je o zbohatnutí alebo podobne. Len mi je niekedy ľúto, keď vidím, že vizážistom je v dnešnej dobe skoro hocikto. Aj ľudia, čo k tomu nemajú vzťah a vidia v tomto povolaní iba materiálnu stránku. 

Určite sú mnohé takéto spolupráce. Každá vám dá niečo iné. Nezabudnem na Martina Nováka, ktorý bol jeden z prvých fotografov, ktorého som oslovil a on ma na spoluprácu pozval. Ďalším 20-30-tim, ktorým som vtedy napísal, som nestál ani za odpoveď. Ďalej ste to určite vy, teda nevesta.sk, strašne som sa na spoluprácu s vami tešil. Prišli ste na trh s niečím novým (a stále prichádzate) a ja som veľmi chcel byť pri zrode niečoho zaujímavého a inšpiratívneho. Som rád, že som mohol prispieť článkami, zistil som, že možno viem o mojej profesii niečo aj napísať :), teda ďalší posun vpred. Vždy sa teším na každé nové vydanie online Časopisu Nevesta a na to, že budem môcť byť jeho súčasťou. Určite v neposlednom rade chcem spomenúť fotografku Martinu Nemčekovú. Je to veľmi talentovaná fotografka, ktorá bola doslova vymodlená. Hľadal som niekoho, s kým si sadnem aj po ľudskej stránke, kto odfotí moje predstavy, tak ako ich vo svojej hlave vidím ja a pridá im svoj pohľad, rukopis, jedinečnosť. Maťka je skvelá, každé fotenie, ktoré spolu absolvujeme, je pre mňa malou oslavou. Viem, že výsledok bude perfektný a výsledné fotografie sú pre mňa príjemným prekvapením a nad moje očakávania.

Ako som spomenul vyššie - Martinu Nemčekovú, tak ona je pre mňa ten fotograf, kde sa na spoluprácu vždy teším a keď nejaké fotenie z časového dôvodu nevyjde, tak je mi to veľmi ľúto. Ďalej si to ty Chriss :) a fotenia pre váš časopis. 

Fotenia, ktoré boli pre mňa obzvlášť silné a zapamätateľné, mali vždy hlbšiu myšlienku, fotenie kalendárov – „Október – mesiac povedomia o rakovine prsníka“ - Život po liečbe a kalendáre Nadácie Linaje „V náručí matky“ na podporu náhradných rodín, či „Silný pomáhajú slabším. Alebo naopak?“ vďaka, ktorému sa darí dobudovať projekt Ôsmy svetadiel, ktorý pomáha autistom. Tieto spolupráce majú pre väčšiu hodnotu ako iné komerčné.

Kde čerpáš inšpiráciu? Sleduješ prácu nejakých svetových vizážistov, módne časopisy či kozmetické novinky? 

Priznám sa, že trendy veľmi nesledujem. Ani nie je kedy. Rád si pozriem blogy vizážistov zo Slovenska či zahraničia a nechám sa nimi inšpirovať. Pre mňa je tu zopár vzorov a ľudí, ktorých v brandži obdivujem. Z našich domácich je to Natália Lackovičová. Zbožňoval som vždy Alexovu prácu (Alex Branislav Hromek), on bol mojou prvou inšpiráciou. Janka Olšinská je skvelá! Mladá, inovatívna a veľmi šikovná s veľkou budúcnosťou. Zo zahraničných je to Pat MacGrath, najviac som ovplyvnený prácou Roberta Jonesa. Časopisy si momentálne kupujem zriedkavo. Nemám čas si ich listovať.

Kufrík číslo jedna, číslo dva, či tri? Ktorý myslíš? :D Pracujem s rôznymi značkami. Nie som zástancom čisto jednej značky. V každej sa nájde niečo, čo ma nadchne. Stále viac si kupujem produkty značky M.A.C , tie naozaj milujem, právom majú také dobré meno. V kufríku okrem nich nájdete rôzne produkty značiek Lancôme, Estée Lauder, Clarins, Zoeva, Vizart, Sleek Makeup, Gosh... Značka Gosh aj zastrešuje moje kurzy, takže ju používam často a som s ňou spokojný, páči sa mi, že stále rastie a vyvíja nové zaujímavé produkty (ceruzky na obočie sú pre mňa top už iné nepoužívam :).

Podľa jeho práce. Každej žene sa páči iný štýl líčenia. Ak si nájde fotografie s prácami, ktoré ju zaujmú, tak si našla dobrého vizážistu. Referencie sú tiež dobrou pomôckou.

Nevesty sú rôzne. Klasické aj také, ktoré sú za zmenu, experiment. Pre niektoré je experiment už len to, že majú mejkap :) Je doba, keď je u nás veľa rôznych vplyvov, preto sa nájdu aj také, ktoré nemajú problém s úplnou zmenou štýlu na retro, rock...

Ten pocit, keď viem, že bola klientka spokojná. Úsmev na jej tvári. Príjemný šok z premeny.