Bude syn Milana Ondríka a Zuzany Moravcovej takisto herec?

Zuzka, ako si spomínaš na pôrod?

Z: Rodila som cisárskym rezom. Veľmi ťažko sa mi na to spomína, ale na druhej strane nemôžem povedať, že by ma to nejako deprimovalo. Predstavovala som si to úplne inak. Chcela som dve deti, ale po tejto skúsenosti si už nie som celkom istá. Snáď ten „traumatický“ pocit časom prejde.

Milan, bol si pri pôrode?
M: Nie, práve som hral predstavenie – Kráľa Leara. Počas neho som stále vyvolával do nemocnice. Keď som sa to dozvedel, vyšiel som na scénu so slzami v očiach. Všetci vedeli, že sa niečo deje, vypadávali mi texty, nevedel som, čo robiť... Odohral som to a utekal som do nemocnice. Keď som prišiel, Zuzka bola ešte v pohode a na druhý deň už ležala na Jednotke intenzívnej starostlivosti.
Z: V nemocnici som nakoniec strávila týždeň a prešla som rukami mnohých doktorov. Všetkým sa chcem poďakovať za úžasnú starostlivosť, boli úplne perfektní. Od primára gynekologicko-pôrodníckej kliniky MuDr. Uharčeka, ktorý bol pri pôrode, cez sestričky až po upratovačky.

Bol Adamko plánovaný?
M: Zuzka už chcela, lebo jej biologické hodiny tikali. Tak som si povedal, že jej trochu pomôžem :-).
Z: Mne už aj odtikali (smiech). Po 6 spoločných rokoch sme sa rozhodli pre dieťa a podarilo sa nám hneď na prvýkrát.

Ako si prežívala tehotenstvo?
Z: Aj keď som bola na rizikovom, do piateho mesiaca som ani nevedela, že som tehotná. Užívala som si ho. Nemala som žiadne problémy.

A čo posledný mesiac tehotenstva? Milan bol vo Vancouveri na kultúrnej olympiáde s divadelným zoskupením Teatro Tatro a ich Zázračným divadelným automatom...
M: Chýbal som jej.
Z: Mala som asi dvakrát slzy na krajíčku, ale na druhej strane som si to užívala. Starala som sa len sama o seba.

Vedeli ste pohlavie dieťatka vopred?
Z: Ja som pôvodne nechcela vedieť, ale Milan chcel. A bolo by dosť komické, keby to on vedel a ja nie. Ako ho poznám, určite by si ma doťahoval. Tak som nakoniec aj ja súhlasila.

Podľa čoho ste vyberali meno?
Z: Adam bolo úplne prvé, čo sme chceli.  Dokonca ešte dávno predtým, ako sme plánovali dieťa. Potom sme rozmýšľali nad Ondrejom Ondríkom, ale Adam nakoniec vyhral. Keby sa nám narodilo dievčatko, tak by sa volalo Ema.

Takže ďalšie dieťatko bude Ema?
Z: No, možno už bude Eva.
M: Ja som to tak vymyslel. Na narodeniny Adamkovi a Zuzke stačí jeden darček, nemusím dva kupovať. A na Vianoce by mali aj Adam aj Eva meniny, ušetril by som na darčekoch.
Z: No a ešte na tvoje narodeniny naplánujeme narodenie tej dcérky :-).

Koľko detí by ste chceli?
Z: Milan by chcel aj šesť. Je z početnej rodiny. Ale mňa ešte stále prenasledujú spomienky na pôrod, takže neviem, neviem...
M: Ja budem mať ešte určite ďalšie, len neviem, či so Zuzkou :-).

Už si stihol kúpiť Adamkovi aj nejaký darček?
Z: Zaplatil mu pupočníkovú krv.
M: Adamkovi chcem ešte niečo vyrezať, napríklad koníka.

Ako vyzerá teraz váš deň s Adamkom?
Z: Lekári mi prikázali šetriť sa, takže sa snažím rozložiť si sily. Keď niečo vybavujem, idem s maličkým von doobeda. Ak nie, tak si ráno pospíme a ideme von poobede. Jediné, čo ma mrzí je, že už nemám toľko času na varenie, pečenie a skúšanie nových receptov ako počas tehotenstva.
M: Ale ja varím lepšie ako Zuzka. Aj ona mi to povedala.
Z: Ako ktoré jedlá :-).
M: Zuzka varí najčastejšie perkelt. Ale už dlho si ho nevarila.
Z: No dlho, lebo mi vždy vyčítaš, že ho robím často :-).
M: Ja najradšej varím vepřo, knedlo, zelo.
Z: Mne od neho najviac chutí zemiaková kaša s pečeným mäsom a domácim broskyňovým kompótom od Milanovej mamky.
Z: Milan odo mňa zje všetko okrem sladkého.
M: Vôbec nemám rád sladké. Ani zákusky. Keď už, nemôžu byť veľmi sladké.

Zmenil sa Vám nejako život po narodení Adamka?
Z: Ja som hlavne zistila, ako sú mamičky v Nitre diskriminované. Vždy si musím naplánovať trasu, nie všade sa dá totiž dostať s kočíkom. Musím si vyberať aj obchody a lekárne, do ktorých pôjdem.

Aký je Milan ako otec?
Z: Výborný! Len ešte sa s ním nemôže tak jašiť ako by chcel. Umyje ho, okúpe, nakŕmi, všetko urobí. Jediné negatívum je, že má veľa roboty a nie je s nami často.

Ako ty vnímaš svoje otcovstvo?
M: Ja perfektne! „Vyteším“ sa s ním. Ale asi by som s ním 24 hodín nevydržal. Vyhovuje mi to, že mám robotu a potom prídem a viem, že ma doma čakajú. Myslím, že ženy to majú vrodené byť s deťmi. Ja by som to nezvládol. Zo začiatku som sa bál ho aj chytiť, teraz ho naťahujem ako mača :-). Zuzka je opatrnejšia.

Na koho sa viac podobá?
M: Každú chvíľu je iný, na začiatku sa viac podobal na Zuzku, teraz asi skôr na mňa.

Čo by ste z neho chceli mať?
M: Futbalistu, výtržníka... Keď budem starý, bude mi baliť baby :-).
Z: Je na ňom, čo z neho vyrastie. Ja ho budem viesť aj k športu, aj k vzdelaniu trošku. On si sám zvolí cestu. Aj my sme rástli tak, ako sme chceli. Rodičia nás len usmerňovali.

Spievate Adamkovi aj uspávanky?
Z: No, ja mu spievam. Uspávanku z inscenácie Adam Šangala. Ale spev nie je moja silná stránka.

Ako ste sa vy dvaja zoznámili?
M: V Bratislave som jej pomáhal spratávať stoličky, keď som študoval na VŠMU. Zuzka si vtedy privyrábala ako čašníčka.
Z: Dokopy sme sa ale dali v krásnom kaštieli v Budmericiach. Išli sme tam skúšať hru Tri sestry, čo bola moja prvá hra tu v Nitre. Dovtedy sme sa poznali len letmo.
M: Zuzka po mne išla, nie ja po nej. Ona ma zbalila. Každý večer ma čakala s vínom.
Z: To lebo si bol hanblivý!
M: Ja? Ja som vtedy rozmýšľal, čo tá pani odo mňa chce?
M: Ja som Zuzku vtedy aj oklamal, že mám viac rokov. Mal som dvadsať dva, ale povedal som, že mám dvadsaťštyri. Zuzka mala vtedy 26. Teraz v januári to bolo 7 rokov, čo sme sa dali dokopy.

Nežiarlite na seba?
M: Zo začiatku som na Zuzku žiarlil, ale teraz na mňa žiarli viac ona.

Tolerovali by ste neveru?
M: Ja by som to ani nezisťoval.
Z: Zdá sa mi, že čím som staršia, tým som tolerantnejšia. Ak, tak len jednorazovú. Určite by som sa však v partnerovi sklamala. Raz som Milanovi zo žartu povedala: Keď už, tak nech o tom aspoň neviem.
M: To bolo zo žartu? Ja sa tým riadim :-).

Čo si na sebe najviac ceníte?
Z: To, že ma vie rozosmiať a... Potom už asi nič nemá :-). Nie je ani zodpovedný. Ale pekný je.
M: Ja si na Zuzke vážim, že mi porodila syna.
Z: To až teraz? A tých 6 predošlých rokov čo?
M: Zuzka je tolerantná, starostlivá, zodpovedná. Mne sa Zuzka od začiatku páčila aj výzorovo. Jediné, čo  sa mi nepáčilo, že bola chudá a aj stále je. Strašne sa mi páčila, keď bola v treťom mesiaci tehotenstva. Vtedy jej narástli prsia, zadok, bola taká akurát. No a vtedy, keď som ju spoznal, sa mi veľmi páčila. Ale bola chudunká, tak som si povedal, že sa o ňu postarám.
M: Inak, rád jej hrávam doma divadielko. Najradšej dieťatko v škôlke.
Z: No, veď hovorím, že Milan ma vie rozosmiať. Vždy to vedel.

Plánujete aj svadbu?
Z: Milan?
M: Však ty povedz!
Z: Mne to nechýba. Mám túžbu vydať sa, ale jediné, prečo by som sa teraz sobášila je len kvôli vybavovačkám, papierom. Bolo by to jednoduchšie, keby sme boli manželia.

Po akej svadbe si túžila, keď si bola malá?
Z: Najskôr po strašne veľkej. No čím som staršia, tým ľudia ubúdajú :-). Potom som už chcela len takú maličkú, 5-10 ľudí, ale našla som si Milana a ten má obrovskú rodinu, takže by nás bolo minimálne 70.
M: Veď teraz ideme Adamka krstiť, príde len najbližšia rodina, a to máme 32 hostí. Ja som Zuzke vravel, že ma hneď mala požiadať o ruku a mohli sme sa aj zosobášiť rovno :-).
Z: Krstiť ho bude Milanov brat Paľo, rímskokatolícky kňaz.

Keby ste sa vzali, zmenila by si si meno?
Z: Asi nie.
M: No tak to si ťa potom nikdy nevezmem...
Z: Ja som si už tak zvykla na to svoje. Bolo by mi smiešne, že účinkujú Ondrík, Ondríková.

Zuzka, kedy sa plánuješ vrátiť k herectvu?
Z: Rozmýšľala som, že by som sa vrátila už od septembra. Ale iba dohrávať predstavenia. Stala sa totiž taká krásna náhoda. Keď som ja odchádzala na materskú, vrátila sa z nej kolegyňa Klaudia Kolembusová, takže ona prebrala moje predstavenia. Teraz znovu čakajú bábätko, takže ja by som sa vrátila naspäť.

Zahrali ste si spolu v niekoľkých predstaveniach, aj v seriáli Panelák. Ako sa vám spolu hrá?
Z: Nám sa celkom dobre spolu hrá. Zahrali sme si spolu v Aj kone sa strieľajú, Sardinky na scénu, prosím, Veveričky...

Aké plány máte na leto?
M: Budeme aj pracovať, aj oddychovať.
Z: Milan bude hrať na Shakespearovských slávnostiach, ja budem mať stále voľno.
M: Pôjdeme určite aj na Oravu a k Zuzkiným rodičom do Nového mesta nad Váhom.
Z: Boli sme ich pozrieť aj teraz cez Veľkú noc, no Adamka si ešte veľmi neužili. Pre našich je Adamko druhý vnuk, pre Milanových rodičov už trinásty.

A plány do budúcnosti?
Z: Chceli by sme bývať v dome, len sa na to ťažšie šetrí. Možno nám to raz vyjde. A hlavne, chceme byť zdraví!

Zuzana Moravcová pochádza z Nového mesta nad Váhom a už od malička chcela byť herečkou. Dlho sa venovala ochotníckemu divadlu, chodila do ľudovej školy umenia a už od základnej školy chcela ísť na konzervatórium. Bolo to však v období revolúcie a tak nakoniec ukončila gymnázium, po ktorom si podala jedinú prihlášku na herectvo, kam ju vzali. Počas svojej kariéry hosťovala na Novej scéne, v divadle Astorka Korzo 90 a Radošinskom naivnom divadle. Nejaký čas bola na voľnej nohe a pol roka po svojom terajšom partnerovi Milanovi Ondríkovi nastúpila do Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde je dodnes. Okrem divadla si zahrala aj v seriáloch Panelák a Ordinácia v ružovej záhrade.

Milan Ondrík vyrastal v dedinke Liesek na Orave v spoločnosti troch sestier a troch bratov. Venoval sa rybárstvu a poľovníctvu, prírodu má však rád doteraz. Vyučil sa odboru umelecký rezbár. Rezbárstvu sa venuje doteraz, aj keď už len ako hobby. Svoj výlet do Bratislavy počas prijímacích skúšok si chcel, čo najviac predĺžiť a tak išiel z kola na kolo ďalej, až ho nakoniec vzali. Hneď po ukončení VŠMU sa aj s niekoľkými spolužiakmi dostali do Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde takisto hráva dodnes. Jeho herecká hviezda stúpa aj s počtom postáv, ktoré odohral nielen v DAB, ale aj v divadelnom zoskupení Teatro Tatro, ktorého je takisto členom. Takisto si zahral v seriáloch Kutyil s.r.o., Ordinácia v ružovej záhrade, Profesionáli, Panelák a Keby bolo keby.