Blog > Nevestin blog > Nevestin blog > Keď sa jedlo veľkou lyžicou: Svadobná hostina kedysi a dnes
|

Keď sa jedlo veľkou lyžicou: Svadobná hostina kedysi a dnes

Keď sa povie slovo „svadba“, každému sa v mysli vybaví krásna nevesta a ženích, dobrá zábava a jedlo. Veľa jedla... a veľa dobrého jedla. Svadba je totiž oslavou a viete si predstaviť oslavu bez poriadnej hostiny? My určite nie, a keďže Slováci sú odjakživa považovaní za pohostinný národ, na slovenskej svadbe sa od dávnych čias až dodnes svadobné stoly len tak prehýbajú jedlom. Vedeli ste, že huspenina bola v minulosti častým svadobným jedlom? A že tradičným hlavným svadobným koláčom bol okrúhly „radostník“, ktorý mal niekedy priemer až 60 cm? No veru, kedysi a aj dnes si svadobčania na slovenskej veselici môžu bezmedzne pochutnávať na všakovakých dobrotách. A poniektorí si od samej maškrtnosti musia odopínať aj gombíky na nohaviciach. Viac o slovenských svadobných jedlách sa dozviete v článku!
titulka

Keď sa zasadlo k svadobnému stolu...

Už v dávnych časoch sa podľa etnologičky Zory Mintalovej Zubercovej starejší pred jedlom pomodlil, aby si mohol mladý pár sadnúť k svadobnému stolu, kde zvyčajne jedli z jedného taniera. Zora ozrejmuje: „V niektorých obciach, napríklad v Čičmanoch, mladomanželov neusadili k svadobnému stolu, ale ich zaviedli do komôrky na poschodí, kde im doniesli jesť.“ Naozaj zvláštny zvyk, ktorý sa našťastie nezachoval dodnes. Pri svadobnom stole sa kedysi usádzali hostia podľa pohlavia a veku a svadobné jedlá sa prinášali na stôl podľa zaužívaných miestnych tradícií. Navarili ich a napiekli šikovné ženy z rodiny alebo pozvané kuchárky zo surovín, ktoré prichystali rodičia mladého páru, alebo ich doniesli ako potravinové dary príbuzní, susedia či priatelia pozvaní na svadbu. 

V chudobných rodinách nachystali na svadobnú hostinu solenú baraninu, kyslú kapustu, zemiaky, bryndzu, trochu slaniny, múku na tenký kysnutý „kabáč“, chlebík i na prázdne neplnené koláče. Čím bola rodina bohatšia, tým bol výber surovín väčší, vrátane baranieho, bravčového alebo hovädzieho mäsa, masla, cukru, medu, maku, orechov, hrozienok, dokonca i ďumbiera do štrúdle. 


Svadba: Mirka a Juraj, Foto: Vlnka Foto
Aj na svadbe Mirky a Juraja sa jedlo „veľkou lyžicou“, Fotografka: VlnkaFoto - Michaela Eliáš

Svadobné kaše nemohli chýbať

Áno, kaša patrila v prvej polovici 19. storočia medzi lahôdku na svadobných stoloch. Podľa Zubercovej sa jedávali rôzne kaše s medom, pričom ich príchute záležali najmä od majetnosti nevestiných rodičov. V chudobnejších rodinách mali kašu z pšena, ktorú ochutili maslom a medom. Kaše sa jedli zo spoločnej misy drevenými lyžicami. Keď bol stôl dlhší, dali viac mís. Neskôr sa varievali kaše z ryže alebo krupice, omastili ich maslom, posypali škoricou, osladili medom a cukrom. Tomu vravíme sladká pochúťka! V niektorých oblastiach jedli kašu po polievke, inde dali kašu svadobných hosťom na záver svadobnej hostiny na znak toho, že sa skončila. 


Svadba: Mirka a Juraj, Foto: Vlnka Foto
Celú svadbu Mirky a Juraja nájdete TU.


Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná!

Na Záhorí to bolo takto: nevestin „stolník“ (v dnešnom ponímaní starejší) ponúkol všetkým hosťom víno, no a potom doniesli na stôl polévku z hovazího masa, po ní nasleduvala omáčka chrenová s masem, kapusta s masem, játrová kyselková omáčka, játrová omáčka, hovazí pečénka, bravčová pečénka, syrové, makové, namáčané v mléku osušky, kašička medová, suché varené hrušky, trnky, surové jabĺčka, orechy a brána (pečivo). Výber bol teda naozaj bohatý a jedlo sýte. 

V prvých desaťročiach 20. storočia sa zvyčajne ako prvé jedlo podávala svadobná mäsová polievka, najmä zo sliepky, prípadne z kohúta, veď hydinu chovali v každom doma a navyše išlo o obradový pokrm. Varievali sa kyslé polievky z baraních pľúc, zo slepačích vnútorností, na východnom Slovensku jucha. V rodinách bohatých gazdov mávali hovädziu polievku. Takmer všade bývalo zvykom predniesť pred každým druhom jedla žartovný vinšvinšovačku, pripoviedku. V Horných Strhároch, kde ako prvý chod podávali slepačiu polievku, družba pekne zavinšoval:

Kto rezance s kuracinú
ľúbi jesti na hostinu,
má to tu spolu oboje,
nech si z neho chutne poje.
A ak sa aj s ním popáli,
nech sa nikde nepochváli.

Vo viacerých obciach južného Slovenska nachystali gazdiné do svadobnej slepačej polievky cestoviny v tvare mušličiekbrdárike, brdovce, gágorčeki, gágoríke, gágorčoke, v malokarpatskej oblasti frkacúle. V druhej polovici 20. storočia sa začali robievať do polievok aj krupicové a pečeňové halušky


Svadba: Omar a Ivanka, Foto: Roland Frajka
Svadobná hostina Ivanky a Omara, Fotograf: Roland Frajka, Celú svadbu si môžete pozrieť TU.

Keď sa jedlo veľkou lyžicou...

Ako samostatné jedlo sa v minulosti podávalo varené slepačie alebo hovädzie mäso z polievky, jedávali ho svadobní hostia s chlebom. Neskôr sa k varenému, ale tiež k dusenému bravčovému mäsu začali pripravovať rôzne omáčky, najmä chrenová, kôprová a k nim zemiaky. V trenčianskom a turčianskom regióne podávali tradičné omáčky z hydinových vnútorností, na Horehroní kyslú omáčku na spôsob sviečkovej, v mestskom prostredí sa podávala sladká pánska omáčka. V tridsiatych rokoch 20. storočia sa začali k omáčkam robiť najprv nekysnuté žemľové, časom i kysnuté knedle

V prostredí Zemplína bolo obľúbené typické svadobné jedlo holubky, t. j. mletým mäsom, krúpami alebo ryžou naplnené kapustné listy. Koncom tridsiatych rokov 20. storočia sa na svadobných stoloch v tradičnom vidieckom prostredí objavili okrem pečeného mäsa tiež fašírky, vyprážané rezne s jednoduchým zemiakovo-cibuľovým šalátom. Na Horehroní jedávali pred druhou svetovou vojnou vyprážané rezne z baraniny, neskôr z bravčového mäsa. V poslednej štvrtine 20. storočia sa zvykli podávať vyprážané stehná z hydiny a zemiakový šalát s majonézou. 

Nadránom dávali unaveným svadobným hosťom kapustnicu s údeným mäsom a klobásou, pôvodne baraní alebo hovädzí guláš, zriedkavejšie guláš z teľaciny, údené mäso, plnené kapustné závitky, zabíjačkové špeciality. Hlavná kuchárka sa zvyčajne na konci svadobnej hostiny alebo po polnoci objavila medzi svadobnými hosťami s veľkou varechou alebo s tanierom a s obviazanou rukou, ktorú si vraj popálila pri varení. Na peniaze na lekára sa jej ako odmenu za prácu poskladali svadobní hostia. 


Svadba: Alenka a Martin, Foto: Ondrej Piry
Vinšovačky pri svadobnom stole Alenky a Martina, Fotograf: Ondrej Piry, Celú svadbu si môžete pozrieť TU.

Vinšovačky pri svadobnom stole

V chudobnejších oblastiach Slovenska sa podávalo slepačie mäso uvarené v polievke, následne pripečené, alebo plnené a pečené. Aj hydina bola ako svadobné jedlo vďačnou témou na žartovné vinše:

Na stôl sa dostáva kohút aj s hrebeňom,
aby nevystrájal so susedovie sliepkou.
Zato v testamente kohút príkaz nechal,
aby ju odteraz ženích podkušoval.


Prípoviedky a žartovné vinše boli aj k ďalším svadobným chodom vrátane kapusty:

Milí moji svadobníci, 
sem sa do kapusty všetci!
To je gazdovské jedenie,
bez mäsa je pravda dobrô nie.
Tak ju máte okopati, 
kým sa vám bude inšie dávati.
Ale ju okopte čím skoršie,
lebo po nej bude zasa inšie. 


Svadba: Mirka a Janko, Foto: Ľubomír Kasina
Ženích Janko takto pekne kŕmil svoju manželku Mirku, Fotograf: Ľubomír Kasina, Celú svadbu si môžete pozrieť TU.


Pred podávaním pečeného bravčového mäsa sa zvyklo zavinšovať:

Táto pečienka je už posledným chodom,
chutná je, chrumkavá, ja som ju nepiekol.
Kto bude sto rokov takéto jedávať,
ten ani nezostarne, veru tak. 

Huspenina kočenina, studenie, stuďenje, studeno – bola v minulosti častým svadobným jedlom vo viacerých oblastiach Slovenska. Kuchárky ju zvykli pokrájať do misiek. Aj na huspeninu sa našla výstižná prípoviedka:

Ešte vám nesiem, čo sa trasie
jak olivový lístok v zimnom čase. 
Čože sa mu porobilo?
Či sa to tak uvarilo?
A či sa na týchto svadobčanov nadurdilo?


Svadba: Gabriela a Martin, Foto: Erik Ďuriš
Sladké dobroty na svadbe Gabiky a Martina, Fotograf: Erik Ďuriš, Celú svadbu si môžete pozrieť TU

Koláče, koláčiky, torty a zákusky

Ani v tradičnom vidieckom prostredí sa žiadna svadba nezaobišla bez koláčov. Koláče na svadbu sa snažili upiecť v rodine každej nevesty, aj v tej najchudobnejšej, kde upiekli aspoň prázdny koláč bez plnky. Tradičným hlavným svadobným koláčom bol vysoký obradný koláč veľkých rozmerov radosník, radostník, radosnyk, radysnyk – upečený najmenej z desiatich kilogramov bielej múky, masla, smotany, vajec, cukru, pôvodne ho prisládzali medom. Kysnutý koláč bol zdobený zoomorfnými a antropomorfnými motívmi v strede býval z kúskov cesta urobený svadobný pár, aj preto mal koláč vo svojom názve vyjadrenie radosti. Býval okrúhly, s priemerom 50 až 60 centimetrov a pre jeho výšku ho nebolo možné upiecť v každej peci na pečenie chleba. 

Na svadby sa piekli veľké pletené kysnuté koláče, koláče bez plnky aj s plnkou, vysoké koláče i nízke malé koláčiky. Vo všeobecnosti sa na svadbu piekli ako prvé malé koláčiky predbežníki, priezbežníki –, ktoré sa roznášali pred svadbou spolu s pozvaním na svadobnú hostinu. Boli určené najmä slobodným dievkam, ktoré ich mali rýchlo zjesť, aby sa čo najskôr vydali. Z toho istého dôvodu boli obľúbené ďalšie malé koláčiky, ktoré rozdávali, či skôr vyhadzovali z voza cestou z kostola


Svadba: Romana a Matej, Foto: PANAMERA motion pictures
Na tejto nádhernej torte si pomaškrtili manželia Romanka a Matej a ich svadobní hostia, Fotografka: Katarína Žitňanská - PANAMERA motion pictures, Celú svadbu nájdete TU.

Symbol svadby – svadobná torta 

V medzivojnovom období boli na svadobných stoloch už aj rôzne krájané koláče, štrúdle, mrežovníky s rôznymi plnkami aj piškótové rolády, ktoré roľnícke gazdiné volali zákusky. Piekli sa plnené trubičky šamrole, krémeše, mačacie oči, bálešiky, indiánky, v niektorých obciach na juhu Slovenska aj tortytortne, tortňe. Obľúbené boli torty z karamelu a orechov. Hlavná svadobná torta má na dnešnej svadobnej hostine ústrednú rolu a očami hostí je vnímaná ako najtypickejší prvok symbolizujúci svadbu. Svadobná torta kráľovnej Viktórie síce bola jednoposchodová, no zato obrovská. Pre torty viktoriánskeho obdobia bola typická bohatá a náročná dekorácia – cukrové mriežky, čipky, kvietky, halúzky a úponky pokrývali každý kúsok torty a pripomínali porcelánové ozdoby. Keď sa vydávala dcéra kráľovnej Viktórie, kráľovskí cukrári vytvorili pre princeznú trojposchodovú svadobnú tortu vysokú takmer meter, a tak sa vlastne zrodila hlavná svadobná torta. 

Kedysi bola pre torty charakteristická výzdoba kvetov, a tak ostalo až dodnes. Na vrchu torty bývala malá vázička so živými kvetmi či väčšie a menšie kvietky z marcipánu, v ktorých prevládali ruže a ružové púčiky. V tomto období sa do cesta na tortové korpusy aj na Slovensku prilievala ružová voda či skôr voda s ružovou silicou a sirupom. Prevládal názor, že svadobnú tortu má rozkrájať a servírovať nevesta, mala to byť vlastne jej prvá úloha ako vydatej ženy. Keďže sa začali robiť nákladnejšie a komplikovanejšie torty s tuhšími polevami, stalo sa krájanie torty ťažším, preto sa do krájania zapojil aj ženích. Kto z mladého páru má vraj pri krájaní torty ruku navrchu, bude mať v manželstve hlavné slovo. Každý zo svadobných hostí dostal kúsok torty v bielej škatuľke a dievčatá alebo ženy, ktoré sa chceli vydať, si dávali škatuľku s tortou pod vankúš, aby sa im prisnil ich nastávajúci. 


Svadba: Dominika a Matej, Foto: Katarína Pavlíčková FOTOZUPKA
Vysmiati manželia Dominika a Matej a ich trojposchodová torta, Fotografka: Katarína Pavlíčková, Celú svadbu nájdete TU. 

Ďalšie zaujímavosti o zvykoch a tradíciách na slovenských svadbách nájdete tu:



Foto titulka:
Peter David - svadba Lucie a Jaroslava, Celú svadbu si môžete pozrieť TU
Foto článok:
galéria článkov zo sekcie „Reálne svadby"
Zdroj:
MINTALOVÁ ZUBERCOVÁ, Zora. Tradície na Slovensku. 1. vyd. 2015. Slovart : Bratislava, 359 s. ISBN 978-80-556-1482-3.
Katarína Mikulcová | 12.9.2018, 11:00
Fashion blog
Drdoly sa nám páčia a v sychravom jesennom a zimnom počasí sú ideálnou voľbou pre každú nevestu (a nielen pre ňu). Vys ...
Jesenné a zimné nevesty sa už tešia na svoj veľký deň, preto máme pre ne pripravenú galériu tých najkrajších drdolov a ...
Blíži sa váš veľký deň a vy chcete, aby vaše vlasy žiarili zdravím a zdobil ich prirodzený objem? Predpokladáme, že pl ...
Svadobné fotoeditoriály
2. cena súťaže Tvár nevesta.sk s Mary Kay je perfektná! Praktické štetce predsa nesmú chýbať v žiadnej kozmetickej taš ...
Zase je tu! Súťaž Tvár nevesta.sk s Mary Kay určite priláka všetky dievčatá, dámy, no hlavne nevesty, ktoré túžia byť ...
Práve teraz vyhlasujeme už (pre nás neuveriteľný) 10. ROČNÍK súťaže, ktorá je takou našou malou SVADOBNOU MISS. Nie, N ...
Svadobný blog
Spoločne robia svet krajším nielen vďaka svojej láske, ale aj tým, že sa venujú zlepšovaniu životného prostredia. Lenk ...
Nikoleta a Sylvain sú vedci, ktorí sa stretli v inštitúte pre atómový výskum pre Európsku komisiu. Sylvain tu pracoval ...
Svadba bola podľa ich vlastných slov tým správnym životným krokom a zároveň ju aj s odstupom času vnímajú ako jeden z ...
Nevestin blog
Svadobný salón Valery sídli v krásnom slovenskom meste – Banskej Bystrici. Okrem svadobných šiat či pánskych oblekov t ...
Svadobné obrúčky symbolizujú spojenie dvoch sŕdc už niekoľko storočí. Pred vstupom do manželstva vás čaká ešte mnoho p ...
Vaša najlepšia kamarátka vám oznámila, že bude svadba? Wau! Gratulujeme! To znamená, že na vašom zozname úloh, ako hla ...
utorok, 19. marca 2024
meniny má Jozef

Prihlásenie

Meno
Heslo
 
Prihlás sa
Zabudol som heslo >>  
  • iconhttps://www.google.com/accounts/o8/id
  • iconhttps://graph.facebook.com/oauth
  • iconhttp://username.blogspot.com/
  • iconhttp://www.flickr.com/services/oauth

nevesta.sk - všetko, čo nevesta potrebuje, je teraz na webe ® je registrovaná ochranná známka • ISSN 1338-1245 • Copyright © 2008-2021 •
Prevádzkovateľ portálu: Marketing Web Management, s.r.o. Všetky práva vyhradené • Developed by ©WEBASE • Obsah portálu nevesta.sk je chránený autorským zákonom.
Prepis, šírenie, a/alebo ďalšie sprístupnenie obsahu alebo jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom, je bez predchadzajúceho súhlasu zakázané • Všeobecné pravidlá portálu
Ako sa zúčastniť Foto dňa?Ako sa pridať na Handmade svadba?Ako sa pridať na Vizáž dňa?