vytlačte článok
pošlite článokNo, keď som bola malé dievčatko, hranice boli zatvorené, nebol internet a ani zahraničné časopisy (nanajvýš Burda...). Mamina nosila jednu univerzálnu čiernu kabelku z Obuvi alebo Koženej galantérie (veľké písmená píšem vedome - presne tak sa tie obchody volali), cez leto si ju striedala s plátenou taškou a na ples mala v talóne listovku (ako inak čiernu, aby sa ku všetkému hodila. A presne tú 25-ročnú listovku mala aj na mojej svadbe). Z toho vyplýva, že nie je možné, aby som o LV vedela skôr ako pred 89. rokom, keďže som nemala tetu ani uja v Amerike, ktorí by ma ohurovali tým farebným svetom za našimi malými slovenskými hranicami.
Keď som minulý rok písala o jesenno/zimnej kolekcii Louis Vuitton, zo záhadných príčin som článok nazvala Nájsť si tak "vuittonku" pod stromčekom. V článku som kabelky spomínala celkom okrajovo. To, že by sa mi toto želanie, ktoré som vyslovila v mene všetkých čitateliek nášho portálu, splnilo, som si pripustila tak na päť percent. Samozrejme, neodolala som a trošku provokatívne som link poslala manželovi. Na inšpiráciu. Ktorý mi na to povedal, že čo tým chcem povedať a či nie som príliš náročná... Keby som len tušila, že v tom čase ma už moja "vuittonka" netrpezlivo očakávala doma schovaná v skrini, nikdy by som mu ten link neposlala.
Teraz sa vráťme o kúsok späť. Fascinuje ma analyzovať mužskú logiku. Na svadobnej ceste v Paríži ma prirodzene, tak ako všetkých ľudí stojacich v päťdesiatmetrovom rade, upútal boutique Louis Vuitton. Keďže sme boli príšerne unavení a nemali sme síl vystáť ten rad, manžel z toho usúdil, že by som veľmi chcela takú kabelku, čo bola vo výklade. Správny úsudok. Potom keď sme boli vo Viedni a do obchodu LV sme sa bez problémov dostali a ja som sa nadchýnala každým modelom, vraj sa potvrdil jeho predchádzajúci úsudok. Ubehli dva mesiace a on začal premýšľať o vianočnom darčeku. Nenútene si spomenul na Paríž a Viedeň a začal pátrať po webe. Ako prvá mu padla do oka LV Speede spolu s peňaženkou "len za" 80 eur - a vraj zaručene "pravá". A tu nastáva zlom, nie žeby sa potešil ako lacno ho to vyjde, ale okamžite sa šiel zorientovať v cenách na domovskú stránku LV.
Čudujem sa, že tento krok nebol ten posledný v snahe o vianočný darček, ktorý by akýmkoľvek spôsobom bral do úvahy tie čarovné iniciály LV. Prirodzene, keďže môj manžel nie je úspešný podnikateľ, ale úspešný vysokoškolský učiteľ, pričom tu sa za úspešnosť považuje to, keď mu na prednášku prídu všetky študentky (práve včera sa mi chválil, že len na jeho prednášky chodia všetky), nastúpila jeho ďalšia obdivuhodná vlastnosť a to vynaliezavosť. Zhodnotil, že ak to má byť LV, tak jediné pravá, to však neznamená, že musí byť aj nová! A tak sa začali noci na E-bayi... Ktoré, samozrejme, maskoval všakovakým spôsobom. Priame prenosy športových zápasov (nezvyklé vzhľadom na jeho umelecké zameranie) či vedenie amerického diskusného fóra (reálnejšie, aj keď som nechápala, prečo práve on a nie nejaký šikovný Američan).
Keď mi začiatkom decembra zazvonil mobil - UPS-ka, že či som doma, aby som si mohla prevziať balík, nechápavo som sa spýtala, aký balík, veď ja som si nič neobjednávala... "No veď z Japonska." Hneď mi napadlo, že to bude určite niečo pre manžela, tak som im dala jeho číslo. Z nepochopiteľných dôvodov mi ešte trikrát zavolali, že či som teda už doma. No, jeden dôvod by sa tu predsa našiel - tá "vuittonka" tak túžobne čakala na chvíľu, keď sa ocitne na mojom pleci, že v konšpirácii s tlačiarenskym škriatkom zmenila manželove číslo na moje :)
24. decembra som mala tú česť sa s ňou zoznámiť. Narodila sa v Paríži. Louis Vuitton jej dal meno Epi. Vášeň, ktorú do nej vdýchol, stelesňuje ohnivá červená. Ten karmínový náboj spôsobil, že už od narodenia je iná ako ostatné... Drobné jazvy či vrásnenie ju robia jedinečnou a nenapodobiteľnou. Noblesu vdýchlo pozlátené zapínanie. Odvahu a silu spoznávať svet pevné tvary zvýrazňujúce sexi sofistikovaný dizajn. No vo vnútri je úžasne hebká a odovzdane prijíma všetky moje poklady - parfém, rúž či púder s labutienkou. Len krátko po narodení opustila rodný Paríž a domovom sa jej stalo Tokyo. Dnes má štrnásť a so všetkou vážnosťou môžem vyhlásiť, že jej mama, vysoká štíhla japonská modelka, ju vychovala naozaj so všetkou zodpovednosťou. Stále je nepoškvrnená, poslušne sedí na ramene a príjemne sa túli k môjmu pravému boku :) No a ja chcem v dobrej výchove pokračovať! Úplne sme sa do seba zamilovali, a hoci je to neuveriteľne ťažké, snažím sa ju nerozmaznávať. Aj teraz pokojne odpočíva v bavlnenom obale LV a spomína na včerajší deň, keď sme spolu spoznávali, ako chutí leto v uliciach jej nového mesta, jej nového domova.
Nesmierne sa teším, že si rozumie s mojimi ryšavými vlasmi, hoci by sa mohlo zdať, že ide o vražednú kombináciu, a na rovnakej vlnovej dĺžke je aj s čiernymi lodičkami Gabor s otvorenou špičkou a červenou podrážkou. Verím, že sa ešte dlho budeme vzájomne dopĺňať a inšpirovať. A keď príde ten správny čas, so všetkou láskou a pokorou ju odovzdám ďalej, do rúk mojej dcéry...
Foto: Moje obľúbené kampane LV
