"Ako dievčatko som si nikdy nepredstavovala, že raz príde princ na bielom koni, že budeme mať obrovskú svadbu a - samozrejme - že budem mať tie najkrajšie šaty na celom svete… Skôr som chcela stretnúť niekoho, s kým by som miesto svadby precestovala celý svet a s kým by som mohla každé ráno sedieť na balkóne, piť kávičku a pri tom filozofovať nad celým životom," hovorí Katka a pokračuje: "Aj keď to cestovanie okolo sveta nevyšlo, vôbec neľutujem že na oslavu spojenia našich životov sme si zvolili tú tradičnejšiu cestu. A dnes bývame v našom byte s veľkým balkónom spolu s našim kocúrom Tontíkom."
Pri príprave tohto predsvadobného (a neskôr aj svadobného) blogu nechcem byť ani dojatá, ani prehnanie romantická. Katka si to neželala. Od začiatku chcela, aby sme sa pokúsili uchovať všetko tak, ako to obaja napísali. Aby sa pod nánosom cudzích slov nestratil zmysel, ktorý pre nich svadba mala. Pri čítaní textu, ktorý mi s Peťom poslali, mi bolo jasné, že obaja majú na veci svoj názor a svoj spoločný život majú pevne v rukách. Ich slová preto s nesmiernou radosťou uvádzam v plnom a originálnom znení:
Náš vzťah
Katka: S Peťom sme najprv boli kolegovia, potom dobrí kamaráti. Peťo už precestoval skoro celú Áziu a bol už asi tretí týždeň v Barme, keď som mu napísala, ako veľmi mi chýba… Vtedy som už tušila, že naše kamarátstvo skončilo :)
Požiadanie o ruku
Peťo: Vždy som vedel, že Katka nemá záujem
o veľké gestá a drahokamy, ba práve naopak. Jednoduchosť
v spojení s eleganciou je to, čo ju vystihuje.
Keď už nadišiel
„ten“ čas, tak som sa raz po práci vybral do mesta kúpiť zásnubný psteň.
Mysliac na Katkine túžby som vošiel do prvého obchodu za Michalskou bránou
so... suvenírmi :) Umelohmotný náladový prsteň (to je ten čo „mení farbu“ podľa nálady nositeľa)
za 3 eurá bol jednoznačnou voľbou. Pekne zabalený do igelitového sáčku som
išiel odhodlane za Katkou. Pred domom som si ho pripravil do pravého vrecka, aby
som ho v tú správnu chvíľu vytiahol. Dodnes si spomínam, ako mi Katka po
príchode domov ešte predvádzala nové cviky z jogy a ako som ich
skúšal s ňou, a potom som musel po posteli hľadať vypadnutý prsteň. Keď sa
už v teplákoch a zababušená do deky usadila pred telku, že si
pozrieme film, tak som si sadol vedľa nej a porozprával o našej
budúcnosti a následne som ju požiadal o ruku.
Pre niekoho by sa to mohlo
zdať príliš jednoduché, ale pre nás to bol ten najromantickejší spôsob spolu
s ideálnym zásnubným prsteňom.
Výber fotografa
Katka & Peťo: Igor má podľa mňa nesmiernu schopnosť zachytiť momenty a pri tom byť neviditeľný. Nepoužíva blesk, len čerpá zo svetla, čo má k dispozícii. A presne preto som veľmi vďačná, že sme sa našli... Pôvodne som nechcela, aby sa cez obrad fotilo, lebo na ostatných svadbách som nič iné nevnímala, len blesk, blesk a blesk – žiadne prežívanie momentu, len ostrá “dokumentácia” udalostí...
Asi mesiac pred svadbou prišlo k vzájomnému rozhodnutiu urobiť skúšku fotenia. Boli sme veľmi zvedaví a plní očakávaní. Fotenie bolo však veľmi príjemné a prebiehalo úplne prirodzene, bez umelých póz. Keď som uvidela fotky, tak som si vydýchla a vedela som, že sme v dobrých rukách...
Autora týchto fotografií nájdete v katalógu firiem:
Aká bola svadba Katky a Peťa?
vytlačte článok
pošlite článok
