Trochu iné zásnuby: Láska v daždi

Pre niekoho je predstava zásnub počas večere pri sviečkach, šampanské a zamatová škatuľka s prsteňom dokonalou romantikou, no pre iného môže byť ideálom zásnub romantická prechádzka pri západe slnka.

Naša čitateľka Ivana sa s nami podelila o svoj príbeh, v ktorom nám prezradila, ako ju požiadal o ruku jej priateľ a ukázala nám iný, no o to originálnejší spôsob romantiky. Ivana a Roman sú spolu už viac ako sedem rokov a veria, že sa narodili jeden pre druhého. Avšak podľa slov Ivany nebol ich vzťah vždy len prechádzkou ružovou záhradou, avšak spoločne prekonané problémy utužili ich spoločné puto. 

Prečítajte si, ako prebiehali ich zásnuby, dámy môžu ticho závidieť a páni sa môžu inšpirovať.

Po sedemročnom vzťahu s Romanom, som netrpezlivo čakala, kedy ma už konečne požiada o ruku a hoci som akosi tušila, že sa tá chvíľa blíži spolu s naším výročím, ani vo sne by mi nenapadlo, že ma Roman požiada o ruku takým krásnym spôsobom. V auguste sme boli na dovolenke v Tatrách, počas ktorej sme sa vydali na veľkú túru na Lomnický štít.

Premenlivé počasie nám však príliš neprialo, a tak sme sa museli predierať dažďom, vetrom a následne slnečnými lúčmi. Po ceste k lanovkám, sme zistili, že na Lomnickom štíte je príliš chladno, takže sme zmenili našu trasu a šli sme na Skalnaté pleso.

Cesta bola pre mňa dosť náročná a ja som bola celkom unavená, no našťastie sme mali čaj a aj niečo na jedenie, a tak si dodali síl. Napriek tomu som mala chuť vrátiť sa naspäť, no Roman ma presvedčil, aby som to ešte vydržala, pretože ma čaká prekvapenie a veľká pusa k tomu. Keďže som bola veľmi zvedavá na to prekvapenie, pozbierala som posledné sily a pokračovala som v túre netušiac, čo ma čaká v cieli. Dážď aj vietor sa však stupňovali a my sme sa veľmi potešili, keď sme uvideli reštauráciu, v ktorej sme sa zohriali a dobre najedli. Potom sme pokračovali ďalej v našej výprave a konečne sme dorazili k plesu a o kúsok ďalej v parku sme našli aj krásnu svištiu rodinku vyrobenú z dreva.

V parku sme objavili aj most lásky, a tak sme naň v tom lejaku vyšli spokojní s tým, ako ďaleko sme sa v takom počasí dostali. Už som skoro zabudla na to prekvapenie, keď mi Roman povedal, že má dobrý nápad. Chytil ma za ruky a úprimne mi vyznal lásku a potom to prišlo. Vytiahol z vrecka škatuľku, otvoril ju a v nej bol zásnubný prsteň. V tej hroznej zime a lejaku si predo mňa pokľakol a spýtal sa ma, či si ho vezmem. Hoci som bola v rozpakoch, bez zaváhania som mu so slzami dojatia v očiach povedala svoje áno. V tom čarovnom momente mi nevadil ani vietor, ani dážď a pred očami som mala tie krásne roky, ktoré boli občas tŕnisté, no predsa len na ružové.

Cestou naspäť sme boli obaja takí šťastní, že sa nám dokonca podarilo zablúdiť, no videli sme krásne vodopády a pred ubytovňou nás čakala srnka. Po návrate sme obaja od šťastia, spokojnosti a únavy sladko zaspali. Prajem každému také pekné, romantické a zároveň dobrodružné zásnuby, ako som mala ja.

Ivane a Romanovi želáme krásny spoločný život a nech sa svadba vydarí aspoň tak romanticky ako zásnuby! :)

Pozn. Ak je aj váš príbeh lásky a zásnub netradičný a rady by ste sa s ním s nami podelili, neváhajte a napíšte nám na redakcia@nevesta.sk 

Ilustračné foto: SITA