Tvoríte pre Češky aj Slovenky, ako by ste porovnali ich vkus? Líši sa v niečom?
Takmer desať rokov som obliekal Miss Universe a mám pocit, že Slovenky sa viac snažia. Chcú byť viac viditeľnejšie, sú odvážne, extravagantné. Veľa krát som nad tým rozmýšľal a možno je to aj kvôli tej Viedni, ktorú máte tak blízko. Človek si tam môže odskočiť na kávu a pritom sa inšpirovať módou v uliciach. Aj toto má na to vplyv. Za tie roky, čo pracujem v módnej brandži, sa to zmenilo aj u nás v Čechách. Ale na môj vkus, je táto doba príliš "prehandrovaná". Kvantita deformuje kvalitu. Ľudia poriadne ani nezaznamenajú, že je nová kolekcia a už sú výpredaje. Degraduje sa cena vecí, ľudia prestali rozlišovať konfekciu a šitie na mieru. Pritom tá kvalita je neporovnateľná. Keď vyberiete zo skrine čierne sako na mieru aj po piatich rokoch sa v ňom budete cítiť skvele. Pohľady na módu sú dnes skreslené, a aj keď je móda in a všetko sa na nej zakladá, je to veľmi podceňovaná oblasť.
Aký je váš pohľad na módu?
Ja mám všetko šité - aj rifle, aj tričká. Záleží mi na tom, aby boli veci iné a zároveň praktické a nositeľné. Určite by som si na seba nedal niečo, v čom by sa mi zle pohybovalo, v čom by som sa zle cítil - napríklad aj kvôli farbe. Vtedy mi može desať ľudí povedať, že v tom vyzerám dobre, aj tak si to neoblečiem. Ale rád provokujem. Naposledy sme boli v Berlíne na koncerte Madonny. Veľmi som sa tešil, lebo som mal pocit, že v Berlíne bude veľa takých "ujetých" ľudí. Bohužiaľ ma sklamali a my sme boli stredobodom záujmu a všetci si nás fotografovali. (úsmev)
Čo by nemalo chýbať žene v šatníku?
Určite korzet od Klíra a nejaké čierne sako od Klíra. (úsmev) Šatník by sa mal tvoriť za chodu. Podľa mňa je nezmysel, keď si niekto najmä stylistu a ten mu všetko zmení. Obliekanie je pocitová záležitosť, každému sa určite stalo, že sa ráno aj niekoľkokrát prezliekol, lebo sa necítil stopercentne. Počas života sa tie nálady menia, človek sa učí, spoznáva sám seba. Šatník je vec, ktorá by sa mala budovať, tvoriť, stavať na základe nášho dennodenného fungovania - ako dom, pekne od základov. Žena by mala vedieť, či potrebuje biznis kostýmy, či raz za čas potrebuje koktejlky, veľké večerné šaty či róbu do opery. Ja som zástancom nadčasovosti. Jasné, sem-tam sa každému stane, že si kúpi nejakú vec, lebo sa mu veľmi páči a nech to stojí, čo to stojí, musí ju mať. Šatník by však mal byť o kvalite.
Aký vývoj ste za tie roky u seba postrehli?
Čo sa týka vizuálnej stránky, tak mám pocit, že moja tvorba na seba plynule nadväzuje. Často sa ma pýtajú, čo je podľa mňa typicky klírovské. A ja vždy odpoviem, že neviem... Lepšie je spýtať sa ľudí, ktorí sledujú moju tvorbu, lebo majú pohľad zvonka. Vraj je to korzet... Najväčší pokrok však u seba vnímam v prístupe k zákazníčkam. Stále sa v tom snažím zdokonaľovať, učiť, aby som bol v prístupe ku klientom taký zodpovedný, aby bol výsledok dokonalý. Keď pri skúške cítim, že zákazník nemá stopercentný pocit, tak sa snažím komunikovať, aby sa nebál a vyslovil, čo sa mu nepozdáva, čo mu nesedí. Pre mňa je najdôležitejšia spokojnosť. Aj po tých rokoch, aj keď ide o stálu zákazníčku, ktorej idem robiť dvadsiaty korzet, som pred skúškou nervózny, či to bude stopercentné. Samozrejme, som rád, keď mi ženy povedia, že sa v mojom korzete super cítia a sedí im perfektne niekoľko rokov.
Kde hľadáte a nachádzate inšpiráciu?
Pre mňa je inšpiratívne všetko, s čím prídem do styku. Keď sme presťahovali ateliér z Malej Strany na Vinohradskú, hneď od prvého momentu som vedel, čo kde bude a ako to tu bude fungovať, kde budú krajčírky šiť, kde sa budú robiť skúšky, kde bude bar, kde budem mať svoju miestnosť, čím som si splnil môj veľký sen.
Svoju kreativitu rád aplikujete všade do okolia?
Vladkovi to niekedy lezie na nervy, ale nie je to také nasilu, že by som aj servítky musel mať s logom JKJ. Pár dní pred minulými Vianocami nám prišiel porcelán, ktorý som navrhol pre Starorolský porcelán, v novej farebnej variante - čierno-fialovej. Bolo príjemné servírovať si na tomto porceláne štedrovečernú večeru.
Je dôležité, aby si človek robil radosť a keďže vytváram šaty, bolo by zvláštne, keby som sa obklopoval napríklad len nábytkom z IKEA (síce mám aj stadiaľ pár vecí), ale ja si ich vždy upravím tak, že nikoho ani len nenapadne, že sú z IKEA. Je to o uhle pohľadu a o tom, čo sa ako použije.
Najviac vás asi vystihuje pomenovanie módny dizajnér...
Áno, veľmi ma baví dizajn ako taký, nechcem sa hrať na architekta alebo interiérového dizajnéra, ale rád dolaďujem veci podľa môjho vkusu. Som rád, keď veci do seba zapadajú. Ale zároveň, čo by na mňa veľa ľudí nepovedalo, som veľmi praktický človek a nenávidím lapače prachu. Oproti tej honosnosti a načančanosti, mám rád, keď je čisto. Dizajn bude vždy otázkou diskusie a vecou, ktorá sa dá niekam posúvať, lebo vďaka novým technológiám a materiálom núka obrovské možnosti.
Na čo dizajnové sa tešíte najbližšie?
Foto: Chriss by nevesta.sk
Modelka: Hanka Burdová
Ešte ste sa nezapojili do súťaže? Spravte tak teraz a tu.