Zaspievajme si

Každá pieseň má charakteristické znaky. Svadobné melódie zvýraznia a vyzdvihnú svadobné momenty. Ku každému je však vhodný iný repertoár a odlišná interpretácia.

Spev a hudba mali kedysi predovšetkým sociálnu funkciu. Dobrý začiatok mal mladomanželom priniesť spokojnosť, šťastie a hojnosť v ich rodinnom živote. Ľudová inštrumentálna hudba sa postupne stávala soľou svadobného dňa či už počas tematických predelov svadobného obradu, zvyklostí alebo pri priebehu celej svadobnej hostiny.

Pytačky, zásnuby, ohlášky, pozývanie na svadbu, dievocká a mládenecká rozlúčka, odobierka od rodičov, sobáš, svadobná hostina a zábava sa nezaobišli bez ľúbostných svadobných melódií a balád. A dodnes si to bez hudby a spevu nevieme predstaviť. Spievame, tancujeme, vinšujeme, žartujeme a možno trochu zabúdame na to, že mnohé úkony mali pôvodne obradový, kultový i magický význam a všetko malo svoje významné miesto.

Po vydarených pytačkách odchádzali mládenci z domu za spevu, ak tomu tak nebolo, neveselili sa. „Aj odovzdávanie darov a vena sa konalo za spevu na ulici, aby ženy spevom upozornili dedinčanov na prenášanie darov a perín. Dialo sa to za výskotu a spevu, aby si každý mohol pozrieť bohaté veno. Pri pytačkách sa spieva rozšírená pieseň Pomo tam, gďe to svetlo horí (Rožňavské Bystré).“

Tlačené, maľované, formou fotografií, s veršíkom či bez, posielané do poštových alebo emailových schránok. Svadobné oznámenia od výmyslu sveta. Dnes je pozývanie hostí na svadbu oveľa jednoduchšie a predovšetkým rýchlejšie. Stačí jedno kliknutie a pozvánka je poslaná správnemu adresátovi. V minulosti tomu však bolo inak. Pozvaniu na svadbu sa prikladala väčšia vážnosť. Svadobní hostia boli pozývaní priamo doma, nie len tak medzi rečou alebo nebodaj vracajúc sa z poľa. Na svadbu volali družbovia, ktorí chodili po domoch so spevom a s pripraveným veršom, obvykle s niekoľkými hudobníkmi.

Ak sa prenesieme na svadobný deň, nezabúdajme na svadobný sprievod. Ten, samozrejme, prichádzal tiež s piesňou a žiadal o vstup do nevestinho domu. Zväčša to boli piesne Otvárajte bránu alebo Puste, že nás puste. Rozlúčková ceremónia bola neodmysliteľnou chvíľou, ktorá sa začínala odpytovaním a končila plačom rodičov zamilovaných snúbencov. Odobierkovými piesňami pri ďakovaní nevesty rodičom sú: Mamička moja; Ach, mamičko moja; Dali sce me mamko; Moj ľubi ocec; Ostávajce zdravi macerino prahy; Ta dala mamka; Ach rodičia; Ach, od vás mamko moja...

Nenahraditeľné je aj spievanie hostí na svadobnej hostine. Nemyslia sa tým len tancujúci hostia, ktorí si spievajú do kroku, ale aj tí, ktorí sedia za stolom. Určite ste to už na niektorej svadbe zažili. Na spestrenie a zábavu využívajú viachlasné melódie. Môžu ukázať ostatným hosťom i muzikantom svoje spevácke nadanie, zaspievať novú nepoznanú pieseň, a dokonca predviesť sólový spev. Tento jav je príjemným a častým oživením svadobnej hostiny. Hudobníci, pravdaže, nemôžu zaháľať. Ich zručnosť by sa mala prejaviť v pohotovosti doprevádzania. Majstrovské hranie je perlou inštrumentálnej hudby. Pravdou však je, že nahrávok inštrumentálnej hudby priamo súvisiacich so svadbou je pomerne menej ako repertoár vokálneho svadobného folklóru, z čoho vyplýva, že je spev odjakživa nenahraditeľnou súčasťou svadby v každom kúte zeme. Takže sa snúbenci majú určite čím inšpirovať.

Pýtanie venca a snímanie party symbolizuje premenu dievčaťa na ženu. Do tejto skupiny patria esteticky a citovo pôsobivé piesne známe na celom Slovensku: Čie sú to húsky na tej vode; Dolu dolu moj venečku zelení; Stratila som partu; Parta moja... Slávnostné čepčenie nevesty má skôr uvoľnený charakter, pri ktorom spievajú a tancujú družičky na melódie piesní ako: Na zelenej lúke kopa sena; Sadla muška na konárik...
K najkrajším svadobným piesňam na Slovensku patria tie, ktoré znejú práve počas tanca novomanželov. Tradične znejúce melódie sú rozšírené skoro v každom regióne Slovenska. „V Čiernom Balogu sa počas sóla mladomanželov spieva jedna z našich najznámejších svadobných piesní - Na zelenej lúke kopa sena. Naopak v Detve sa v ňom odvíja celý rad tanečných melódií. Mladuchin tanec tu začína ďalšími dvoma najznámejšími variantmi piesne Na zelenej lúke kopa sena, aby sa na ne napojili iné tanečné melódie. Tak ako vo väčšine obcí na Slovensku je tanec zakončený obvykle prechodom do rýchlejšieho tempa.“

Patria tu aj ďalšie piesne, ktoré sa spievajú pri odchode zo svadby: Staň milá hore už je dzen; Už deníčka vyšla; Už je dzen; Čierne oči chote spac...

Nielen neveste sa spievalo nad ránom pod oknami, ale aj ženíchovi. Na východnom Slovensku je zvykom, že dievčatá uvijú pre ženícha malý venček z barveňka, položia ho na tanierik, na ktorom je biela šatka. Podľa toho, ako šatku zoberie a rozprestrie, sa dá vyveštiť, čo prvé sa v novej rodine narodí, či chlapec alebo dievča. Nevyskúšate?

Osobitú, neveľkú skupinu svadobných piesní tvoria rozlúčkové piesne, ktoré spievajú svadobčania pri odchode zo svadby. Sú to zväčša piesne, ktoré sa spievajú pri brieždení, teda pri východe slnka. Už kohútky spievajú (Rožňavské Bystré), Už je dzen, už je darmo (Východná).

Asi si to už dnes nevieme predstaviť, no kedysi sa spievalo dokonca aj pri ukladaní novomanželov na svadobné lôžko. Túto časť záveru svadobného dňa sprevádzali opäť magické úkony, ktoré mali manželov uchrániť pred nešťastím v spoločnom živote.

Ako vidíte, slovenská kultúra nám dovoľuje hlboko načrieť do pokladnice ľudových piesní a nechať sa tak trošku inšpirovať piesňami pre váš svadobný deň. Nezabudnite však, že všetkého veľa škodí a ako sa vraví, v jednoduchosti je krása. Tak sa neprespievajte. V galérii ponúkame ďalšie varianty svadobných piesní z rôznych kútov Slovenska.

Zdroj:

BERNARD, G.: Inštrumentálna hudba na svadbe, 1997, ročník 45, č.4, s. 403 – 415.

ELSCHEKOVÁ, A.: Funkcia a typy svadobných piesní, 1997, ročník 45, č.4, s. 382 – 394.

Foto: internet, janko.hrasko.sk