Bývať či nebývať?

Pretože keď s ním začala žiť, všetky ilúzie, ktoré o ňom mala, sa stratili a ona zistila, že toho chlapa vlastne vôbec nepozná a nemá ani najmenšiu chuť ho ďalej spoznávať. Jednoducho, vyfarbil sa – a rozhodne nie v ružových farbách. A tak jej napadlo: Čo by bolo, keby som si ho v tom zamilovanom ošiali vzala?!

Toto je len náhodný príklad, ktorý hovorí v prospech jedného kroku, nad ktorým možno uvažujete aj vy – a tým krokom je spoločné bývanie pred svadbou. Áno či nie?

Bývať spolu pred svadbou, vziať si toho druhého až po tom, čo si s ním preskáčem úskalia spoločného života a zistím, či spolu vôbec žiť dokážeme – alebo bývať spolu až po svadbe, začať s čistým štítom ako manželia a učiť sa spoločnému životu a kompromisom pekne za pochodu?

Máte v tom jasno, alebo máte poriadnu dilemu?

Sú nevesty, ktoré hovoria jednoznačne Pred.

„Potrebujem partnera naozaj spoznať, a to bez spoločného života pred svadbou možné nie je.“

„Spoločné bývanie je dobré na to, aby sme sa vzájomne oťukali, aby sme zistili, či spolu dokážeme žiť bok po boku, či sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť a či dokážeme riešiť problémy, ktoré sú súčasťou bežného života.“

„Chcem vedieť, aký je naozaj, za dverami bytu, v súkromí, aké má zlozvyky a či ich dokážem tolerovať, aký je jeho životný štýl a aký je, keď je úplne sám sebou, keď nemá žiadne zábrany a ukazuje svoju pravú tvár.“

A sú nevesty, ktoré si stoja za svojím jednoznačným Po.

„Chcem zažiť to čaro začiatku spoločného života, tú výnimočnú chvílu, keď prekročíme prah nášho spoločného bývania a začneme ako manželia.“

„Žiť s chlapom v jednej domácnosti by som mohla len vtedy, ak by to bol môj manžel. Neverím na spoločné bývanie na skúšku a testovanie partnerov.“

„Moja výchova a viera by mi nikdy nedovolili bývať pod jednou strechou s mužom bez toho, aby sme svoj zväzok spečatili pred Bohom. Nie je to správne.“

Na spoločné bývanie sa dá pozerať z romantického hľadiska: je krásne byť spolu, nemusieť sa po každom stretnutí lúčiť a vracať sa sám do svojho bytu, a zároveň sa do toho pripája aj hľadisko pragmatické – teoreticky je možné si splniť romantickú túžbu svadbou, ale predsa len, spoločné bývanie pred samotným sobášom dáva možnosť vidieť človeka v rôznych, často nových a nových situáciách, rôznych krízových stavoch, a často v skutočnom svetle, pretože ak ste s niekým stále, určite nevydrží byť nonstop milý, sladký, očarujúci, je pre neho oveľa ťažšie skryť rôzne neduhy, ak nejakými trpí a vy môžete zistiť, či je to ten pravý – alebo vlastne ani nie je. Zároveň môže to isté zistiť aj on, a tak sa vyhnete vzájomnému sklamaniu. Presvedčíte sa, či ste schopní a ochotní byť spolu v dobrom aj zlom, ako napísala jedna nevesta – nielen na príjemnej večeri pri sviečkach, ale aj po nej, keď si vyzlečiete krásne šaty a zobudíte sa do rána, v ktorom nemáte zrovna najlepšiu náladu a rozhodne nevyzeráte príjemne.

Napriek tomu, že to znie rozumne, sú nevesty, ktoré si naozaj nevedia predstaviť, že by mali zdieľať domácnosť s niekým iným ako právoplatným manželom a robia to len kvôli sebe. Sú však aj ženy, ktoré tak musia robiť kvôli iným – trebárs kvôli rodičom, ktorí majú tradičné názory a bývanie na hromádke neschvaľujú. Ale tiež poznám aj prípad, keď dvaja spolu žili, ale jej babke to musela celá rodina zatajovať, pretože by z toho dostala infarkt. Jedným z dôvodov, ktoré hovorili v prospech „Nie“, však je aj zaujímavá myšlienka, že ak spolu dvaja začnú bývať už pred svadbou, tak sa tej svadby žena nakoniec ani nemusí dočkať, pretože muž si zvykne na spoločný život bez papiera a na svadbu už vlastne nebude vidieť žiadny dôvod.

Na druhom brehu sú ženy, ktoré si zase nevedia predstaviť, že by si mali vziať niekoho, koho naozaj dobre nepoznajú a s kým si spoločným žitím nepotvrdili, že sú pre seba stvorení. Ďalším dôvodom, ktorý hovorí za „Áno“, je však často aj ekonomický pohľad na vec: ak dvaja partneri žijú každý vo vlastnom byte, či podnájme, je to finančne nevýhodnejšie, ako ťahať len jednu spoločnú domácnosť.

Každá strana má na to proste svoj názor a stáva sa, že sú tieto opozičné strany skutočne nezmieriteľné. Jedna odsudzuje žitie na psiu knižku, druhá nechápe kupovanie mačky vo vreci. Podľa jednej vedeckej štúdie sa však vraj dvojice, žijúce spoločne už pred sobášom, rozvádzajú častejšie ako tie, ktoré spolu začnú žiť až po svadbe. V inej štúdii magazínu Journal of Family Issues zase vedci skúmali dôvody, ktoré páry vedú k spolužitiu a najčastejšími príčinami boli: spoločné trávenie času, komfort a testovanie vzťahu. A ako ste na tom vy? Bývať či nebývať, a prečo?