Čo koho do toho?

Samozrejme, krásna predstava, ale v mojich myšlienkach ešte veľmi zahmlená, črtajúca sa len na vzdialenom horizonte a v budúcom čase. Čo však iným nebráni, aby sa tou predstavou zaoberali namiesto mňa už teraz.

Podľa skúsenosti väčšiny dopytovaných má vzťah tri základné fázy, vzhľadom na reakcie okolia: prvá nastáva po viacročnom randení, či spolužití (počet rokov, či dokonca mesiacov závisí najmä od lokality vášho pôsobenia a vekovej kategórie vášho okolia). V tejto fáze sa začnete stretávať so zásadnou otázkou č.1. Tá znie asi takto: "A čo svadba, nebude?" Konkretizovanejšia alternatíva má tvar "A čo svadba, kedy bude?" a tí, čo sa neradi pýtajú a radšej konajú, formulujú namiesto otázky rovno príkaz: "Už máte na svadbu najvyšší čas!"

Môžete sa tváriť indiferentne, odpovedať, ako chcete, alebo len mávať rezignovane rukou, to je jediné, čo môžete - pretože tieto otázky určite neprestanú, naopak, ich frekvencia sa bude stupňovať. Ako hovorí jedna naša susedka - Po dvoch rokoch sa patrí buď zobrať, alebo si nerobiť z ľudí srandu.
Ak z tejto fázy postúpite do vyššieho levelu so šťastnejším koncom, t.j. začnete nad svadbou uvažovať, robte to veľmi opatrne a diskrétne. Svadba je totiž veľmi populárna a veľmi vďačná téma, do ktorej sa každý rozumie a každý má k tomu čo povedať. Ak je vaše uvažovanie v štýle "ok, možno raz, niekedy", tak si to radšej nechávajte až do definitívneho rozhodnutia pre seba (ten humbug, čo by okolo vás vznikol, by mohol totiž slabšie povahy bezpečne odradiť).

Ak ste naopak zrealizovali zásnuby, zoznámenie rodín, či inú spoločenskú udalosť, ktorou ste verejne potvrdili svoj úmysel, je už veľmi ťažké zastaviť rozbehnutý vlak. Do neho nastupujú vaši priatelia, známi, príbuzní a iné osadenstvo, a každý chce svojou čiastkou prispieť a rozhodovať o tom, kde, kedy a aká bude konečná stanica. Buď zatiahnete ručnú brzdu a prevezmete riadenie do svojich rúk, alebo sa zveziete v úlohe pozorovateľa vlastných svadobných príprav.

Apropó, práve toto je zásadná otázka č.2 - "No, ako ste na tom so svadobnými prípravami?" Adresátom tejto otázky sú zvyčajne ženy, budúce nevesty, ktorým možno ešte len začalo dochádzať, že sa vydávajú a len matne tušia, ako by to celé malo prebehnúť, ale už sú bombardované dobrými radami a zaručenými tipmi na dodávateľov. Akú farbu by mala mať výzdoba, od koho vziať víno, kto urobí kyticu, kde sa objedná torta, či aké šaty sa k vašej postave (ne)hodia - o tom všetkom budete pravidelne informovaná.

V prípade, že o svojej svadbe máte jasné predstavy už odmalička, vám želám pevné nervy a božiu trpezlivosť, no v prípade, že radi necháte organizovanie, zháňanie a vybavovanie na pleciach iných, ste to práve vyhrali. Čo sa mužov týka, tí bývajú v tejto fáze ušetrení - maximálne sú im venované úškrny a sústrastné pohľady mužov, ktorí si už niečím podobným prešli (samozrejme, viem aj o prípadoch, keď zaznela otázka - "No čo, nerozmyslel si si to?", ale to je už iná kapitola).

Tak, a sme v tretej fáze - svadbu ste prežili, sľúbili ste si vernosť a lásku v dobrom aj zlom, čaká vás spoločný život a okrem neho aj zásadná otázka č.3 - "Nad potomkom už rozmýšľate?" Áno, to je ona, navonok sladká a milá, ale po x-tom počutí a x-tom vysvetľovaní stavu veci dosť otravná. A čo ešte má povedať pár, ktorý sa rozhodol zdieľať manželský život výlučne vo dvojici, alebo pár, ktorý síce dieťa chce, ale nie je mu dopriate? Pozorovanie toho, čo a koľko zjete, pripisovanie každej nevoľnosti tehotenstvu a ťahanie do obchodov s hračkami a kočíkmi vydržia s absolútnym pokojom len otrlejšie nátury. Očumovanie brucha novomanželky so slovami "Tak čo, a deti kedy budú?" alebo potľapkávanie po novomanželovom po chrbte s výčitkou "Nejako sa nečíníš!" je niečo, bez čoho sa mnohé páry tiež rady zaobídu. Bodka za dobrou náladou je aj otrepané "Šup, šup do toho, nech ste do roka a do dňa traja!", no úplne najhoršia je asi otázka "A na deťoch sa už pracuje?" kombinovaná so sprisahaneckým úsmevom. Raz som počula odpoveď, ktorá sa mi celkom páčila - A do spálne sa nám náhodou nasťahovať nechcete?!
Čo by ste na to odpovedali vy?