vytlačte článok
pošlite článokLov na šľachticov
Keď mala Consuelo 17 rokov a chôdzu ženy, zúčastnila sa na parížskom bal blanc. V priebehu dvoch mesiacov po tomto bále dostala päť ponúk na sobáš, čo bol dôkaz, že mužskému osadenstvu nebola v priebehu toho večera ľahostajná. V spoločnosti ju nazývali „la belle Mademoiselle Vanderbilt au long cou“ (krásna slečna Vanderbiltová s dlhým krkom) vďaka jej labutiemu krku. Túžby francúzskych šľachticov však museli ostať nenaplnené, pretože ich „labuť“ mala naplánovaný kúpeľ v inom jazere, smer: Londýn. Jej matka Alva si totiž zaumienila, že dcéra bude mať za manžela britského šľachtica... a rodičom sa predsa nevzdoruje!
Krátka zastávka u právnika
V Londýne sa po prvýkrát stretla so svojím budúcim manželom vojvodom z Marlborough, no vtedy z ich stretnutia ešte nič nevzišlo. Vrátila sa naspäť do svojho milovaného New Yorku, kde si ju „našiel“ Winthrop Rutherfurd, 29-ročný právnik z váženej americkej rodiny. Muž to bol naozaj pekný (Consuelo sa zamilovala) a rodokmeň mal tiež zaujímavý (to by sa teoreticky mohla zamilovať jej matka). O rok na to, keď mala Consuelo 18 rokov, sa rozhodli tajne zasnúbiť. Matka Consuelo však bola vždy o krok vpred a keď prišla na to, čo sa stalo, okamžite pripravila svojej dcére ďalšiu cestu do Európy. Hoci Winthrop nasledoval svoju snúbenicu až do Paríža, nedovolili mu ju vidieť a jeho zamilované listy sa k nej nikdy nedostali. Ako z filmu! Šťastný koniec sa však, bohužiaľ, nekonal...
Cti matku svoju!
Po pobyte v Paríži to matku s dcérou ťahalo opäť do Londýna, kde ich Marlborough pozval na víkend do svojho domu. Pravdepodobne tam sa rozhodol, že by mohla byť Consuelo vhodnou vojvodkyňou (mala dosť peňazí na jeho nákladný životný štýl a on iba zvučné meno). Apropo, meno! To bolo to, čo zaujímalo Consuelinu matku najviac, a tak ho iniciatívne pozvala na návštevu ich sídla v Newporte. Kým sa čakalo na príchod vojvodu, Consuelo väznili v dome. Vrátnik ju nikde nepúšťal samotnú a všetky jej listy boli kontrolované a odovzdávané jej matke. Nakoniec sa na ňu, aspoň na chvíľu, Šťastena obrátila a na istom bále sa jej podarilo stretnúť so svojím milým Winthropom. Tam si sľúbili večnú lásku, ktorú už na druhý deň museli zrušiť. Poslušnosť dcéry voči matke bola silnejšia ako vlastné záujmy Consuelo, a tak poslala Winthropovi odkaz, že ich svadba sa nikdy konať nebude...
Manžel na scénu, prosím!
A prišiel vojvoda Marlborough, nízky nadutý muž s nepriliehavou prezývkou Sunny, ktorý ju na konci svojej návštevy požiadal o ruku. „Neboli potrebné žiadne sentimenty. Uspokojila som sa s jeho zbožným prianím, že mi bude dobrým manželom,“ vyjadrila sa Consuelo o svojom „najšťastnejšom“ dni. Dátum sobáša bol stanovený na 5. novembra 1895, a hoci išlo o manželstvo dvoch navzájom sa nehodiacich partnerov, samotný svadobný obrad vyznel ako neobyčajná udalosť. Možno práve veľkoleposťou svadobného aktu si obaja chceli vynahradiť nedostatok citov voči sebe...
Lesk a zlato
Bohatá kvetinová výzdoba sa niesla v jemnej bielej a ružovej farbe. Girlandy z lístia, konvaliniek a ruží vytvárali objemné dekorácie a dodávali celej udalosti honosný nádych. Osem družičiek nieslo v rukách kyticu kráľovských orchideí, ktoré sa úžasne vynímali pri ich obrovských zamatových klobúkoch so pštrosími perami. Diamantová brošňa v tvare motýľa bola poznávacím znamením každej družičky - ako dar od Consuelo. Na rozdiel od nich, Consuelo nepotrebovala žiadne šperky, pretože jej krémovobiele saténové šaty s priliehavým stojatým golierom takéto „čačky“ nepotrebovali. Pod nimi skrývala už len prekrásnu bielizeň s pravými čipkami, ktorú by vedel najlepšie opísať jej manžel Sunny:).
Raňajkuj ako kráľ!
Consuelo a Sunny sa rozhodli zorganizovať svadobné „raňajky“, ktoré by sme dnes nazvali skôr obedom. Pri ich realizácii bol hlavným článkom Louis Sherry, vtedajší najznámejší majiteľ newyorskej reštauračnej služby, ktorý ich usporiadal presne o 13:30 v rezidencii Consuelinej matky Alvy pre 115 hostí. Menu zahŕňalo také jedlá ako vajíčka na hrianke s hnedou estragónovou omáčkou a roládu s tropickým ovocím s kardamómovou jogurtovou polevou. Aj keď raňajky to museli byť skutočne výdatné a veľa zo spomenutého znie pre nás exoticky, možno vás niečo z toho inšpiruje pri vytváraní vlastného svadobného menu.
Kam vlastne patrila?
Consuelo bola nevestou z neskorého viktoriánskeho obdobia, no jej štýl svadobného oblečenia mal vplyv aj na svadby v období vlády Eduarda VII. (prvé desaťročie dvadsiateho storočia). Takto to môže pôsobiť ako „historické okienko“, no keď uvediem ako príklad film Titanic, každá z vás si bude vedieť predstaviť vtedajšiu módu: elegantne vyčesané vlasy, vysoký golier, štíhly pás, veľké klobúky s kvetmi, dáždniky, úzke predĺžené rukávy, rukavičky... Táto zmes vytvára štýl charakteristický pre obdobie, v ktorom žila naša Consuelo.
Tak predsa happy end?
Nikoho neprekvapilo, že manželstvo Consuelo a Sunnyho nevydržalo dlho. Koncom štyridsiatych rokov už bola Consuelo vydatá za svoju pravú lásku: Jacquesa Balsana (očividne to nebol Brit :). Aj keď prežívala obdobie slabnúcej životnej energie, bola SKUTOČNE šťastná. Jej cesta do cieľa nebola priamočiara, ale nakoniec sa tam dostala a dosiahla tak šťastie, ktoré sa jej v mladosti tak nelichotivo vyhýbalo...
Foto: 123rf
