Gýčová svadba a neformálny žúr v jednom!

Za akých okolností ste sa zoznámili?
R: Bolo to 5. júla, na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Stretli sme sa na kúpalisku, ja som tam bol s mojimi známymi, Katarína so svojimi. Padli sme si do oka, aspoň teda z mojej strany. Ona mala najskôr taký dešpekt zo mňa ako hudobníka, speváka, neprijala pozvanie na stretnutie hneď. Po dvoch týždňoch sa mi podarilo presvedčiť ju. A odvtedy sme spolu.

Katarína, čím vás Róbert nakoniec presvedčil, aby ste na rande šli?
K: Bol veľmi milý. Má príjemné a pokojné vystupovanie, ja som zase skôr energický typ. Hlavne som mala predsudky voči ľuďom zo šoubiznisu, aj keď, už keď sme sa stretli na tom kúpalisku, zdal sa mi veľmi charizmatický a skromný. Brala som to však skôr tak, že sa môže aj pretvarovať. Nakoniec som s ním na to rande šla a od toho večera sme sa stretávali spolu každý deň. V tom čase som eliminovala stretnutia s kamarátkami a náš vzťah sa začal veľmi rýchlo a intenzívne.

Po akom dlhom čase ste sa zasnúbili?
R: Ja som sa do svadby nejako nehrnul. Som typ človeka, ktorý by dokázal fungovať aj bez papiera. Potom som si nejako začal uvedomovať, že by to možno mohlo byť ešte lepšie. Kúpil som prstienok a Katarína nebola zásadne proti.

Ako prebehli zásnuby?
R: Nebolo to celkom podľa mojich predstáv. Ocitli sme sa v reštaurácii, kde bola zima a neboli tam úplne ideálne podmienky na to, aby som Katarínu požiadal o ruku. Nakoniec sme si sadli na lavičku pred kostol a tam sa to udialo. Bolo to veľmi romantické.

Katarína, ako ste prežívali večer zásnub vy? Tušili ste to vopred?
K: Nie, nie, vôbec som to netušila. V reštaurácii som asi pol hodinu telefonovala, mala som pracovný hovor, potom mi volal kamarát. Moje telefonáty jednoducho nemali konca. Manžel už bol naštvaný a povedal mi: „Povedz Peťkovi, že som ťa práve požiadal o ruku.“ Absolútne som to nečakala, ale bola som šťastná.

Podľa čoho ste vyberali dátum svadby?
R: Vyberali sme ho podľa toho, kedy som mal voľno. Väčšinou totiž v piatky a soboty pracujem. Všetci nám hovorili, že manželstvá uzatvorené v máji nevydržia, ale my sme sa toho nezľakli. Určite by sme ju nedávali na december, chceli sme sa totiž zabávať aj vonku.
Na priestore sme sa zhodli, ale na počte ľudí a všetkom ostatnom sa podieľala Katarína. Ja som riešil naozaj len základné veci.

Ako teda prebiehali prípravy na svadbu?
K: Ja nie som typ nevesty, ktorá by svadbu pripravovala rok či dokonca dva roky. Mne prišlo vždy vtipné až neuveriteľné, keď som sa pozrela na nejaké tie portály, čo sa má riešiť pred svadbou a tam som videla, čo všetko riešia budúce nevesty... Tomu som sa chcela naozaj vyhnúť. :) Moja príprava pozostávala z výberu šiat, topánok a zabezpečenia priestoru, kvetinovej výzdoby, muzikantov a tak ďalej. Bolo to veľmi nenáročné a som rada, že to tak dobre dopadlo. Veľmi by ma mrzelo, keby som niečo dlho pripravovala a potom by nám napríklad nevyšlo počasie.
Priestor sme mali osudový. Pri hľadaní rodného listu som našla prospekt Kúrie Beckov, ktorý medzi doklady založil niekedy dávno manžel a okamžite som vedela, že to je presne ono. Pôvodne sme totiž chceli len sobáš na radnici a obed v nejakej bratislavskej reštaurácii. Je to naozaj krásne romantické miesto s jazierkom, skalou, kvetinovými kríkmi a vyhovovalo nám dokonca aj kapacitou. Rezervovali sme celý hotel, aby tam naši hostia mohli prespať. Mali sme to veľmi neformálne, všetkým sme povedali, aby si doniesli nejaké slušné oblečenie na oficiálnu časť – obrad - a nech si zbalia nejaké neformálnejšie oblečenie na grilovačku. Celé sme to mali také veľmi uvoľnené.

Šaty, topánky, kyticu a obrúčky ste vyberali sama alebo vám niekto pomáhal?
K: Nechcela som také klasické tortové šaty, pretože ja som skôr športový typ a nikdy som nemala nejaké predstavy, že budem vyzerať ako princezná. Priznám sa, skúšala som si aj také šaty, ale aj tak som chcela nejaké veľmi jednoduché, čo sa budú ku mne hodiť, budú vystihovať moju osobnosť a môj nastávajúci sa nezľakne, že vidí niekoho úplne iného. Vyberala som si ich v jednom salóne v centre mesta. Rada podporujem slovenských návrhárov a práve v tomto salóne majú šaty od našich talentovaných návrhárov. Vyskúšala som si tam asi všetko, čo mali. Keď som si obliekla tie šaty, ktoré som si nakoniec vybrala, povedala som si, že toto som ja a kamarátka, ktorá tam bola so mnou, len súhlasila. Bolo to veľmi rýchle, už na prvej návšteve toho salónu som si ich vybrala. Topánky som si objednala z Londýna.
Čo sa týka kvetinovej výzdoby, veľmi som chcela tulipány, lebo tie ja milujem. Môj kolega mal svadbu pred nami a on mi odporučil jednu kvetinovú stylistku, povedala som jej moju predstavu o výzdobe, ktorá bola veľmi jemná, decentná, minimalistická, celá zo živých kvetov. Aj kyticu mi robila ona, bola z bielych tulipánov.
Obrúčky sme vyberali spolu s manželom. Chceli sme nejaké športovo elegantné, manžel si najskôr vybral dosť hrubú obrúčku, ale keď som si ja vyskúšala ženskú verziu tej obrúčky, vyzeralo to zle, lebo mám dlhé tenké prsty. Nakoniec sme k tomu vybrali alternatívu viac menej jednoduchých obrúčok. Ja mám tri biele brilianty, Robo má tri čierne brilianty.
R: Som rád, že som Kataríne pri výbere obrúčok ustúpil, bol to dobrý výber. Po roku a štvrť nosenia som s ňou spokojný, stále vyzerá krásne.

Ako vyzeral váš svadobný deň? Bolo všetko podľa vašich predstáv?
R: Šaty som vopred nevidel a bolo úžasné vidieť Katarínu prichádzať. Vyšlo nám počasie, bolo až gýčovo nádherné. Svadba bola pre mňa veľmi silný emotívny zážitok.
K: Podľa mňa bolo všetko úplne rozprávkové. Celý deň začal tak, že sme sa zobudili do veľmi nepekného počasia a normálne som si povedala, že keby sa to dalo zrušiť, tak ani nikam nejdem. :) Vôbec som nemala náladu vydávať sa. Minimálne sobáš sa mal totiž odohrávať vonku pod holým nebom. Ja som potom šla k vizážistovi, u ktorého som si zabudla šaty a z pol cesty som sa musela ešte vracať. O tretej sme mali sobáš a o druhej to ešte stále vyzeralo tak, že bude pršať. O pol tretej sa zrazu všetko začalo trhať a zostalo také krásne počasie, akoby sme si to niekde tam hore objednali. Obrad bol veľmi romantický, pretože bol sprevádzaný sláčikovým kvartetom, potom sme mali slávnostný obed a manželov svedok Sveťo Malachovský mal veľmi zábavný príhovor.
Nechceli sme žiadne zvyky, pytačky a podobne. Aj naši rodičia boli spokojní s priebehom svadby. Oni sa o nič nemuseli starať, všetko sme si zariadili sami.

Róbert, vy ste o vašej svadbe povedali, že to bol príjemný neformálny žúr.
R: V podstate áno, bol. Nebol tam žiadny starejší, bola to neformálna príjemná žúrka, stretnutie s priateľmi. Nepáčia sa mi svadby, kde to niekto nejakým spôsobom riadi. Mali sme tam nášho kamaráta dídžeja Carla a Ľubicu Čekovskú (dnes už manželku Sveťa Malachovského), ktorá mi zaranžovala sláčikový kvartet a spolu s nimi som zaspieval pesničku Niečo máš, ktorú som venoval manželke.

Katarína ju vtedy počula po prvýkrát?
R: Áno, bola to premiéra, ale nechcel som, aby bola aj derniérou. Ona mi totiž vždy tvrdila, že všetkým svojím bývalým som venoval nejakú pesničku, ale na ňu som nejako zabudol. Tak som jej sľúbil, že jej určite raz niečo zarecitujem a budem originálny. Originálny som nakoniec nebol. Spieval som, ale myslím, že to bolo dokonalé až na jednu vec. Nemáme to zdokumentované na videu.
K: Bola to krásna dojemná chvíľa, veľké prekvapenie, a ja tiež veľmi ľutujem, že sme tam nemali kameramana. Veľmi rada by som si to pozrela zo záznamu, lebo som bola v takom šoku, že si tie okamihy ani nepamätám. Neskôr som manžela prosila, aby tú pesničku nahral a išiel s ňou na Eurovíziu, aby to nezostalo len v nejakej chabej spomienke. Ale aj jemu som potom vyčítala, prečo aspoň niekoho z rodiny nepoprosil, aby to nahral na kameru, keď vedel, že chystá takéto prekvapenie. Nechceli sme totiž, aby sa nám tam motali nejakí cudzí ľudia. Aj fotograf, ktorého sme mali je môj švagor. Toto ma naozaj mrzí, že nemáme zdokumentované niektoré udalosti zo svadby.

Ako ste reagovali na skladbu zloženú len a len pre Vás?
K: Mamy plakali, ale ja nie. Nemám rada takéto súkromné a intímne veci na verejnosti. V rámci pocitov som veľký introvert. Som typ, ktorý navonok pôsobí, že je veľmi tvrdý a odmeraný, ale práve to je možno tá obranná reakcia citlivých ľudí, ktorí sa boja pripustiť si niekoho k telu. Aj napriek tomu, že tam bola len najbližšia rodina, riešila som si svoje pocity len vnútri. Mňa naozaj dokáže rozplakať hocijaký film, či komédia, či tragédia, ale tiež najradšej vtedy, keď som sama doma. Bol to pre mňa šok, lebo naozaj som to nečakala a ani som si to nestihla uvedomovať.
R: Myslím si, že aj textár Peter Konečný sa trafil. Nechcel som, aby to bolo sladké, ale aby to bolo dobré už na prvé počutie, aby mala silnú melódiu. Viem, že veľa párov si ju dáva hrať na svadbe, takže sa teším, že poslúžila svojmu účelu.

Po oficiálnej časti svadby prišla spomínaná neformálna. Ako vyzerala?
K: Prišli naši známi, kamaráti, priatelia a bola grilovačka vonku. V svadobných šatách som bola asi tri hodiny, potom som sa prezliekla a všetko bolo naozaj veselé a neformálne.
R: Ja som na druhý deň som musel vstávať skoro ráno, lebo som mal prácu, takže o jednej v noci padla záverečná.

Takže asi nemôžeme hovoriť ani o typických popolnočných šatách?
K: Absolútne nie. Musím sa priznať, že som vyzerala asi najhoršie zo všetkých hostí, pretože aj keď sa všetci prezliekli zo slávnostných šiat, obliekli si neformálne, ale elegantné oblečenie. No a ja som si dala rifle a mikinu. Bolo to veľmi vtipné. Snažila som sa rozpliesť si ten svadobný účes, aby to s tou mikinou nevyzeralo zvláštne, ale nejako mi to nešlo, lebo som asi prvýkrát v živote mala na vlasoch toľko laku, že bez umytia to dole nešlo. Vyzeralo to všelijako, ale ja som sa cítila veľmi fajn. Celé to bolo o tom, že sme to nejako veľmi neriešili, nerobili sme nejaký špeciálny scenár a vyšlo nám to.

Cítili ste sa po svadbe inak ako pred ňou?
K: My sme spolu už veľmi dlho žili, svadba bola už len nejaké vyvrcholenie nášho vzťahu. Manžel sa veľmi ženiť nechcel, ja som ho do toho trochu tlačila. :) Samozrejme, nenútila by som ho, ale on vedel, aké mám na tieto veci ja názor. Myslím si, že keď muž požiada ženu o ruku, dáva tým najavo nielen jej, ale aj celej spoločnosti, že ju nesmierne ľúbi, váži si ju a chce s ňou stráviť zvyšok života. Som v tomto dosť konzervatívna aj kvôli deťom, pretože ja by som určite nechcela mať iné priezvisko ako moje deti. Neverím celkom ženám, ktoré žijú vo voľných zväzkoch „bez papiera“ a hovoria, že ony sa vydávať nechcú a papier nie je dôležitý... Neviem, či to nie je len také klišé. Ja som presvedčená, že aj takáto žena, keď svojho partnera nadovšetko ľúbi, túži byť jeho ženou a nosiť jeho priezvisko (pokiaľ to samozrejme nie je nejaká umelkyňa. :)

Kde ste boli na svadobnej ceste?
R: Na svadobnú cestu sme šli neskôr, zase keď som mal voľný víkend. Boli sme na predĺžený víkend v Ríme a musím povedať, že Rím je úžasné mesto na romantický výlet. Odporúčam ho. Prešli sme všetky kostoly a pamiatky, ale aj sme si odpočinuli.
K: Áno, boli sme až v októbri. Svadobná cesta bola úžasná. Rím je krásne mesto, kedykoľvek sa tam veľmi rada vrátim. Vyšlo nám úžasné počasie. Hotel, ktorý som našla len narýchlo cez internet, bol krásny s výbornou polohou. Navyše, keď sme tam prišli, na recepcii sme zistili, že si našu rezerváciu zle zapísali a mali ju posunutú o deň neskôr. Takže nám dali kráľovský apartmán v tej istej cene, ako sme mali mať izbu. Veľmi sme si to tam užili. Nemáme radi dovolenky typu ničnerobenia, veľmi radi chodíme a pozeráme mestá s bohatou históriu. Toto mesto sa stalo zatiaľ našim najobľúbenejším, čiže svadobná cesta bola naozaj fantastická!

O deväťmesačnom výročí po svadbe sa hovorí ako o somárskom, ak nevesta ešte nie je tehotná. Vy už máte za sebou aj bavlnené výročie (prvé výročie svadby). Nie sú už na pláne deti?
R: Určite plánujeme. Čakáme len na to, kedy sa Pánbožko rozhodne a pošle nám dušičku.
K: My sa dieťatku nebránime. Uvidíme, ako nám to osud prinesie. My budeme určite veľmi šťastní, keď sa budeme môcť tešiť z nejakého bábätka.

Koľko detí plánujete?
R: Koľko Pán Boh dá. Ak budú dve, budú dve, ak tri, tak tri. Určite nechceme len jedno. Ideálne by to bolo, keby boli dvojičky. Určite by boli najlepšie dve deti. Hlavne, aby boli zdravé. Mená už máme vybraté, už len aby tie deti prišli.
K: Uvidíme, čo nám osud nadelí. Myslím si, že človek vie povedať až keď má to jedno, či má energiu na druhé, tretie... Zatiaľ budeme určite vďační aj za jedno, ktoré by sme samozrejme nechceli ukrátiť o súrodenca. :)
Máme veľmi radi deti, manžel si s nimi rozumie. Máme trojročného synovca, ktorý zbožňuje môjho manžela a manžel zbožňuje jeho a ja sa neviem dočkať okamihu, kedy manželovi oznámim, že aj my už čakáme naše bábätko. Myslím si, že on bude ten najlepší otec na svete!
R: Je úžasné sledovať ako sa dieťa vyvíja, má vlastný svet.

Podporili by ste Vaše dieťa v hudobnej kariére?
R: Neviem, v tejto brandži je to ťažké, ale ak bude mať talent, určite ho budem podporovať v tom, aby ho rozvíjal. Budem rád aj keď bude mať vzťah k hre na nejaký nástroj, tlačiť ho však nebudem.

Čo si na sebe najviac ceníte?
K: Môj manžel je hlavne veľmi srdečný a dobroprajný človek. To na ňom obdivujem aj preto, že dnes je takých ľudí naozaj málo. On je typ človeka, ktorý vždy chváli skôr druhých, ako by mal chváliť seba. Je veľmi pozorný... Má veľmi veľa pozitívnych vlastností, ani neviem, ktorou začať.
R: Určite tolerantnosť, je tolerantná voči tomu, čo robím. Mám slobodu v tvorení, nenaháňa m. Moje predchádzajúce vzťahy stroskotali na tom, že som nemal veľa slobody a práve preto som sa bál vstupovať do manželského zväzku, lebo som sa bál, že prídem o tú slobodu, Katarína mi ju však dáva. Na nej sa mi páči úplne všetko! Ona je taká komplexná bytosť, ktorá samozrejme má aj svoje zlé dni, keď viem, že nesmiem rýpať, lebo potom je nebezpečná. Ale niekedy ma to baví, tak si do nej rypnúť. My máme taký zaujímavý moment, hádali sme sa len jeden jediný krát za 4,5 roka, čo sme spolu. To už je niekedy aj nuda. Naozaj sme sa pohádali len jediný raz a rád by som si to zopakoval.
K: Ja by som sa aj pohádala, ale s ním sa vôbec nedá. On je tak neskutočne pokojný a vyrovnaný človek, že jeho „vytočí“ naozaj máločo. Ja som skôr taký „rypák“. :) My už vieme, čo na koho funguje a v konečnom dôsledku ma vie pekne naštvať, keď chce... Ale aj tak to nakoniec končí väčšinou pri smiechu.

Žiarlite na seba?
K: Priznám sa, že zatiaľ nemám dôvod na neho žiarliť. Robo je naozaj veľmi pozorný manžel a pri každej príležitosti mi prejavuje svoju lásku a náklonnosť. Keby som však cítila, že niečo nie je v poriadku, určite by som žiarlila, ale dôvod k žiarlivosti som chvalabohu ešte nemala.

Ako trávite spoločný voľný čas?
R: Snažím sa byť s manželkou čo najviac. Sme síce obaja veľmi zaneprázdnení, ale je dôležité, aby sme si našli čas zájsť spolu na večeru, do kina, do divadla, na koncert, lebo budovať vzťah je to najdôležitejšie. Kultúra nás spája. Máme však aj veci, ktoré nemáme spoločné, ale vzájomne cez seba spoznávame aj nové veci.

Foto: Patrik Buček, súkromný archív manželov Opatovských