Keď sa blíži deň D

No a pri svadbe je to všetko veľmi podobné.

Tešíme sa a zároveň sme v obavách, či všetko vyjde tak, ako si predstavujeme. Plánujeme, pripravujeme, organizujeme, pečieme, zdobíme, odpovedáme na otázku - tak ako svadobné prípravy? a namiesto vianočných pohľadníc posielame svadobné oznámenia. Radíme sa, hľadáme inšpiráciu, navštevujeme svadobné fóra, na ktorých objavujeme nové a nové veci, ktoré by mohli našu svadbu vylepšiť, a často sa na nás valia rôzne novinky, či zaujímavosti, ktoré človeka len pokúšajú. Sem-tam máme nervy a chuť odletieť niekam ďaleko, kde budeme mať pokoj, ale napriek všetkému tomu stresu nás napĺňa aj niečo krásne, výnimočné, jednoducho máme pocity, ktoré sa objavujú len keď sa človek chystá urobiť významný životný krok.

Ale aby niekto nepovedal, že vidím všetko príliš ružovo, budem citovať slová „klasika“: Celé týždne sa stresuje a potom je po pár hodinách po všetkom.
No, aj tak sa to dá povedať.

Ale keď sa nad tým výrokom človek zamyslí, zistí, že je v ňom kúsok pravdy.

Ono sa to totiž v predvianočnom období a aj pri plánovaní svadby s tým stresovaním niekedy naozaj preháňa.

Všetko musí byť tip-top, o kopec vecí sa treba postarať, na nič sa nesmie zabudnúť, aby boli všetci spokojní a nikomu nič nechýbalo, dom je hore nohami, kopia sa v ňom veci, z ktorých polovica je úplne zbytočná, no povinností zo zoznamu akosi stále neubúda, do toho sa začne ako na potvoru niečo kaziť, alebo ako naschvál sa nič nestíha podľa plánu - no a stres je na svete. Keďže zvyčajne sú tak predvianočné, ako i predsvadobné starosti na pleciach žien (často nie preto, že muži sú leniví, či nespoľahliví, ale práve preto, že my ženy si samy zbytočne nakladáme na plecia starosti a povinnosti, bez ktorých by sme sa veľmi ľahko zaobišli), výsledkom je, že sme unavené a vyčerpané, v tom lepšom prípade len frfotaním kazíme okolo seba vzduch a v tom horšom prípade partnerovi a budúcemu manželovi pekne lezieme na nervy. Samozrejme, mužskí jedinci lezú ženám na nervy tiež - tu sú najčastejšie argumenty, vychádzajúce zo ženských úst: chlapi nič nevedia urobiť či vybaviť sami od seba, pretože nepriložia ruku k dielu, len zavadzajú a prekážajú, a ak náhodou nejakú snahu o pomoc prejavia, tak to aj tak odfláknu, alebo neurobia tak, ako sa vec urobiť má, pretože im na tom nezáleží a neberú to vážne... No však mnohí to iste poznáte. Aktérky takéhoto predvianočného či predsvadobného stresovania majú jednoducho pekné nervy a posúvajú ich pekne ďalej. Sú mrzuté, na všetkých vrčia, a odnášajú si to ľudia najbližší.

A potom niet divu, že v mnohých domácnostiach to na Štedrý večer vyzerá skutočne živelne, keďže častým vyvrcholením takého stresu je poriadny výbuch. Či už zástupkyne ženského pohlavia, alebo mužského člena domácnosti, čo je v konečnom dôsledku - keď to už doma pekne vrie - vlastne úplne jedno. A preto tiež niet divu, že mnoho párov má najväčšiu krízu práve týždeň pred svadbou, keďže vtedy je človek najsenzitívnejší, všetko prežíva dvojnásobne a emócie pracujú naplno.

Áno, ľahko sa hovorí, ťažšie sa koná. Ale za pokus to snáď stojí.

Pri Vianociach sa viac sústrediť na to čaro, ktoré je v nich ukryté a príjemnú atmosféru, ktorú si môžeme vytvoriť sami a úplne jednoducho. Keď zvoľníme tempo alebo väčšinu povinností vypustíme (lebo ako sa hovorí - Vianoce budú, aj keď poriadok nebude). A tým istým sa riadiť aj pri svadbe: sústrediť sa na to, čo je v ten deň pre nás najdôležitejšie t.j. na ženícha a vychutnať si spoločne ten veľký deň bez ohľadu, či všetko vyšlo podľa plánu alebo zopár percent k 100% dokonalosti chýba.

Držím vám palce!