Manželstvo na skúšku

O jednom zaujímavom návrhu som už počula.

Možno poznáte výraz „manželstvo na skúšku“. Zvyčajne sa ním označuje spolužitie dvoch ľudí, ktorí majú v blízkej či vzdialenej budúcnosti určité zámery špecifického charakteru (t.j. uvažujú nad spoločnou budúcnosťou a svadbou), a v spolužití na jednej adrese sa rozhodnú otestovať si, či by im tieto plány mohli vyjsť. Avšak žiť spolu a žiť spolu v manželstve sú dve rozdielne veci, a možno aj preto istá zahraničná politička prišla s nápadom, že by mali mať manželstvá tzv. skúšobnú dobu.

O čo ide?

Mnohé manželstvá sa rozpadnú, ešte ani atrament v sobášnej knihe nestihne vyschnúť. Aj osobne poznám zopár párov, ktorým sa manželstvo pobralo ku svojmu koncu ešte pred dovŕšením jedného roku. Ťažko presne určiť, kde sa stala chyba alebo kde sa to pokazilo, ale vraj prvý rok je akýmsi zaťažkávajúcim obdobím, kedy sa to všetko utriasava, konfrontujú sa predstavy, s ktorými ľudia do manželstva vstupovali, človeku pomaly dochádza, čo vlastne spáchal, privyká si na nový status a pomaly si uvedomuje, že si vlastne oficiálne vyvolil celoživotného partnera, s ktorým to teraz „musí“ ťahať v dobrom aj zlom. A niektorí to jednoducho neunesú. Zaspätkujú, zbláznia sa, zmenia svoje predstavy, prebudia sa - akokoľvek to nazveme, výsledok bude ten istý: zistia, že vstup do manželstva bola chyba a chcú z neho vycúvať. Lenže, to nie je také jednoduché.

A práve toto podnietilo dotyčnú osôbku k návrhu, aby bolo možné uzatvoriť manželstvo na skúšobnú dobu dvoch rokov, po uplynutí ktorých by sa obaja zúčastnení vyjadrili, či chcú pokračovať a ak by odpoveď oboch bola „áno“, dostali by pečiatku večnosti. A ak by ich odpoveď bola „nie“, tak by sa len rozlúčili, podali si ruky (v tom lepšom prípade) a „adiós amigo“. Čo v prípade, že by jeden povedal „áno“ a druhý „nie“, to tam riešené nebolo, tak nemusíme byť ani my takí detailisti.

Hm, niečo mi to pripomína.

Keď chcete jazdiť na aute a pirátiť na cestách, musíte sa učiť a získať oprávnenie, ktoré vám však tiež vydajú len na dva roky. A vstúpiť do manželstva nie je o nič menší risk ako sadnúť si za volant. Tak potom by to mohlo vyzerať nasledovne: keď dosiahnete určitý požadovaný vek (napríklad 25 rokov), splníte zákonom stanovené podmienky, absolvujete prípravu v manželoškole, preukážete na skúške schopnosť zdieľať život vo dvojici, byť oporou partnerovi, dostatočnú mieru empatie, tolerancie, trpezlivosti, spravíte testy zo základných manželských pravidiel a ste na to mentálne spôsobilí, nech sa páči, dostanete manželský preukaz, ktorý vás bude oprávňovať nažívať si v stave manželskom celých 730 dní a nocí. A po ich absolvovaní sa len dostavíte na „preskúšane“ a záverečný verdikt.

Ako sa vám to pozdáva?

Ľuďom napadajú naozaj rôzne a niekedy vskutku bláznivé veci. Ale niet divu. Chceme byť šťastní, milovaní a prežiť spokojný život, najlepšie vo dvojici, a tak vymýšľame, ako sa k tomu dopracovať. Mali sme tu už návrh manželstva „nasilu“, čo bol o niečo menej známy, ale rovnako zaujímavý návrh istej zahraničnej poslankyne, ktorá prišla s nápadom, že rozhádaní manželia musia spolu zostať prvé tri roky stoj čo stoj, aj keby to oni sami vôbec nechceli a keď ich túžba rozísť sa ani po troch rokoch neprejde, tak im to bude dovolené. Návrh neuspel. Potom sa objavil nápad z Ďalekého Východu, kde vymysleli rozvodové dovolenky, t.j. manželia pred rozvodom sa vyberú na pár týždňov na dovolenku na nejaké krásne miesto, kde ich bude manželský guru viesť k znovuobjaveniu lásky k tomu druhému. Ako to dopadlo, to sa mi už do uší nedonieslo. No a naposledy vytiahli toto manželstvo na skúšku.

Aj keď - najjednoduchšie ako dosiahnuť, aby manželstvo vydržalo, je mať jeden druhého rád. Ale zrejme je to veľmi ťažké.

Preto jediné, čo vám môžem na záver zapriať, je veľa, veľa, veľa lásky...