vytlačte článok
pošlite článokKonkrétne - naživo som prelustrovala ponuku siedmich salónov. Možno sa to niektorým nevestám bude zdať veľa (poznám totiž aj také, ktoré si vybrali hneď v prvom) a iným sa to môže zdať málo (vzhľadom k tomu, že v mojom meste a jeho okolí sa nachádza salónov minimálne trikrát toľko), pre mňa to bolo tak akurát - aby som si potvrdila, že môj výber bol naozaj správny. No keďže, ako som spomínala, moje predstavy boli veľmi konkrétne, šaty som si vyskúšala len v polovici. V ostatných to prebehlo štýlom: prišla som; vidím, že nič nevidím; idem preč. A možno vďaka tomu som to prežila bez nejakej výraznej psychickej ujmy. Momentálne, keď chodím na skúšky šiat s kamoškami, ktoré svadba tiež čaká, totiž zostávam v nemom úžase, v tom lepšom prípade, v tom horšom odchádzam poriadne vytočená.
Prečo?
- Pretože sa stretávam s obsluhou, ktorá nevestu núti vyskúšať si niečo, čo vôbec nechce - a jej vlastný výber bez najmenšieho kúska ohľaduplnosti kritizuje. Zatiaľ ešte rozoznám dobre mienenú radu od drzosti, a preto môžem zodpovedne vyhlásiť, že ak nechcete mať depku kvôli svojmu vkusu, svojej postave, svojmu plánovanému účesu, alebo jednoducho kvôli tomu, že nie ste predavačkin typ, do niektorých salónov radšej ani nevkročte.
- Pretože akýmsi novým trendom sa stalo platenie za skúšanie šiat. Vraj sa predajcovia chcú vyhnúť tomu, že si dievča vyskúša „celý salón“ a nakoniec si nič nevezme. Úprimne? Takýchto prípadov je určite zanedbateľné percento. Skúšanie svadobných šiat nie je žiadna extra slasť, žeby to niekto robil z rozmaru - a ak si skúšame viacero modelov, tak len preto, že nám doteraz žiadny dokonale nesadol. Máme byť za to potrestané účtenkou z pokladne?
- Pretože sa nevesta necíti ako zákazník, ktorý necháva v salóne obrovské peniaze, ale ako rukojemník, na ktorého názore aj tak nikomu nezáleží. Najprv zaplať, a potom ti vyjdeme nejako v ústrety - asi takto to vyzerá v praxi. Jediným zaklínadlom, na ktoré obsluha počúva, je slovo záloha - ak ju v salóne nemienite okamžite nechať, pripravte sa na prudký pokles záujmu a ochoty.
- Pretože sa objavil zákaz fotenia. Možno niekomu napadne - načo sa potrebujete fotiť? Odpoveď je jednoduchá - fotky budú to jediné, čo nám zo svadby ostane v rukách a faktom bohužiaľ je, že niektoré šaty vyzerajú perfektne v reáli, ale na fotkách to nie je nič moc. A fotky tiež pomôžu, ak sa neviete rozhodnúť medzi viacerými šatami, a takisto je to jediný spôsob, ako sa vidieť poriadne zo všetkých strán. Zákaz fotenia je vraj kvôli tomu, aby sa zabránilo kopírovaniu šat. Ha-ha! Ak by som chcela šaty skopírovať, jednoducho si ich obrázok stiahnem z internetu, alebo vystrihnem z katalógu, ktoré len tak mimochodom rozdávajú napríklad na svadobných výstavách úplne zadarmo. Ach, tie paradoxy...
- No a posledná vec: je obdivuhodné, ak sa so šatami pre zachovanie ich nepoškvrnenosti a čistoty zaobchádza v rukavičkách. Horšie je, ak sa rukavičky zahadzujú pri kontakte s klientom. Preklad: absencia slušnosti. Meškanie na dohodnutú skúšku, veta „viac šiat vám už skúšať nedovolím“, nervózne pokrikovanie po zákazníčkach, vnucovanie šiat, na ktorých sú očividné stopy po predchádzajúcej nositeľke, podmieňovanie prenájmu šiat kúpou závoja, pretože je to vraj „kompletný balík“, a ako bonus rozhrnutie závesu na skúšobnej kabíne a odtajnenie toho, čo sa za závesom skrýva, celému osadenstvu predajne - vrátane mužských návštevníkov. Toto všetko môžete naozaj zažiť, ak sa rozhodnete ísť si skúšať svadobné šaty...
Nie, nechcela som vás naplašiť ani znechutiť. Dúfam, že vaše skúsenosti budú lepšie, a zážitky pozitívnejšie. Možno tomu pomôže, ak mená dobrých salónov budeme šíriť ďalej a do tých ostatných viac nevkročíme a všetkým priateľom a známym poradíme to isté. Možno sa niečo zmení...
Foto: internet
