Niekto to rád netradičné

Vysoké percento svadieb sa totiž odohráva podľa tradičného harmonogramu, očakávaných zvyklostí a vopred stanoveného poriadku. To znamená rovnaký sled udalostí v poradí - obrad na matrike alebo v kostole, gratulácie, cesta na hostinu, ceremónie pred sálou i v nej, rečnenie, jedenie, pitie, opäť nejaké rečnenie, prvý manželský tanec, spoločné vykrúcačky, svadobné zábavky od hádzania kytice cez čepčenie až po redový tanček, krájanie torty, popolnočné aktivity a potom okrem zábavy až do rána bieleho čaká na hostí sem-tam spestrenie v podobe ohňostroja, či lietajúcich lampiónov.

Samozrejme, zvyky a tradície sú v poriadku, no pri prísnom držaní sa vopred stanoveného postupu hrozí riziko, že sa svadby budú na seba podobať ako by ich jeden televízny scenárista písal a rozdiel nájdete len vo farbe nevestiných popolnočných šiat.

Niekedy je to tak, že práve mladí chcú zažiť klasickú veselicu, so všetkým čo k tomu patrí a inokedy na overenom vzorci trvajú rodinní príslušníci staršej generácie, ktorým by vlastne ani nenapadlo, že sa svadba môže odohrávať aj nejako inak. V tomto prípade sa mladomanželia radšej prispôsobia, ak nechcú mať na svedomí šokové stavy a rodinné drámy. No nájdu sa aj páry, ktoré si urobia svadbu svojich snov - originálne, zaujímavo a podľa seba, nepočúvajú reči typu "takto sa to nerobí" a povznesú sa nad predsudky okolia.

A vďaka tomu jeden pár zaľúbencov prežil svadbu ako vystrihnutú z rozprávky o elfoch - obrad v tôni vysokých stromov, nevesta s rozpustenými vlasmi vyzerala ako víla-divožienka, ženích v čiernom plášti ako pán lesa a oddávajúci ako Gandalfovo dvojča. Ťažká romantika. V poetickom štýle sa niesla aj svadba, ktorá preniesla prítomných do minulosti a priamo kamsi na francúzske panstvo - súkromná záhradka ukrytá za dobovými múrmi obrastenými brečtanom, biely altánok, čistý sľub lásky, pravé šampanské a odchod mladomanželov na svadobnú cestu. Niečo pre milovníkov jednoduchosti.

Páčili sa mi aj fotky zo svadby, ktorá sa konala na mieste prvého stretnutia nevesty so ženíchom. Tým bola drevená lávka nad malou riečkou kdesi uprostred prírody, kam hostí priviezli mikrobusy.

V poslednom období sa obľúbenými stávajú aj svadby pod stanom, trebárs v parku alebo na nádvorí zámov. Zámky a hrady sú tiež samostatná kapitola, môžete si ich celé prenajať a cítiť sa na vlastnej svadbe ako skutočná princezná. Náročnejším sú pripravené vyhovieť cestovky s ponukou plážových svadieb na Seychelách či Maldivách, no keď nie je k dispozícii more, či oceán, poslúži aj rieka - svadobná plavba loďou musí byť tiež nezabudnuteľný zážitok. A čo taká svadba v podvečer alebo v noci? Predstavte si záhradu zahalenú v tme, prežiarenú len svetlom horiacich faklí, lampáše zavesené na konároch stromov alebo cestičku k miestu obradu osvetlenú sviečkami. Čarovná atmosféra zaručená. Alebo svadba na ranči, a ženích by si pre vás prišiel na koni. Alebo v zimnej záhrade, plnej exotických kvetov, či vo veži s výhľadom na celú okolitú krajinu. Alebo na brehu rybníka, kam by vás lodník doviedol v člne. Počula som aj o svadbách, pri ktorých sa na celý víkend prenajala chata a urobila poriadna žúrka - s pečeným prasiatkom a sudmi vína. Ak máte radi umenie, môžete sa zobrať v galérii, alebo medzi regálmi kníh, ak milujete literatúru, a rovnako je možné povedať si svoje áno aj v múzeu. A vedeli ste, že nie je problém prenajať si cirkusové šapitó?

Podľa mňa je úžasné, že si dnes môžeme svadbu premeniť na zážitok presne podľa vlastných predstáv. Či už máme predstavy romantické, alebo nie. Pretože vaša svadba môže niesť aj prívlastky ako akčná, dobrodružná, dokonca adrenalínová - je to len a len na vás a samozrejme, na oddávajúcom, ktorého na takéto niečo musíte presvedčiť. No a úplne najlepšie sú svadby, na ktoré spomíname ako na tie veselé. Ak je vaše životné heslo "hlavne nech je sranda", nemusíte sa ho vzdať ani počas svadby a inšpirovať sa môžete napríklad aj týmto videom.

Príjemnu zábavu želám!

Foto:

Ján Čechovský