Oh, my sister: Streetstyle po štvrté

Bývam v centre mesta, na hluky všetkého druhu som už takmer zvyknutá. Každý večer, keď sa vraciam z redakcie, mi ako na želanie začnú vyhrávať zo zumby tie príšerné hity minulého storočia a za každou tou odrhovačkou nesmie chýbať bojový pokrik ženičiek a dievčeniec, ktorým endorfíny z toľkého zumbovania asi celkom pomiatli rozum. Všetky okná majú prirodzene otvorené, veď z toľkých decibelov by tam úplne ohluchli a ako by potom mohli ďalej zumbovať? (Odpusťte mi, všetci milovníci zumby... ja len, že keby ste tú hudbu trošku stíšili...)

V noci sa mi to tu pod oknami zas len tak hemží podguráženými predstaviteľmi silnejšieho pohlavia. Minule sa jednému zapáčila plynová rúrka a tak neváhal a jednoducho sa po nej vyšplhal až k nám na parapetu. Viem aj ako sa volal! Erik! Jeho priateľka na neho zúfalo vykrikovala, nech neblázni a zlezie dolu - Erik, veď tam žijú ľudia! No veru, tak ma vytrhol zo sna, že som myslela, že ma trafí šľak - a keď neumriem na infarkt, tak určite od strachu - čiže až taká živá som nebola. Nohou som kopla do okna, aby sa zatvorilo a zároveň mu privrzla prsty. Kvíliaci Erik sa zosypal na zem a priateľka už-už chcela volať sanitku - no ale ako to býva, opitému sa nemôže nič stať - okrem privrznutých prstov - nakoniec sa pozviechal a nejako odpotácal domov.

Ráno zas vôbec nepotrebujem budík, presne o pol šiestej si nám to tu začne šinúť "polievačsko-zametačské" auto. A pod oknami prejde hore-dole aj zo šesťkrát. A je úplne jedno, či v noci pršalo alebo nepršalo... Opäť nastúpi osvedčené zatvorenie okna - pravačkou.

Áno, na hluky všetkého druhu som už takmer zvyknutá - ale na šušťanie suchého lístia v lete - tak na to som si cez víkend vôbec nemohla zvyknúť! Úplne ma to vyvádzalo z rovnováhy - čo sú to vonku za zvuky? Niekoľkoráz som podišla k oknu a nemohla tomu uveriť. Lipové listy schnú, padajú na zem a vietor sa s nimi pohráva a zametá ich kade-tade po našej ulici, pričom si s nimi šušoce všelijaké letno-jesenné tajomstvá. Začala som byť zúfalá, že mne sa vari za celý víkend nepodarí odhaliť ani len malinkatý úryvok z tých ich šušotavých povedačiek...

._._._.

No, a potom sme s Betuš na to prišli! Ony nám predsa po celý čas šepkali, že si máme obliecť naoko teplý sveter! Taký pieskovej farby. K tomu jazdecké nohavice s vysokým pásom, ktoré však zakryjú šedé šaty. (Ale to sa vraj nemáme priznávať a predstierať, že je to tunika.) Sveter je bez gombíkov, treba ho zopnúť širokým "jánošíkovským" opaskom a do ruky kabelku so zvieracím - leopardím vzorom. Vlasy treba vyčesať dohora, aby nezanikol dekolt a vynikla šija, ktorú lemuje pletený stojačik. No jasné! A ide sa do ulíc! Rovno na nový most - spájajúci centrum mesta s Chrenovou. Tak ako tieto dni - spájajúce leto s jeseňou...?!   

.....líčenie sme zvolili extravagantnejšie, výrazné linky.... na počesť Amy.....

.....opasok naopak - sme "odkukali" od Sartorialist :) Ktovie, či si všimne, že ho tu spomínam :).....

.....

.....

.....Betuš, uchráň leto pred jeseňou pod svojím zázračným plášťom.....

.....

V nedeľu pršalo. No kvapkám som rozumela každé slovíčko.

Lipový koberec rozprestrel sa na našej ulici,

utkali ho vytrvalé dážďové mraky.

Parapeta vyhráva v netradičnom rytme.

Za oknom sa všetko zlieva do prúdov bezbrehých potôčikov.

Nesmelo lemujú chodníky a vyplavujú prach z letných sandálov.

Tancujúc medzi kvapkami ako odraz slnka v zrkadle,

blysne mi nad hlavou a myšlienka sa na mňa otáča so šelestom.

Nech sa viac netrápim a prijmem, čo zmeniť sa nedá...

Milujem leto, no jeseň prikvitla.

Čítali ste aj ostatné diely zo sériálu Oh, my sister: Streetstyle? Čítajte tu.

V stredu to zaklincujeme outfitom a la Audrey Hepburn :)