Posledná poklona

Prepáčte, som neporiadna. Takto sa to celé predsa nezačalo. Na počiatku bolo dieťa. Stredobod pozornosti všetkých čakární, rodinných stretnutí a tak. Môže to byť azda sen každého takéhoto dieťaťa, aby sa dostalo k zázračnej tete Kamile. Ona totiž lokalizuje talent tohto dieťaťa, naučí ho pokore a láske a nakoniec z neho vychová dokonalého kultúrneho fajnšmekra. Som Bohu a rodičom vďačná, že ja som bola jedno z tých detí.  
Dramák (dramatický krúžok znie retardovane a keď poviem dramáč, každý si myslí, že holdujem drum&basu) ma naučil mnoho. Vidieť pod kožu iných, posúvať sa stále dopredu a milovať umenie. Dramák nie je krúžok. Je to životný štýl, dokonalá životná etapa a spomienky do konca života. Vedzte, že keď píšem tieto riadky, tečú mi po lícach slzy. Slzy šťastia a smútku súčasne. 

Za moju éru dramáku som bola všelijaká. Šušľavá, upišťaná, šibnutá, obyčajná, krehká, hlučná, dokonca aj zelenina a raz som bola muž. Keď sa začalo predstavenie, bola som taká... Prepáčte mi to, ale to sa nedá popísať. Slová sú príliš obyčajná premenná. Akoby sa odrazu pozbierala zo zeme neviditeľná energia, bláznivo sa zakrútila vo vzduchu a vošla do mňa ústami, nosom, očami, ušami a hádam každým jedným pórom na mojom tele. Zvnútra ma oblizovali plamene vášne a vychádzali von mojimi ústami a telo mi šialene zmietali v takých kreáciách, ktoré sú len ťažko vysvetliteľné. Také nejaké to bolo, stáť na javisku a hrať. A potom... sladšie ako najsladší nektár na svete, natrvalo vytetované do mojej pamäte. Poklona a potlesk. A hrdé pohľady mojich blízkych. 

Páčilo sa mi to. Čo páčilo, bola som na tom závislá, a preto som sa rozhodla stať sa herečkou. Tri odmietnutia ma však zlomili. Tá tupá bolesť, ktorá okamžite prenikla mojím telom a zapichla sa do duše v tom najcitlivejšom mieste ma položila na kolená. Ďalej som už nevládala. Nechcela som to zažiť znova a vybrala som si túto divadelnú hru. Je krásna. A viem, že som si nemohla vybrať lepšie.

Dramák bol mojou životnou etapou sedemnásť rokov. Raz o ňom budem rozprávať svojim vnúčatám, pretože to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Snáď ešte naposledy. Kamile Ševellovej, Eugenovi Gnothovi a všetkým, ktorí sú dramák, patrí moja hlboká poklona plná úcty a vďaky.   

Foto: môj archív