PRICÍPY LÁSKY: Záverečná 14. časť

Ale tešila som sa, že vďaka tejto náročnej úlohe sa budeme stretávať určite často. Ak si ho šéfka neuzurpuje pre seba. Financie momentálne riešila s obstarožným škriatkom, ktorému by sa v národnom reprodukčnom programe neušla ani funkcia vrátnika, a z toho určite nie je nadšená.

Dve hodiny po Robertovom odchode som triedila materiál na letné čísla. Bolo mi jasné, že klasickým témam ako V ktorej časti sveta nájdete najlepších milencov a Zatočte do dovolenky s celulitídou sa nevyhneme (cestovné kancelárie a kozmetické firmy mali zabookované celostránkové inzercie), ale zdalo sa mi, že ma tá ranná porada nakazila čímsi pozitívnym. Skutočne by to chcelo niečo... niečo svieže, prekvapivé, provokatívne, drzé. A zároveň plné sily. Niečo, čo by nám vždy pripomenulo, že my ženy si zaslúžime obdiv, nech sme, aké sme. Žiadne rubriky, po ktorých sa cítime vinné, že si nevieme udržať dobrú náladu, manželstvo, ani štíhly pás. Žiadne stopercentné zaručené rady na všetko možné, od zavárania uhoriek až po opravu traktora. Žiadne návody, ako žiť a prežiť všetko!

Tri hodiny po Robertovom odchode mi od neho prišla smska. Nečakaná nepredvídaná nervozita, ktorá ma po prečítaní tých pár písmeniek naplnila, ukázala, že s tou rubrikou to nebude až také ľahké. Ako, doprdele, mám dodávať silu a sebavedomie tisíckam žien, keď sa neviem dať dokopy po jednej obyčajnej sms-ke? Toto už hádam ani nie je možné.

Robert ma totiž pozval na večeru. Vraj niekde mimo tesných stien malej zasadačky budú mať nové nápady väčší priestor. A tak vybral reštauráciu s výhľadom na celú Bratislavu. Na zajtra večer.
Snažila som sa tomu neprikladať väčší význam. Veď je to pravdepodobne len klasický postup pri takýchto zákazkach, úzka spolupráca klienta a agentúry. Nič viac. Každá agentúra chce dnes zarobiť a možno si tento človek myslí, že keď namotá hlavnú redaktorku, rozpočet bude voľný ako guma na dedkových trenkách.

Budem k tomu pristupovať s rozvahou. Bez emócií.
Táto snaha mi vydržala asi desať sekúnd. Hneď potom sa mi v hlave začali rozbiehať kadejaké neuveriteľné scenáre, riešila som udalosti, ktoré sa ešte ani nechystali stať, a hlavne – večer som asi hodinu stála pred otvorenou skriňou a túžila vyzerať ako Gisele Bündchen. Minimálne.

Naťahovala som si na seba jasnozelené šaty s flitrami okolo celého výstrihu a rozmýšľala som, kedy nie je vhodné mať sex so svojím klientom. Keď ste psychológ? Gynekológ? Alebo kňaz? Snažila som sa vojsť do vínového topu s odhaleným chrbtom a prísť na to, pod akou položkou sa môžu účtovať náklady na izbu v hoteli, v ktorom agentúra so svojím klientom strávila noc. Kontrolovala som, či mi čipkované francúzske nohavičky nenechávajú na zadku obrysy a uvažovala, ako to vlastne v praxi vyzerá, keď sa prehlbuje spolupráca dvoch partnerov.

Ale akokoľvek fantasticky som vyzerala (pri pohľade do zrkadla na toaletách reštaurácie som si dala 80%), bolo to jedno.
Robert neprišiel.

Úryvok z knihy Šiesta noc / autorka Iva Kučerová