PRINCÍPY LÁSKY: Nepoučiteľné! 12. časť

Ako prvé som poslala do večného zatratenia babičkine obľúbené ? Sedávaj panenko v koutě, budeš-li hodná, najdou tě. Presne v protiklade s týmto ľubozvučným porekadlom možno ešte z doby kamennej som vo svojom postpubertálnom veku nechýbala na žiadnej akcii, kde by som si svojho vyvoleného mohla sama vlastnoručne uloviť. Rovnako nevďačne som sa zachovala aj k neskutočne infantilnému porekadlu ? Buď milučká ako vrabček, bude ťa milovať každý chlapček! Tak po prvé: Už len to by mi chýbalo, aby ma opaľovali nejakí chlapčekovia s oidipovským komplexom, a po druhé ? dnes predsa všetci dobre vieme, že najlepších chlapov dostanú vždy tie najväčšie mrchy. Ale nech som si o týchto perlách ducha myslela čokoľvek, jednu večnú pravdu som si priznať musela: Na jednom smetisku sa dvaja kohúti jednoducho neznesú! Teda, niežeby som svoj život prirovnávala práve k smetisku, ale teraz v ňom dvoch ješitných a samoľúbych chlapov mám. S naháňaním naivných sliepok, medzi ktoré sa momentálne (a dúfam, že len dočasne) radím, majú očividne bohaté skúsenosti a rozhodne neznášajú horkú chuť prehry. A do toho im ešte prišiel tretí. Existuje predsa aj niečo také, ako sa to hovorí ? kde sa dvaja bijú...

Celé sa to začalo, keď u nás na marketingu zistili, že s predajom sa dlhodobo nehýbeme – myslím smerom nahor, flashovky o tom, čo nájdu čitatelia v novom čísle, už dávno nestačia, a celkovo by to potrebovalo nový nápad, nový smer. Mne napadlo, že možno potrebujeme aj nové vedenie, ale také veľké sústo som sa vďaka pudu sebazáchovy na porade neodvážila predhodiť. A tak sa vybrala reklamka, ktorá by sa tejto jedinečnej misie mala chopiť. Alebo jednoducho povedané, ktorá by nás mala spasiť.
Šéfka trvala na tom, že na spoločných brífingoch a brainstormingoch sa musím zúčastňovať aj ja, z čoho som spočiatku bola úplne hotová. Tento stav paralyzácie pretrvával od osudného dňa, keď sa Dávid a Luky stretli takmer priamo v mojej posteli. Vtedy vyhrotená situácia vypálila ešte celkom dobre. Zopár skúmavých, mierne nevraživých pohľadov, nejaké zdvorilostné frázy a potom preventívny ústup z bojového územia. Ale to, čo nastalo potom, už bolo nad moje nervy. Keby som žila pred dvesto rokmi, a na práci by som nemala nič iné, len riešiť svoj milostný život, chodiť si po ľúbostné lístočky do tajných skrýš, rumenieť pri čítaní ód na svoju krásu a kade-tade pohadzovať svoju navoňanú vreckovku, určite by som z toho takú hlavu nemala. Ale žena 21. storočia väčšinou na romantické dobývanie sokov v láske nemá čas. Luky sa hral najprv na urazeného, potom sa snažil presvedčiť ma, že jedine on je ten pravý vyvolený (presviedčacie metódy boli klasické – španielske ľalie a višne v čokoláde. Veľmi dobre ma pozná, hajzlík jeden). Dávid sa spočiatku stiahol do úzadia, aspoň to tak vyzeralo. Ale potom prišiel list. Klasický papierový, so známkou a pečiatkou pošty. Žiadne dlhé vyznania, žiadne slová, ktoré by muž mohol dať na papier jedine v stave hypnózy, alebo veľkej opitosti. Len pár slov. O tom, čo pre neho znamenám. A že rozhodnutie je na mne. Pekné. A čo ako ja teraz s tým?!

Úryvok z knihy Šiesta noc / autorka Iva Kučerová
 
Foto: nevesta.sk