Sviatosť manželstva, sviatok lásky?

Poznáte definíciu manželstva? V tradičnom ponímaní vo svete veriacich je sviatosť manželstva zmluva, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov, na plodenie a výchovu detí. Tou zmluvou sa myslí sľub, čiže manželský súhlas, ktorý musí byť daný slobodne. To znamená, že nikto nemôže byť do manželstva nútený. Kto by pod tlakom prijal sviatosť manželstva, prijal by ju neplatne. Podľa svetských pravidiel je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý má štátne, spoločenské alebo cirkevné uznanie a ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom.

Tieto definície sa možno líšia, ale jeden malý detail majú spoločný, a síce: manželstvo je platné, len ak k nemu obaja pristúpili slobodne a dobrovoľne.

A to je na týchto definíciách to najzaujímavejšie.

Je vôbec možné, donútiť niekoho k manželstvu?

V juhoamerických telenovelách určite. Nevinná Juanita, ktorá obetovala svoju lásku k fešnému Sanchézovi a vzala si starého boháča, len aby zachránila svoju rodinu - to je, predpokladám, obľúbená zápletka horkokrvných scenáristov. Aj mimo televíznych obrazoviek sa niečo podobné mohlo diať a zrejme v dávnej, ale aj nedávnej minulosti sa i dialo. Sobáše boli dohadované kvôli spájaniu majetkov a politické intrigy dávali dokopy ľudí, ktorí sa predtým nikdy nevideli, takže o nejaké slobodné rozhodnutie išlo asi ťažko. Rovnako ešte kedysi bolo pomerne bežné, že sa ľudia vzali, pretože sa to od nich čakalo, pretože „sa nepatrilo“ striedať frajerov a tak ,keď sa našiel nejaký nápadník, už aj bola svadba. Bohužiaľ, aj v dnešnej dobe je manželstvo z donútenia stále možné, ale týka sa to ortodoxnejších krajín za našimi hranicami, kde je tradícia a česť rodiny nadovšetko, kde sa plánujú budúce manželské páry pomaly už pri narodení dieťaťa alebo kde je vydaj spôsobom, ako sa vykúpiť z chudoby.

Ale v súčasnosti a na Slovensku?

No hneď, ako som si položila túto otázku, mi zopár príkladov napadlo. Osobne poznám pár, ktorý sa vzal len preto, že ho k tomu donútila akčná svokra, matka nevesty - jednoducho, poriadok musí byť a žiadne voľné zväzky sa tolerovať nebudú. A tak, keď sa mladí nechceli vzdať jeden druhého, museli sa vziať. Hm. Je teda toto manželstvo platné?

Rovnako mi napadol ďalší prípad - keď sa dvaja vzali kvôli úveru v banke. Prosto, ako manželia mali príležitosť získať lepšie podmienky hypotéky. A tak nelenili, dohodli si na úrade termín a o pár dní z nich boli zákonití partneri. Urobili to síce slobodne, to áno - ale boli by to urobili, keby ich banka k tomu nepriamo nedonútila?

Ďalšia ukážka ovplyvneného rozhodnutia je fakt, že pre niektorých mužov býva jediným dôvodom na navlieknutie obrúčky informácia, že spontánny test plodnosti bol úspešný a oni budú o pár mesiacov „šťastní“ tatovia.

A tak by ma celkom zaujímalo, aký je ten pomer - koľko je manželstiev, ktoré sú výsledkom obyčajnej túžby prežiť život bok po boku v manželskom zväzku, a koľko takých, ktoré by nikdy neboli uzavreté, keby k tomu mladomanželov nedokopali nejaké životné okolnosti. A ešte taká malá podotázka - majú manželstvá z prvej kategórie automaticky väčšiu šancu na úspech ako tie druhé?

Na záver trochu irónie - hovorí sa, že väčšina manželstiev existuje len kvôli tomu, že Ona chcela byť nevestou a On nemal na výber.

Popravde, veľa mužov je z kategórie trúdov, ktorých musí žena dokopať k nejakej aktivite sama. A občas aj k tej svadbe. Podľa mňa to však vôbec neznamená, že dotyčný dotyčnú nemiluje - osobne sa skôr prikláňam k názoru, že ak by si ju vziať naozaj nechcel, tak by to za žiadnych okolností neurobil. A z toho vyplýva, že aj keď ste si ku svadbe trošičku dopomohli samé, vôbec sa tým nemusíte trápiť. Veď nie nadarmo sa hovorí, že za každým veľkým činom muža treba hľadať ženu.