vytlačte článok
pošlite článokZásnuby za ping-pongovým stolom...
Martin si srdce Veroniky nakoniec získal. “Naše prvé rande bolo fotenie svadobného páru v Oponiciach, kde mi Martin držal svetelnú odrazku.” Zásnuby boli podobne netradičné: “Boli sme v Zuberci na chate s mojou rodinou, kde Martin stále stískal čosi vo vrecku. Myslela som, že mobil, a vôbec som tomu nevenovala pozornosť. Jeho žiadosť o ruku prišla, keď sme všetci hrali ping-pong. Doteraz neviem, ako to Martin urobil, ale napriek tomu, že sa to stalo pred očami všetkých, nikto nezistil, čo sa deje. Až môj brat vykríkol: “Už nehrajte, veď tu máme zásnuby!”
Svadobný deň Veroniky & Martina
Svadobný fotograf: Martin Havran - Havranphoto
Dátum svadby: 8. 7. 2016
Miesto svadobného fotenia: Neogotický kaštiel Galanta, hrádza rieky Váh
Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Urbana, Nitra - Zobor
Miesto svadobnej oslavy: Mlyn u Anastázie, Pohranice
Svadobné šaty a závoj nevesty: Módny salón Bene, Nitra
Svadobný oblek ženícha: Obleky KIRI, Nitra - Krškany
Účes nevesty: Iwa Herman
Mejkap nevesty: Vladyka Visage
Manikúra nevesty: Soňa Paňková
Svadobné obrúčky: Zlatníctvo ONYX
Svadobná torta: Jana Jazvinka
Svadobná kapela: Whatever
Čepčenie: Spevuľky z Nitry
DJ na svadbe: HD Studio - DJ Dondo
Organizácia svadby bola vo Veronikiných rukách...
“Svadobné prípravy boli pre mňa naozaj maličkosťou, keďže sa vo svete svadieb pohybujem, vedela som presne, koho chcem. Či už to bol súbor, zákusky, vizážistka, kapela, vlasová stylistka... Prioritou však bol pre mňa skvelý priestor, organizácia svadby, ktorú vidím ako veľké mínus na mnohých svadbách, a, samozrejme, fotograf. Martin sa postaral o nejaké drobnosti, ako sú nápoje či vlastný oblek. Skutočne som jeho asistenciu nepotrebovala, dal mi voľnú ruku. Vedel, že sama najlepšie viem, čo chcem aj do najmenších detailov,” ozrejmuje Veronika.
Zverila som sa do rúk tých najlepších...
“Vedela som, že chcem tie najlepšie kočky na svete, ktoré poznám už dlho, a viem, že vždy odvedú dobrú prácu. Všetko z ich rúk vyzerá dobre. Jarka, ktorá mi robila mejkap, dostala len jedinú inštrukciu, a to bolo, že nič lesklé na tvár nechcem. Mejkap bol naozaj krásny a vydržal dlho. Rovnako vlasy od Ivy. Bol to síce tradičný účes, ktorý teraz využívajú nevesty často, ale dokonale ladil k môjmu celkovému zovňajšku. Bol pekný a jednoduchý,” poznamenáva nevesta.
Dala som si ušiť šaty podľa svojich predstáv...
Výberu šiat sa Veronika naozaj troška bála, keďže nevedela, či nájde tie pravé “orechové”. “Obehala som pár salónov, ale bola som sklamaná – šaty ako torty, kamienky a trblietky skutočne nie sú môj štýl, a tak som hľadala niečo jednoduché a pekné. Vedela som, že nechcem biele šaty, ale skôr krémové alebo ivory. Nakoniec som sa rozhodla, že si šaty nechám ušiť. Takto som si chcela vystavať predstavu o svojich "vysnívaných" šatách. Navštívila som salón Bene v Nitre, kde mi pani Beneová od výberu látky až po konečný stav šiat vyhovela a poradila vo všetkom. Pamätám sa, že som tam chodila ako na klavír a šaty sme dávali dokopy vyše dvoch mesiacov. Zdobila ich kvalitná krajka, boli veľmi ťažké, a tak bolo treba dobre premyslieť techniku, aby vôbec držali a nepadali. Avšak pani Beneová má za sebou dlhoročné skúsenosti, a tak to bravúrne zvládla,” hovorí spokojná Veronika.
...moje družičky mali šikovné ručičky
Družičky boli zase nápomocné v deň svadby. “Boli veľmi zlaté, za čo im patrí moja veľká vďaka, naozaj mi pomohli. Robili všetko, čo som sama nestíhala, napr. pripínanie pierok, nosili kytice, vypínali mi vlečku, závoj..." pochvaľuje si nevesta.
...o vtipnom farárovi
„Vtipné momenty sa spájajú s naším farárom, ktorý bol poľskej národnosti. Samozrejme, bol skvelý a ústretový, ale niektoré jeho slovné spojenia boli počas obradu pre nás naozaj úsmevné. Napríklad aj to, že som si zabudla vybrať žuvačku! Alebo keď Martin opakoval po kňazovi a niekoľkokrát nitrianskym nárečím povedal slovo "šecko“. Myslím, že celé osadenstvo kostola malo o zábavu postarané,“ s úsmevom spomína nevesta.
...o vintage svadobnej výzdobe a doplnkoch
O celkovú výzdobu sa postaral Mlyn u Anastázie, rovnako ako o kyticu pre nevestu, pierko či kyticu, čo Veronika neskôr hádzala. “Chcela som ísť do vintage svadby. Mlyn to zvládol bravúrne. Sama som si objednala niekoľko doplnkov z webovej stránky sashe.sk. V podstate všetko od pozvánok, pierka, menoviek, menu, zasadacieho poriadku, výzdoby, šiat, kvetinovej výzdoby bolo v rovnakom vintage štýle. Dokonca aj darčeky pre hostí - levanduľové srdiečka. Krovky s našimi menami a dátumom svadby som tiež nechala vyrobiť na mieru. Bol to akýsi bonus pre hostí, ktorý mi ladil do celkovej štylizácie svadby,” vysvetľuje s úsmevom nevesta.
Miesto svadobnej hostiny: Mlyn u Anastázie
”Sama som tam fotila svadbu a musím povedať, že Mlyn organizuje svadby na skutočne profesionálnej úrovni. Od prvého kontaktu s nevestou, cez prípravu menu, výzdobu, až po zábavu, ktorú zabezpečuje skvelá Zuzka. Starajú sa o skvelý chod zábavy a samotnú nevestu počas hostiny. Keď mi nedopatrením boli pristúpené šaty, Zuzana z Mlynu mi ich šikovne zašila. Je naozaj veľa iných drobností, ktoré majú tieto kočky v porovnaní s inými zariadeniami dávno vychytané. Viem to porovnať, pretože svadbu vidím takmer každú sobotu,” spokojne konštatuje Veronika.
...v malom kráľovstve cukroviniek
“Candy bar je v Mlyne akýsi štandard. Tými rôznymi nádobkami a vázičkami to jednoducho musíte naplniť. Môj syn Saško si skutočne prišiel na svoje, myslím, že pri candy bare strávil dosť značnú časť večera. Tortu a koláče piekla Jana Jazvinka. Rovnako som nechala výber na ňu, jediné zadanie bolo, že na stôl nepôjdu žiadne punčáky!” s úsmevom vysvetľuje nevesta.
...o tom, čo som sa naučila popri práci profesionálnej fotografky
Skutočnosť, že Veronika je profesionálna fotografka, jej zjednodušila celú organizáciu svadby, ako sama vraví – o 100%. „Ako fotograf chodíte každý týždeň po svadbách, máte prehľad, kde je aký kultúrny dom či luxusný priestor so skvelou obsluhou. Rovnako viete, kde robia "gordon blue" s kapustovou prílohou či bravčovú panenskú sviečkovicu prekladanú s foie gras s pomarančovo-mrkvovým pyré. Rovnako viete, akú prácu odvedie ktorý DJ, či frfle, alebo robí svoju prácu s radosťou. Viete si tiež porovnať cukrárov. Tak isto viete nájsť chyby, čo sa týka organizácie, viete, čo na svadbách chýba, čoho je až príliš...Viem, že som tu spomenula rôzne extrémy, ktoré sú v konečnom dôsledku finančnou záležitosťou, ale môj názor je taký, že na ľuďoch, ktorí sa starajú o chod vašej svadby, sa neoplatí šetriť. Patrí medzi nich DJ alebo kapela, fotograf, skvelý personál. Sú to ľudia, ktorí pomáhajú tvoriť vaše spomienky, vkladajú do toho všetko a robia to najlepšie ako vedia.“
"Waves after waves..."
“Našou prvou piesňou, na ktorú sme tancovali manželský tanec, bola Waves od Mr. Probz v podaní kapely Whatever. Viete ako to býva, bola to taká "naša".”
Svadobný fotograf: Martin Havran
„Martina poznám dlhé roky, viem, čo od neho môžem očakávať. Poznám jeho spôsob komunikácie s ľuďmi, výsledky jeho práce, a preto to pre mňa bola jednoznačná voľba. Fotografov je mnoho, každý má iné videnie a sama by som si určite vedela vybrať aj troch naraz. V našom prípade zavážila jednak Martinova práca a jednak to, že sa s ním obaja aj s manželom cítime príjemne,“ vysvetľuje Veronika.
Každá noha tancovala až do rána...
“Zábava bola absolútne úžasná. Nikto nesedel, všetko stálo a tancovalo. Postarala sa o to kapela Whatever, ktorá mala dva vstupy a obohatila ušné bubienky hostí o melódie violončela a gitary. Bolo to príjemné doplnenie programu, o ktorý sa inak staral DJ Dondo a spomínaná Zuzana. Tanečné kolá boli doplnené rôznymi aktivitami a naozaj si myslím aj z pohľadu nevesty a aj pohľadu fotografa, že hostia si prišli na svoje a zabávali sa. Na naše prekvapenie, najdlhšie vydržala tá najstaršia generácia,” tvrdí Veronika.
...o tom, ako sa z Veroniky stala mladá žena
“Čepčenie nevesty je jedna z tradícií, ktorú sme dodržali. Má svoju atmosféru, ktorú robia spievajúce dámy či svetlo zo sviečok. Vedela som presne, že chcem Spevuľky z Nitry. Videla som ich pri mnohých akciách a v porovnaní s ostatnými súbormi sa mi páčili najviac. Ostatné tradície typu "odobierka" sme vypustili. Našťastie rodina to nechala celé na nás a nikto do ničoho nezasahoval,” spokojne dodáva nevesta.
...o svadobnom fotení
„Čo sa týka nápadov, tie boli viac-menej naše. Ja som chcela ísť do Neogotického kaštieľa v Galante, čo je pre mňa taký čistý starodávny priestor a Martin chcel motorku, nakoľko jazdil profesionálne motocross a bol niekoľkonásobným majstrom Slovenska. Videl v tom príjemnú spomienku. A musím povedať, že fotenie ho začalo baviť až na tej motorke. Očká mu zažiarili, ako keď dieťa dostane na Vianoce bicykel, a rovnako zažiaril aj fotograf, ktorý tiež nie je vo fotení moto štýlu a rýchlej jazdy žiadny nováčik. Fotili sme sa asi dva týždne po svadbe. Chcela som sa vyhnúť bežnému stresu v deň "D", ktorý vidím tak často, a myslím, že sa mi to podarilo,“ teší sa Veronika.
Ďalej dodáva: „Fotenie na poli so sennými balmi bol nápad fotografa, ktorý vznikol po ceste. Loďka bola zase na pozemku manželovho kamaráta, ktorý nám požičal motorku. Všetko sme spojili v jednu trasu.“
...ako sme spolu pózovali
„Nie som žiaden nováčik ani pred objektívom, takže som nebola ani nervózna, ani som sa necítila nepríjemne. Sama sa dobre cítim aj pred objektívom a nemala som s ničím problém. Pózy som ale nechala na fotografa a nechcela som mu do toho zasahovať. Sama nemám rada, keď mi nejaký aktívny svadobčan dáva nápady, ako a čo mám robiť,“ ozrejmuje Veronika.
Svadobné fotografie, z ktorých žiari šťastie...
„Naše svadobné fotky určite spĺňali naše očakávania, hlavne tie z hostiny. Bola som prekvapená, koľko pekných momentiek vzniklo. Z každej jednej fotky bolo cítiť šťastie a všetci sa usmievali. Veľmi radi sa k fotkám vraciame, je to akoby sme sa preniesli do dátumu 8. 7. 2016 a tie pocity v nás vždy opäť ožijú, aj keď len prostredníctvom obrazovky,“ dodávajú na záver šťastní manželia Veronika a Martin.
