vytlačte článok
pošlite článokDrzá kráľovná
Rok 1836 bol pre britskú panovníčku zo súkromného hľadiska jeden z najvýznamnejších, pretože sa spoznala s mužom, ktorý sa o 4 roky mal stať jej manželom. Pravdepodobne už vtedy vedela, ako sa ich vzťah bude vyvíjať, no spoliehať sa na náhodu by nebolo hodné kráľovnej, ženy činu. A tak 15. októbra 1839 požiadala o ruku princa sasko-koburského a gothajského (to je jedna osoba): „Bola som z toho nervózna, lenže neprichádzalo do úvahy, aby princ požiadal o ruku anglickú kráľovnú. Také niečo by si Albert nikdy nedovolil.“ Ona si dovolila, bola zdravo odvážna (takýchto ľudí svet miluje), čoho výsledkom bola svadba, ktorá sa stala vzorom pre romantické obrady konajúce sa aj v súčasnosti.
Princ vo víre príprav
Viktória dala deň jej nebojácneho činu vryť aj na Albertovu obrúčku. To by nebolo až také nezvyčajné ako fakt, že jej snubný prsteň mal podobu hada s diamantovými očami. V 19. storočí však boli hady obľúbeným znakom lásky a ich stočené telá mali symbolizovať večnosť. Princ Albert dokazoval vernosť a oddanosť svojej doslova kráľovnej už pred samotným sobášom napr. tým, že svojím rezolútnym postojom dohliadal na všetko, čo súviselo s ich svadbou. Počasie však ovplyvniť nedokázal, a tak sa v deň svadby, 10. februára 1840, obaja zobudili do mohutného dažďa. Nedočkaví snúbenci však aj túto nepríjemnosť dokázali obrátiť vo svoj prospech: Pršalo im predsa šťastie...
Vo viktoriánskej dobe mali ženy v obľube rozmanité ozdoby: medailóny, brošne, dlhé visiace náušnice či drahokamami vykladané sponky a hrebienky. Ani kráľovná Viktória nebola výnimkou, ale žiariacim dôkazom tejto skutočnosti. Diamanty sa jej ligotali dokonca aj vo vlasoch, krk sa pýšil tureckým, akoby inak, diamantovým náhrdelníkom. Túto „jednotvárnosť“ narušila až brošňa, do ktorej sa zámerne „priplietol“ nejeden zafír, dar od jej nastavajúceho.
Čipka ako symbol exkluzívnosti
Kráľovná Viktória síce rebelovala pri výbere šiat, no jednej tradície sa odmietla vzdať: čipky. Na ručné (!) zhotovenie čipky pre jej šaty a závoj najali Jane Bidneyovú, čipkárku z Beeru, ktorá od nervozity omdlela, keď čakala na prijatie u kráľovnej v Londýne. Keď sa prebrala, dohodli sa na presných podrobnostiach kráľovských svadobných šiat. Viktória potom musela čakať 6 mesiacov, kým 100 čipkárok vytvorilo dokonalé dielo. Na znak vďaky pozvala Jane na obrad (ktovie, ako toto „predýchala“), a každej čipkárke poslala 10 libier, aby oslávili jej svadbu.
Viktória, módna vizionárka
Nasledujúce okamihy patrili svadobným hosťom, ktorí v zástupoch prúdili do Paláca svätého Jakuba. Dvanásť mladých družičiek obsadilo privilegovanú miestnosť vyhradenú pre kráľovnú a jej sprievod. Pozornosť im bola venovaná naozaj kráľovská (presnejšie ich šatám), ktorých rezervovaný štýl bol neprehliadnuteľný v kontraste s nápadnými róbami ostatných žien. Biele tylové šaty v klasickom štýle balerín navrhla pre svoje družičky samotná nevesta, ktorej módny odkaz prežil do dnešných dní. Návrhári svadobných šiat sa pri ich tvorbe veľmi často a veľmi radi nechajú inšpirovať práve spomínaným štýlom.
Keď je z čoho rozdávať...
„Kráľovná bola úžasne vyrovnaná a pokojná, lež nezvyčajne bledá...,“ spomína si na moment tesne pred svadobným obradom jedna z družičiek. Keď však zbadala princa Alberta, akoby ožila a po jeho slávnych slovách: „Zahrniem ťa všetkými pozemskými statkami“, sa od dojatia rozplakala. Potom podarovala každej družičke zlatú brošňu so vsadenými diamantmi, rubínmi a perlami v tvare orla na erbe jej manžela. Aj čestným hosťom sa ušlo niečo „z koristi“, konkrétne zlaté prstene, ktorých kráľovná rozdala presne 72. Na každom takomto prsteni bol vygravírovaný profil aj nápis „Victoria Regina“ (kupodivu:). Viktória mala prirodzené nadanie pre vzťah s verejnosťou (dnešné PR), a uvedomovala si, akú trvalú hodnotu predstavujú takéto obradné dary. Šťastní obdarovaní tieto prstene opatrovali ako oko v hlave, hrdo ich ukazovali po celej ríši a nakoniec zanechávali potomstvu ako významné rodinné poklady.
Neodhalené!
Po svadbe mladej kráľovnej Viktórie ju nevesty začali, prirodzene, napodobňovať. Namiesto vydaja vo svojich „najkrajších sviatočných róbach“ módnej farby sa rozhodli pre krásne biele šaty, a tým rozvinuli tradíciu bielych svadobných šiat, ktorá trvá prakticky až dodnes. Predsa sa však Viktórii podarilo uchovať jedno tajomstvo. Jej šaty, ako sme spomínali, zdobili prenádherné čipky, ktorých vzor bol zničený, aby ho nikdy nebolo možné imitovať. Tak ostáva kráľovnina svadobná róba aspoň zčasti zahalená tajomnom, rovnako ako jej výnimočné schopnosti britskej kráľovnej, ženy činu...
Foto: SITA/AP
