Zázrak od Boha

„Po maturite na gymnáziu som sa z Košíc presťahovala do Nesvád. Na výšku v Bratislave som sa nedostala, ale úprimne, ani som to nechcela. Netušila som, čo bude ďalej s mojím životom, ale verila som, že Boh to má vo svojich rukách,“ začína svoje rozprávanie 21-ročná Dominika. V Nesvadoch aktívne funguje YMCA (kresťanské združenie mladých ľudí), ktoré každé leto organizuje anglické kempy pre deti a mládež. V ten rok, keď na Slovensko prišiel misijný tím z Aljašky, pomáhala pri organizovaní aj Dominika. „Vždy som bola rada v spoločnosti „amíkov“, už len kvôli tomu, že som si mohla zlepšiť angličtinu, aj keď som ju nikdy dobre nevedela. Ale zmaturovala som dobre, tak som si pomyslela, že to s nimi zvládnem. Tie dva týždne, ktoré tu boli Američania a trval kemp, boli veľmi ťažké. Mám rada deti, ale nie som stvorená na prácu s nimi,“ hovorí Dominika. V tíme Američanov prišlo deväť ľudí. Dominika si Nathaniela nejako špeciálne nevšímala. Vedela o ňom, že je mladší, takže sa o neho absolútne nezaujímala. „Dokonca, a ja si to ani nepamätám, keď sa mi prvýkrát pozdravil a opýtal sa, ako sa mám, ja som mu len povedala “Hi“ (Ahoj, pozn. red.) a otočila som sa... Neskôr mi to povedala kamarátka,“ spomína Dominika.

Po prvom týždni na Slovensku v nedeľu Nathan kázal v baptistickom zbore v Nesvadoch a neskôr šli všetci na výlet do Bratislavy. „Ten víkend som si všimla, že Nate na mňa častejšie pozerá, viac sa so mnou rozpráva... No a po tom víkende si to všimli už aj moji kamaráti. On bol taký rozkošný. Stále na mňa pozeral a ani si to neuvedomoval. Normálne by som si o niekom takom myslela, že je divný, a viac by sa mi znepáčil, ako zapáčil... Ale ja som vedela, že Nate je veľmi dobrý muž, miluje Pána Boha a teda som vedela, že so mnou neflirtuje len tak pre zábavu.“ Posledné dni pred odchodom spolu Dominika s Nathanielom trávili čoraz viac času. Pár minút pred odchodom na Aljašku Nathan vyznal Dominike lásku. „Bol to najkomickejší, najtrápnejší a najstrašnejší moment v mojom živote. Nate mi povedal, že ma miluje, a ja som len stála, neschopná povedať čo len slovo. Po nekonečných sekundách som sa zmohla len na „Naozaj?“ On zopakoval „Naozaj.“ Znovu ubiehali sekundy a potom som vykoktala: „Môžeš to povedať znovu?“ a on úplne pokojne zopakoval, že ma miluje. Ak niekoho neľúbim, nehovorím mu to. Ale v ten večer som vedela, že mu to musím povedať. Úplne mimo seba som mu povedala, že ho ľúbim, keď sme sa lúčili a objali. A chytila som ho za ruku. Doteraz neviem, ako som sa k tomu dostala, pamätám si len, že som si uvedomila, že ho držím. A on odišiel.“ Keď Nathaniel prišiel domov, s Dominikou komunikoval cez internet. Na otázky, kedy sa mu začala páčiť, ako k tomu prišlo a prečo vôbec ona, jej odpovedal, že na Slovensko si neprišiel nájsť dievča, dokonca v tej dobe o dievčatá vôbec nedbal. „Preto, keď som sa mu začala páčiť, čudoval sa a pýtal sa Boha, čo tým mieni, či som azda ja tá, ktorú má Boh pre neho pripravenú. Boh mu povedal, aby mu Nathan dal test. Nate sa rozhodol, že ak som ja tá pravá, chytím ho za ruku. Keď mi to hovoril, uvedomila som si, že posledný večer, ktorý sme boli spolu, mi Nathan ponúkal svoju ruku, ja som ho však za ňu chytila až pri rozlúčke, a to pokladám za Božie Áno,“ hovorí Dominika.

Dvojica trávila každý deň hodiny na skype a spoznávala sa čoraz viac. Na Vianoce letela Dominika na Aljašku. Tam prebehli aj zásnuby. „Boli sme v kine a potom sme sa išli autom previesť. Vtedy sa ma celý roztrasený opýtal, či si ho vezmem, a nasadil mi na ruku prsteň, ktorý mení farby podľa nálad, v skutočnosti teploty. Bolo to rozkošné a jednoduché,“ usmieva sa Dominika. Mesiac na Aljaške prešiel veľmi rýchlo a Dominika musela ísť domov na Slovensko. Odchádzala však s vedomím, že sa čoskoro vráti, aby sa za Nathaniela vydala. „Neplánovali sme sa zobrať takto skoro, ja som chcela chodiť aspoň tri roky na teologickú a potom sa vydať alebo ísť do školy v Dallase, kde študoval Nathan. Určite nie svadbu tak skoro. Ale Boh to takto chcel a my sme to vedeli, tak sme Ho vo viere poslúchli s tým, že nám pomôže zvládnuť to,“ vyznáva sa. Za ten čas, čo bola Dominika na Slovensku, pracovala na vízach a na svadobnej výzdobe, ktorú celú vyrobila sama. V máji sa sťahovala do Ameriky a v auguste bola svadba. „Oddával nás Nathov otec a jeho mama mi šila svadobné šaty, sama som si ich navrhla. Posledné dni pred svadbou mi rodina pomáhala všetko pripraviť a nakoniec bolo všetko tak, ako som si predstavovala. Mali sme úžasnú svadbu a ja sa cítim tou najpožehnanejšou ženou na svete, pretože som dostala toho najúžasnejšieho manžela. Čas pred svadbou mi však chýba. Mala som kopu práce, aby bolo všetko dokonalé, a teraz po svadbe je to iné. Mám manžela, a to je dobre. Veľa vecí sa však zmenilo. Náš prvý bozk na ústa bol ten svadobný,“ povedala Dominika.

Dnes sú Dominika s Nathanielom manželia už sedem mesiacov. Nathaniel prerušil štúdium a začal pracovať, Dominika sa stará o domácnosť a takisto pracuje. „Neplánujeme byť celý život na Aljaške, v lete sa sťahujeme do Dallasu, kde bude Nate študovať. Plánujeme aj dovolenku na Slovensku. Uvidíme, čo má pre nás Boh pripravené. V budúcnosti by sme chceli byť misionári.“ Opustiť Slovensko, rodinu, priateľov a známych bolo pre Dominiku ťažké a stále jej veľmi chýbajú. „Vedomie, že toto je to najlepšie miesto, kde môžem byť, lebo to je to, čo Boh chce, byť s mojím manželom, mi veľmi pomáha a uľahčuje ťažké časy,“ vidí budúcnosť optimisticky šťastná Dominika.

Foto: súkromný archív Dominiky Buck