vytlačte článok
pošlite článokPri svadbe sú ženísi dôležití najmä v troch momentoch: na začiatku, keďže ich úlohou je požiadať svoju vyvolenú o ruku, presne v strede, keď treba vysloviť ono známe „áno, sľubujem“ a na konci, keď treba uhradiť svadobný účet. Mimo to sa postava ženícha do deja veľmi nezamiešava a pravdupovediac, mnohým ženíchom to aj celkom vyhovuje. Muži totiž svadbu neprežívajú tak emotívne, búrlivo až hystericky ako mnohé nevesty, nie sú pre nich dôležité všetky tie veľké maličkosti, kvôli ktorým sa nevesty vedia tak veľmi nadchnúť a prežívať bezsenné noci.
Keď sa stretnú ženy a budúce manželky, dokážu celú debatu venovať len a len svadbe. Keď sa stretnú muži, potenciálni ženísi, je dosť možné, že slovo svadba nepadne ani jeden krát. Aj na svadobných fórach je z celkového počtu diskutujúcich odhadom tak 0,0001 % mužského pohlavia, a ani o portál www.zenich.sk nie je veľký záujem. Ktovie, čím to je. Žeby mali ženy v mozgu okrem centra zraku, či pohybu aj špeciálne centrum, ktoré sa aktivuje v určitých životných obdobiach, či situáciách - napr. pri nazeraní do cudzích kočíkov, alebo práve pri plánovaní svadby? A prečo potom muži žiadne takéto „centrum“ nemajú? Hm, asi preto, že nikto nemôže byť dokonalý, ani muži...
Ale teraz vážne. Ženísi zaberajú špecifickú pozíciu nielen v predsvadobnom období, ale aj v myšlienkach a životoch budúcich neviest. Samozrejme, existujú prípady, keď sa dvaja stretnú, zamilujú a z lásky vezmú. Ale v reálnom svete dochádza rovnako často aj k iným prípadom: nie a nie nájsť nejakého vhodného adepta na úlohu ženícha a uspokojiť nevyliečiteľnú túžbu po vydaji, alebo naopak - nie a nie sa zbaviť potenciálnych ženíchov, ktorých slobodným ženám dohadzuje celé okolie. Niektorí ženísi sú len tzv. do počtu - neveste aj jej rodine je úplne jedno, koho si berie, hlavne, že sa vydáva. Títo nešťastníci majú svoju úlohu v rodinnej hierarchii vopred pevne stanovenú a ich pozícia rozhodne nie je z tých popredných (sú dokonca známe prípady, keď sa bral väčší ohľad na požiadavky štvornohého domáceho miláčika než na potreby ženícha). Iní ženísi majú zas to šťastie, že sú pre nevestu z tzv. kategórie Ten pravý, ktorého sa im podarilo nájsť po dlhých rokoch a teraz si ho ofukujú ako vzácny muzeálny exponát.
Nevesta o tom, že neexistuje lepší muž na svete ako je ten jej, vôbec nepochybuje a takémuto ženíchovi je potom, samozrejme, sveta žiť. Sú ženísi, ktorí sa do tejto roly dostali ani sami nevedia ako - jednoducho sa jedného pekného rána prebudili a išli sa ženiť. Buď boli do svadby dotlačení rôznymi okolnosťami, či osobami, alebo boli ulovení - veď viete, ako sa hovorí: Keď si žena niečo vezme do hlavy, tak... tak to svojho vyvoleného uháňa tak dlho, až ho chudáka dostane. No a sú tiež ženísi, ktorí túžia po svadbe, pretože ju považujú za ideálny spôsob, ako nájsť niekoho, kto im poskytne full-servis 24-hodín denne. Ale aby sme mužom nekrivdili, nájdu sa aj takí, ktorých snom je prežiť život bok po boku s dámou svojho srdca a to jedine v stave manželskom (no s nájdením tohto druhu si treba dať trošku väčšiu námahu).
Zaujímavá je však nielen cesta, ktorou sa ženísi k svadbe dostali, a ich pozícia, ktorú na nej zastávajú, ale aj postoj, ktorý k svadbe majú. Ten je však väčšinou pre ženy veľkým otáznikom. Častokrát počuť sťažnosti zo strany neviest, že sa ženích o prípravu svadby nezaujíma, že nevyjadruje svoj názor, že o ničom nechce rozhodovať, ale málokedy počuť hlas mužov, ktorí by sa k daným sťažnostiam či poznámkam vyjadrili. Muži sa totiž vyjadrujú k téme svadba naozaj len minimálne. Nepovedia, čo si naozaj myslia, alebo povedia niečo, čo si určite nemyslia, len preto, aby mali svätý pokoj. A pritom, keby sa do toho pustili, možno by išlo o veľmi zaujímavé a určite aj vtipné postrehy, názory a diskusie.
Ako muži prežívajú svadbu, čo si myslia o predsvadobnom amoku, ktorí postihuje mnohé budúce nevesty, čo ich naozaj trápi a čo pre nich vôbec nie je dôležité, čo by chceli a po čom vlastne túžia? Hm, nenájde sa nejaký odvážlivec, ktorý to nevestám konečne prezradí?
PS: A chcú to vlastne nevesty vôbec počuť? :-)
