vytlačte článok
pošlite článokČrepy nosia šťastie
Ešte pred svadbou spíšu rodiny budúceho ženícha a nevesty predmanželskú zmluvu ketubu. Ketuba zahŕňa všetky práva a povinnosti manželov a je neoddeliteľnou a vážnou súčasťou svadobného obradu. Keď sa obe strany dohodnú na všetkých podmienkach, matka nevesty rozbije porcelánový tanier, ktorého rinčanie je akýmsi spečatením tejto zmluvy.
Sľub pod chupou
Pred svadbou snúbenci absolvujú pôst, nevesta po prvýkrát navštívi rituálny kúpeľ – mikve. K podpísaniu svadobnej zmluvy sú prizvaní svedkovia, ženích a oddávajúci, zriedkavo aj nevesta. Čítanie textu ketuby je súčasťou svadobného obradu. Po ňom je odovzdaná neveste a zostáva jej majetkom počas celej doby manželstva. Svadobný obrad sa koná pod chupou (baldachýnom), symbolom budúceho domova manželov. Ozdobená je nápismi oslavujúcimi mladomanželov, symbolmi, zobrazujúcimi požehnanie, spojenie a plodnosť. Tento baldachýn zvyčajne býva postavený pod holým nebom, čím pripomína sľub Boha Abrahámovi, že jeho potomstvo bude početné ako hviezdy na nebi. Chupu nesú štyria bezúhonní slobodní mládenci a na žiadnej hlave nesmie chýbať pokrývka hlavy, ktorá je u židov symbolom pokory. Ženích má pri obrade čierny klobúk s kožušinou štrajml alebo kipu – jarmulku. Neodmysliteľnou súčasťou odevu nevesty bol závoj, často z ťažkej čipky. Pod chupu ženícha dovedie otec a budúci svokor a za ním prichádza nevesta, ktorá so sviečkou v ruke sedemkrát obchádza svojho nastávajúceho. Číslo sedem je u židov považované za mystické číslo a mnohokrát sa pri obrade objavuje. Odznie sedem požehnaní.
Zvláštnosti ceremónie
Snubné prstene majú v židovstve kultový charakter. Ženích ho neveste nastokne na ukazovák pravej ruky so slovami: „Buď mi zasvätená týmto prsteňom podľa zákona Mojžiša a Izraela.“ Kedysi nesmeli byť zdobené drahými kameňmi a dodnes sa nosia len pri svadobnom ceremoniáli. Na každodenné nosenie sú v súčasnosti určené menej zdobené obrúčky pre oboch manželov, ale pri svadobnom obrade je navliekaný iba neveste.
Zaujímavosťou je, že samotný obrad nemusí viesť rabín, ale hociktorý bezúhonný, cnostný člen komunity, u ktorého sa predpokladala dôkladná znalosť náboženského práva. Rabín je vzdelanec, učiteľ a funkciu kňaza nepoznajú židia od čias zničenia jeruzalemského chrámu. Prítomní musia byť dvaja svedkovia, ktorí zastupujú spoločenstvo a preberajú zodpovednosť za tento pár. Celý obrad sa končí úkonom, keď sa do šatôčky zabalí krehký predmet a mladoženích tento predmet rozbije. Vtedy všetci prítomní kričia Mazal tov!, čo znamená Veľa šťastia! Tento obrad je vnímaný ako spomienka na zničený jeruzalemský chrám.
Milujte sa, množte sa
Po siedmich požehnaniach pije ženích a nevesta zo spoločného pohára požehnané víno kiduš. Po obrade sa mladomanželia ocitnú po prvýkrát sami a v tejto intimite sa spoločne najedia. Keď vypukne hostina, svadobčania sa veselia, tancujú a jedia do sýtosti. Židovská svadba je nepochybne obrovským sviatkom. Keď sa v ortodoxných komunitách stane z nevesty vydatá žena, ostrihajú jej vlasy a z nich sa potom urobí parochňa. Vtedy sa žena prestáva parádiť a muž ju musí prijať takú, aká je a ctiť ju, ako jej prisľúbil v ketube.
A na záver niečo zo židovského myslenia: „Keď ti je úplne najlepšie, vždy musíš myslieť na to, že môže byť aj niečo zlé. To preto, aby ťa smútok a ťažkosti nikdy nezaskočili.“ A táto múdrosť sa vzťahuje aj na manželstvo, pretože to prináša radostné aj trpké chvíle.
Foto: sa
