vytlačte článok
pošlite článokSvadobný deň Ľubky a Petra
"Ľubku, Peťa a ich úžasné deti sme spoznali už dávnejšie, keď sme boli fotiť na ich farme. Už vtedy sme si, ako sa vraví, ‘’sadli’’ a stali sa z nás priatelia, ktorí sa navštevujú až dodnes. Sú to skvelí, úprimní a hlavne dobrí ľudia, ktorí ostanú v našich srdciach navždy. Fotenie bolo uvoľnené a veľa sme sa smiali, hlavne keď sa k nám pripojili ich deti Zuzka, Matejko a Adamko. Takéto fotenie, kde láska a úprimnosť srší už len z ich pohľadov, je na nezaplatenie. Je to rodina, kde sa navzájom všetci ľúbia a rešpektujú. Rodina, ktorú slovo RODINA úplne vystihuje..." (Ivana a Peter Miller)
(Drevený kostolík v Tročanoch je kultúrna pamiatka, je naozaj nádherný, takže som snívala o sobáši práve v ňom.)
Autorov svadobných fotografií nájdete v katalógu firiem:
Aká bola naša svadba?
"Keďže bolo leto a aj počasie nám prialo, obrad sme si stanovili až na 17.00 hod. a tak som bola celkom v kľude, že všetko stíhame.
Ráno sme s kamarátmi vybehli na lúky a pomedzi pasúce sa kone zbierali rôzne lúčne kvety na stoly a do svadobnej kytice. Bolo to skvelé uvoľnenie. Kým ich kamaráti aranžovali, išla som aj s dcérkou a mamkou ku kaderníčke, s ktorou som už bola dohodnutá na účese a zároveň mi do vlasov pripevnila venček.
Úplne jemne ma namaľovala kamarátka, so šatami a obliekaním mi pomohla sestra, ktorá kvôli mojej svadbe tiež pricestovala zo zahraničia aj s bratom. Tým bol tento deň pre mňa ešte výnimočnejším, lebo ako rodina sme sa spolu nestretli už dlhé roky. Koníky nám na fotenie pripravili dievčatá, ktoré u nás jazdia, a takisto nás na nich sprevádzali do kostola aj do sály.
Drevený kostolík v Tročanoch je kultúrna pamiatka, je naozaj nádherný, takže som snívala o sobáši práve v ňom. No je gréckokatolícky a obrad sme mali rímskokatolícky... ale naša prosba bola z oboch strán veľmi pozitívne prijatá, takže sme nemali žiaden problém. A naozaj mal svadobný obrad v tom kostolíku veľké čaro. Odtiaľ sme išli na koňoch do neďalekej sály, ktorú sme postupne vyzdobovali už 3 dni pred svadbou, s pomocou mnohých zlatých a šikovných ľudí, takže sme stihli všetko a podľa mojich predstáv. Manžel mi vyrobil rôzne drobnosti na výzdobu z dreva, aj stojan na dekoračné predmety, ktoré som si vymyslela, keďže si urobil tri týždne pred svadbou voľno z práce."
"Myslím, že zábava sa všetkým páčila, mali sme DJ-a, ktorý mohol vystriedať všetky typy žánrov pre všetky vekové kategórie, takže sa vyšantili aj malé deti, ktorých bolo neúrekom, aj tí našej krvnej skupiny na country hudbu, aj východniari na ľudovkách, aj tí starši na rôzne “repete” pesničky.
Veľké potešenie a spestrenie nám urobila jedna známa, ktorá o nás dvoch vymyslela pesničku a zaspievala nám ju tam ešte s dvoma kamarátkami... prešla našou mladosťou, zoznámením, deťmi a celým životom, veľakrát sme nevedeli, či sa smiať, či plakať... bolo to krásne. Po redovom tanci sme spolu vypúšťali balóny šťastia a potom trvala zábava až do rána.... a rovno odtiaľ nás čakali každodenné povinnosti: dojiť kravičku, nakŕmiť prasiatka, sliepky a kone a vyvenčit psíky, takže spať sme išli až za svetla, ale aspoň sme nemuseli zapínať budík."
"Bol to úžasný a nezabudnuteľný deň a ako som pôvodne netrvala na fotkách a videu, tak sme si to odvtedy prešli už veľakrát a som rada, že tieto spomienky nám zostanú naveky, a nielen v pamäti. Neverila som, že aj po toľkých rokoch spolužitia sa nám podarilo prežiť svadbu ako čerstvo zamilovaným a cítiť sa ako v rozprávke..."
